NO COMMENT

Pracujem 12 hodin denne. Dnes, vcera, zajtra, minuly tyzden, atd. atd. Nevladzem! Nedokazem to vydrzat. Alebo ano? Should I? ....

Och, este jedna taka vecicka - som tu mesiac a pol a uz 3.krat som mala blizko k lupeznemu prepadnutiu. Teda, nie ja osobne - ale povazte - vecer s Oskarom ked nas pristavil typek s rozbitou flaskou (ktoru som ja nevidela), dalej nas s Juanom pristavil iny typek ktory chcel jeho telefon a Juan ho odstrcil bo sa vraj bal ci nema noz (ktory som ja nevidela) a vcera sme sli po najrefkventovanejsej a najbezpecnejsej ulici ked tak 30 m. od nas krical typek ze "pomoc, ma noz, bojim sa ze ma bodne" (ktoreho som ja nepocula, lol, prelozil mi to Juan)... Dolapili ho tam akurat straznici.

Neviem ci akoze hrozi realne nebezpecenstvo - proste typkovia kradnu, pytaju si prachy, a obcas nosia noz na zastrasenie - nemyslim si ze maju v umysle niekoho zabit alebo co...
Len sa obavam ze po roku si clovek fakt zvykne na ten strach ked ide peso domov - a to je vec ktoru si nechcem odniest - resp. toto nechcem aby sa vo mne zakorenilo - nemam ten pocit rada, doma sa nim radsej nikdy nezapodievam, a dufam ze skrze tuto skusenost sa zo mna nestane ustrachana pipina ktora sa zlakne tmy ci akehokolvek sumu v parku, no... Uvidime...

AIESEC party a moja prva poriadna parba tuna! :-D

Tak toto som konecne potrebovala!!! :-D

Vsetci sa ma pytaju ze ci sa ucim salsu, a aky je night life v Kolumbii, ale ten som ja za 1,5 mesiaca nestihla spoznat. Vycerpana po praci na to nemam naladu, nevladzem a navyse si myslim ze starnem lebo sa neviem bavit bez alkoholu, ale ten zase moc neznasam uz, tak je to v certu! :-P

No ale newies v AIESEC mali koniec probation period, tak mali take "prijimanie" cez den v sobotu (na ktorom som nebola - radsej som sla na capoeiru, zabehat si a pokecat na chate s par ludkami) a vecer tzv. "black & white" party.

Tak sme sa poskladali po 8 000 pesos a sli do klubu kde sme mali najprv jedlo a mala som taku naladu ze reku, baby, dnes to musime roztocit. Boli sme dobre oblecene - v ciernom a bielom a aj vcelku dobre naladene po tom, co sme pozerali na byte videa "I'm fucking Matt Damon" a "I'm fucking Ben Affleck" (vzdy potesi aj po takom case :-D)...

A tak sme s Terezou sadli na bar (Pei moc nepije lebo so svojim azijskym povodom jej samozrejme chyba ten enzym co stiepi alkohol a tak je ako vacisna aziatov rychlo opita a hrozne jej scervenie pokozka ked konzumuje). Zato 21 rocna americanka nesklame, ze jo! ;-) (to je ta co sa tak rozbila na svojej narodeninovej party)

PREKVAPENIE c.1 - vobec tu po nas nesli chlapi nejak. Sa ma vsetci pytaju ci po svetlovlaskach (tu ste aj s nasimi hnedymi za blondinu) vsetci idu, atd. tak zevraj hej, ale po mne teda nejak extra nie. Zatial sa pacim tusim len nasim, Janovi a detom v skole, haha! :-D (okej, a spominanemu odmietnutemu Norovi ktory ma zjavne len jednonocne umysly). Ale aspon je pokoj. Ked som sem sla, som si myslela ze to tu bude otras ako v Tunisku ze budu po mne cumiet a pokrikovat, ale nie. No mozno v inych castiach Kolumbie - neviem, dam vediet potom... ;-)

PREKVAPENIE c.2 - nik vam tu nekupi drink! Och! To bolo strasne! Chlapci nie su vsetci najbohatsi, a tak to asi nie je moc zvykom ako u nas. (well, u nas vam aj luzer kupi jedno pivo! :-D) Normalne sme uz ku koncu s Teresou boli take zufale z takejto spolocenskej negramotnosti (LOL! ;-D) ze sme vymyslali kadejake strategie ako niekoho "donutime" pozvat nas na jedno mizerne pivo - cisto z principu. Skore: 0:1 ("zapadniarky" vs. "kolumbijski chalani") S povzdychom som Terese kupila pivo ja!
A este som ju z neznameho dovodu uhryzla len tak zo srandy do ramena na com sa smejeme doteraz (ale to bolo uz tak po 4 ci 5 pivach - a piju sa tu male, nebojte, po piatich nasich by som asi lezala :-D)



A este sme sa bavili prekladanim a prespevovanim spanielskych pesniciek do anglictiny, pretoze take texty v anglictine moc nenajdete ze "pasa me botella" - paaass me a boooooottleeeee" (no hroza to nase zavyjanie, ale zabava dobra - ked to citate, asi to znie 'lame' ale nam to je jedno :-D)

Potom Teresa akymsi zahadnym sposobom skoncila tancujuc s Luisom, ktoreho jazyk skoncil vzapati v jej ustach, tak som sa pobrala domov o nejakej druhej.

Bo sme mali vstavat o siedmej rano a ist na celodennu turu na vodopad v nedelu, tak som sa vam dnes donutila vstat, hodila si studenu sprchu (aku inu, ze jo ;-)), spravila si jedlo, atd. aby mi o osmej zavolal Alejo ci chcem ist a ci co bo vraj volal Pei a Terese a tie veru povedali ze sa asi nebudu unuvat vstat po 3 hodinach spanku a slapat po horach! Ani pocasie nevyzeralo bohvieako, tak som mu povedala ze teda nejdem ani ja (asi 4 by sme sa nazbierali, ale mala som dake dalsie veci na praci, tak som si povedala ze dam prednost skajpovaniu s nasimi, dopisovaniu tohto blogu, citaniu mailov, apod.)

Toz taky moj vikend. Cakaju ma strasne narocne 3 dni prace a potom idem do Bogoty v stredu v noci, kde idem chairovat konferu. do 6. aprila. A potom neviem co s tym volnym tyzdnom. Mala som ist k Vafke do Medellinu, ale neviem ci to vyjde, ale este ma Mishu z Rumunska co je tu na MC vola ist s nou do Manizales a na sopku Nevado del Ruiz ktora ma 5200 m.n.m. Tak si asi poziciam dake teple handry a pojdem. Ale ako poznam svoj zdravotny stav, v 4000 ma chyti vyskova nemoc a preblijem zvysok casu, ale za pokus to stoji, nie? :-D Mimochodom, Peto Reto na tomto linku super popisal svoj zazitok z Nevada - scrollujte dole - clanok z 26.3.2008 fakt sa to super cita! :-))

Tak sa ozvem neviem kedy ako som dopadla. Majte saaa! :-)

I've done impossible ale co je vela to je vela...

Buenos dias. Nasleduje jeden z dalsich na pracu sa stazujucich emailov, takze koho to nebavi, tak moze preskocit... ;-)

Myslim si ze je velmi velmi dobra skusenost zazit si oba extremy co sa prace tyka. Ja uz som si v AIESEC zazila pracu s velkou davkou slobody, sebakontroly, liberalneho vedenia, sebamotivacie, vlastneho stanovovania si cielov, a robenia veci s radostou loving what you do, vynikajuca atmoska priatelov, atd. atd. Teraz zazivam pravy opak. Prvy krat v zivote sa necitim dobre, celu nedelu sa mentalne pripravujem ze to zase zacne, citim sa ako kus handry ci dobytka ktory musi ist tam kam ho nazenu, neznasam svojich dvojtvarnych sefov, atd. atd.

Ked som si myslela ze pocas tyzdnov ked maju zaverecne testy, si aspon trosku vydychnem, bola som na omyle. A velkom! Tusim ani pocas MC som takto nemusela makat a stersovat sa. V utorok poobede na meetingu nam oznamia ze do stvrtku mame mat hotove zaverecne testy pre vsetky predmety co ucime, co znamenalo ze musim vyhotovit 7 rozcnych testov. Jeden mi zabral tak 3 hodiny (s hladanim roznych obrazkov na internete a ich formatovanim a vymyslani cviceni), takze to urobilo z tejto ulohy ulohu nesplnitelnu.
Ale vravela som si s pocitom totalnej rezignacie ze co mi uz len mozu urobit ked to nebudem mat. Vyhodit ma? Well, iba by mi tym urobili sluzbu...

Nechapte ma zle, viem ze benefit ucitelov skryvajuci sa v relativne velkom pocte volnych dni a prazdnin, je osekany o vytvaranie a opravovanie testov, ale toto tu bolo a je fakt drsne. Ucitelsky post tu nema patricny respekt - zarabaju strasne malo penazi (menej nez ja - neviem ako s tym platom uzivia rodiny), a chce sa od nich strasne vela! Pride mi ze Principal (nieco ako manazerka) s nami zachadza ako so stadom dobytka a cokolvek si zmysli, len proste oznami ze toto a toto musime spravit dovtedy a dovtedy. A stale viac veci, a stale viac administrativy. Dlhorocne pracujuci ludia maju mozno sto chuti napisat mi: vitaj vo svete pracujucich dospelych, ale pozyvam nech si skusia zazit krajinu tretieho sveta a ich byrokraciu a zachadzanie so zamestnancami. Nech sa paci, europski spoluobcania...
Asi je to tym, ze tu su ludia radi ze maju robotu, a aj ked vidia nezmyselnost a nadludsku narocnost aktivit ktore sa od nich ocakavaju, pekne drzia jazyk za zubami a robia co im povedia. Pomimo to si samozrejme co-to posuskaju a uvedomuju si ake je to priserne... Tak som ako vzdy najvacsi rebel ked si otvorim hubu.

Najnovsie ma prekvapil dvojhodinovy trening na Emotional Intelligence pocas tyzdna ked mame pripravovat zaverecne testy, kde nas rozdelili do skupiniek a kazda mala zahrat jednu emociu (napr. hnev, radost, atd.) a kym sme to zahrali, uplynul cas a nenasledoval ziadny follow-up. Takze sme mali divadlo o tom, co je hnev napr. atd. (ako keby nikto nevedel). Dakujem. Nejde o to, ze som na EQ treningu bola na AIESEC konferencii tyzden predtym, ci ze som citala knihu od samotneho Daniela Goldmana (robi vyskum v oblasti EQ) ci ze som podobne treningy sama deliverovala... Ide o absolutny nezmysel robit nieco take v case ked su prioritou testy a nikto nema casu nazvys ich vytvarat! Nechapem tu idiotku co toto po nas chce.
Ako, vyborne si plni svoj dzob nieco ako manazerky ludskych zdrojov resp. celkovej riaditelky co sa tyka stakeholderov - rodicov. Ale co sa tyka stakeholderov - zamestnancov, tak tam prehrava na plnej ciare!
Tento tyzden som sa musela ucastnit hodinoveho meetingu, z ktoreho poslednych 45 minut boli informacie cisto relevantne len pre triednych ucitelov (ktorymi polovica ucastnikov nie je). Ked som sa na konci meetingu spytala kolegyne ci mi nahodou v spanielcine neuniklo nieco dolezite lebo som stale nechcela verit ze by ma tam drzali hodinu bez dovodu, tak mi len sepla ze nie, neuniklo lebo naozaj to bolo len pre triednych. Dakujem! Mohla som opravit jeden test - takto si ho musim vziat na vikend! Miesa sa vo mne pocit beznadeje, lutosti a nenavisti - strasne nieco taketo pocity zazivat v praci! Okej, asi som rozmaznana - je mi jedno ak si to o mne myslite... Ja mam svoje predstavy o praci obecne, i o tejto praxi, a su hoodne vzdialene od tohto!
Tentokrat si vymyslela ze musime o kazdom ziakovi napisat do systemu poznamky o nom obecne. Mam ich asi 100 a nemusim vam asi vraviet, ze ked pred sebou vidim niecie meno, tak mi to nic nehovori. Kolegyna mi sepla ze mam byt asi kuzelnik ak mam toto vsetko stihnut do konca semestra! Ale nikto ani muk! A ja nadalej krutim hlavou a potlacam slzy. V piatok ucim do dvanastej, ale v robote som bola do siestej a aj to som si niesla robotu domov...

A vsetko by to mohli zmenit napriklad dve veticky na uvod ktore by mohla predniest: "Vazeni kolegovia, viem ze toho mate vela, viem ze v case zaverecnych skusiek je vela administrativy a prace aj doma, ale nasledovna vec co po vas chcem, je dolezita z tohto a tohto dovodu..." troska empatie by ju asi zabila alebo co!

Vsetko to tu velmi naraza na jednu z mojich najdolezitejsich hodnot, ktorou je SLOBODA! V roznych slova zmysloch. Ti, co ma poznaju, vedia ze uz od detstva nenavidim robit nieco co "musim". (dovod, preco som jediny nekonfirmovany clovek v mojej rodine a nikdy som netancovala v ludovom subore ;-) sorry starka , ale uz v 7. rokoch som bola mulica)

A ked mam aj dobry den, tak premyslam ze to vydrzim atd. atd. ze mi za to stoji ten volny tyzden na konci semestra, ale potom pozriem na tie knihy z ktorych mam ucit, a idem sa poblit! Ze reku, nie - o tomto tych zvysnych 9 tyzdnov nemoze byt!
Pre tych, co su zmateni, tak skolsky rok tu vyzera takto:
V polke februara zacina 1.term ktory trva do velkej noci. Potom je tyzden volna. Potom nasleduje zo 9 tyzdnov 2.term do polky juna, a za nim 3 tyzdne volna.
Potom 3. term dalsich 9 tyzdnov a tyzden volna v septembri, no a potom posledny term. December a januar maju volno... Ale to tu ja uz nebudem...

Anyway, tak si stale hovorim ci mi to za tych par tyzdnov volna na cestovanie stoji! Musim kalkulovat - ci nezmenim dzob alebo co. Keby aj natolko klesnem vo svojich ociach, ze sa rozhodnem prijat tuto torturu, tak sa stale nemozem preniest cez ten blby predmet ktory ucim a tym su tzv. "LANGUAGE ARTS". Cize nie je to normalna anglictina, ale mame textove knizky - napr. daco o hmyze. Ze lienka zije v zahrade. Z husenice sa stane motyl, blabla. Predstavte si normalnu obrazkovu knizku o niecom. Ziadne cvicenia, ziadny teacher's guide. Iba chabo napisane ciele ze co by sa mali naucit...
Je to OTRAS! 2.B ucim normalnu anglictinu z normalnej knihy, a takisto piatakov matematiku. A to ma vcelku bavi lebo maju cvicenia, viem co ich mam naucit, su tam navrhnute aktivity v ucitelskej knihe, proste super. Ale to ostatne je fakt sila!!! Ak by som mala jednu hodinu pripravit fakt dobre, tak by som potrebovala tak hodinu casu na jej pripravu. (coz z toho spravi 20h naviac tyzdenne a to DAKUJEM PEKNE, neprosim!) Ratam s vyhladavanim obrazkov na nete, prefocovanim, vymyslanim textikov, spisovanim related vocabulary, atd.

Kolegyna z Britanie co uci tieto deti matiku, to tu tiez nenavidi, lebo nema ani cas na svojho manzela (je tu v Kolumbii vydata), a tiez premysla ze odide. Tak som este rozmyslala ze by som si vypytala ucit cisto matiku ak naozaj skonci. Uvidime, musim nad tym vsetkym pouvazovat ze co by bolo pre mna najlepsie. Lebo byt cely tyzden nestastna a tesit sa len na vikend (z ktoreho aj tak velku cast pracujem vzdy lebo som v strese kedze neviem co s nimi idem robit na tych dalsich hodinach) asi nie je to prave orechove. Kebyze mi aspon tato pracovna skusenost prospieva do CV po profesnej stranke. Tak budiz - budem makat tymto stylom a z praxe si spravim odbornu rozvojovu skusenost. Ale sla som sem kvoli ludom, spanielcine, kulture a zivotu ktory este nie je prilis "dospelacky".

Nuz, spanielsku ucebnicu tu mam, ale nemam kedy ju otvorit, s ludmi nemam kedy byt iba cez vikend, ale aj to som kolkokrat prilis vycerpana a musim si obnovit hlasivky a na ten zvysok - cestovanie a kulturu, mi ostavaju tie tyzdne ked su prazdniny. Tak si musim porovnat na vazkach ze aku vahu ma co...

Lebo pre porovnanie, Pei a Teresa robia v jazykovke - a sice musia robit aj v sobotu od 8:30 do 12:00, ale Pei robi cez tyzden od 9:00 do 11:00 a potom od 16:00 do 18:00, a Teresa od 16:00 do 20:00. Samozrejme, ze sa musia pripravovat aj oni trochu na tie hodiny, ale maju normalne knihy, namotivovanych studentov nasho veku (plus/minus), normalne oblecenie, obcas s nimi pozeraju filmy ci idu niekam, a ROVNAKY PLAT ako ja.
Vyzeraju stastne - maju cas 'hang out' s kolegami ktori su cool, tiez z Kolumbie ako moji, ale chodia s nimi na vylety, beru ich hocikde a taaak, varia trainees dinner kazdu stredu, kam pozyvaju aj mna, ale vacsinou sa to pretiahne aj do 23:00 ci do 24:00 kedze zacinaju tak o deviatej, a to je cas kedy sa ja musim poberat spat, ak chcem prezit nasledovny den a vstat o 5:00.

Myslela som si ze moja prax bude mat blizsie k tomu co maju oni. Napriek tomu sa nemozem stazovat aiesecarom lebo ak ste pozorne citali, ziadny objektivny 'quality issue' neexistuje... :(

A tak neviem co mam robit. Ako, snazim sa uzivat si kazdu volnu chvilku, aj pisem vam sem vsetky mozne zazitky, ktore vyzeraju tak cool (a aj su), ale je to poprekladane dost drsnou 'drezurou' v praci, ktora mi odsava dost vela energie a stastia...

tak uvidime ako dopadnem - asi to takto ma byt a volaco si mam skrze to uvedomit...

J.

La Mesa de los Santos

…Je pondelok 11:30 (je sviatok, tak mame volno) a ja si sedim v jedalni pri stole a pisem toto tu offline aby som to potom mohla s vami pozdielat…

Som v dome Luisovho dedka ktory maju v oblasti ktora sa vola La Mesa de los Santos, kde je jazero, sportovy klub a proste kam sa chodia vsetci z mesta rekreovat. My mame velke domy resp. byty v meste a chodime niekam na chatu, oni maju mensie domy (ako radovky s mini dvorikom) v meste a chodia sa rekreovat na svoj dom ktory maju niekde mimo. Toto tu je tak 1,5 hod. od Bucaramangy.







Toto tu kupim starkemu ked budem odchadzat! :-D




Moj vyhlad: predo mnou otvorene vchodove dvere kde je na verande hojdacia siet, v ktorej Luis uci svojho skoro 90-rocneho dedka po portugalsky a neskor mu vysvetluje ako funguje i-pod, GPS, GoogleEarth a pod.


Pozriem trosku smerom doprava a tam sluzka (pardon – toto slovo mi znie neuctivo, tak radsej budem pouzivat slovo ‘pomocnica v domacnosti’) chysta obed. Obzriem sa za seba na presklenu stenu a mam vyhlad na jazero v dialke, a na zahradu s borovicami, pomarancovnikmi, yukou, bananovnikmi a kvetmi vsetko v jednom.

Pomarancovnik - detail:


Mandarinka - detail:


Platano strom a jeho plody (platanos su podobne ako banany):




Kvety: (starkej by sa isto velmi pacili)






Popijam si vybornu kavicku ku ktorej mam nieco ako nase Be-Be Dobre rano keksy – moje oblubene! :-) (Ninus – ano, mam tu kavicku a BeBe – nic viac k stastiu nepotrebujem :-D)
Citim sa strasne dobre lebo mi tu pripomina domov – ked je leto, starky spi na hojdacke, okolo bzucia vcely na ceresni, vo vzduchu sa miesaju rozne vone rastlin…
Vcera tu bola polovica Luisovej rodiny – dedko s babkou mali 8 deti (mimochodom – prave okolo prechadza sused s 4-rocnymi detmi a len tak zdravia – ako u nas na dedine :-)) a tak zopar Luisovych strykov bolo tu a hostili ma kadejakou whiskey a kubanskym rumom (haha) a bola som stredobodom pozornosti ked som rozpravala o svojej rodine, ukazovala fotky na laptope, porovnavala skolsky system v krajinach, snazila sa vypotit co-to o tom ako u nas funguju odbory pre zvedaveho dedka (sakra, strasne vela veci neviem ako funguje normalne v spolocnosti, haha :-D) atd. Potom sme s Luisom v noci este pozerali film a ja som spala 10 hodin. Kedze je toto tu vyssie polozene, v noci je tu pomerne chladno, tak som spala v mikine, ale vyborne sa mi spalo tympadom – a ziadna horucava a ziadne komare. Hoci minuly tyzden sme nemali v Bucaramange tak teplo ako inokedy – dost prsalo… Aj teraz cez den – ak zasvieti slnko, tak riadne pali (rovnik), ale ak zajde, je relativne chladno (rozumej – kratke trisko a horsky vetrik => sme vysoko).
A boli sme aj na na takom predstaveni roznych tancov - tiez ma to bavilo. Musim zacat tancovat!!!


Luisovi rodicia ma vzali este aj len tak tuna po okoli - tak nejake fotky odtial tiez:









Idem teraz akurat pripravovat dalsie testy lebo tento tyzden mame v skole riadne fofry – konci prvy semester a tak maju zaverecne skusky deti a pripravit jeden test mi zaberie aj 3 hodiny. A pripravit ich musim 7, ale 3 uz mam. Takze ziadne volno ale skorej pracovny vikend – ako vzdy…
Predvcerom som ale stretla americanku ktora bola takto na praxi v Bogote na zakladnej skole a vravela ze proste zmenila dzob – ze to bolo strasne, lebo ona prisla na prax z inych dovodov a cele jej odbobie bolo zo zaciatku iba o praci – stale na nu myslela, bola stresnuta, musela nosit uniformy, proste ziadny zivot vraj (co mi to len pripomina :-P), tak som sa rozhodla ze uvidim po 2. semestri – t.j. v juni ze co dalej no…

Tak len tolko som chcela – myslim na vas vsetkych a chybate mi a skoda ze si nemozem s viacerymi pokecat ako tento vikend 2h s maminkou, 2h s Jancim a 2h s Kikou. :-)

Janka

PS: A este nejake fotecky z takeho mensieho mestecka co je nieco ako Nemce - t.j. chudobnejsie to tam vyzera (take ma bavi obzerat :-))

Davame si Coca-colu na "autobusovej stanici":




Kedysi vraj velmi oblubene auto (asi nieco ako nas zigulak, tipujem ;-)):


Ze "Kosacky a motorove pily":


Zaber na ulicu:


Pekaren a detail na nu:




Kostolik vnutri:


Travova strecha (taku tu uz nik nema - mozno len Indiani niekde):

Strasne vtipne

Toto vam este musim napisat - dnes som bola vecer v posilke (o co sa tu snazim casto) a kym si ja cvicim, tak vedla v sale byvaju hodiny aerobicu a pod. a teraz tam robili argentinske tango! Uplne perfektne! Kto ma pozna, vie ze mi lamalo srdce - pozerala som sa na to z kraja miestnosti a hovorila si ze toto musim skusit!

Tak som sa sla po hodine spytat na rozvrh a pod. a instruktor (ktory bombovo tancuje) sa ma pyta odkial som, a ci hovorim anglicky. (btw. pytal sa ma to velmi rychlou spanielcinou, hehe). A potom sa ma spytal ci mu chcem pomoct. A ja reku ze hej! :-D (som si tajne myslela ze ma pozve tancovat - ze mu niekto chyba alebo co :-P) No a vysvitlo ze v maji maju vystupovat pred cca 300 clennym publikom a ja som sa prislubila ze to budem uvadzat! HAAAAAAAAAAAAAA!!! :-))))))))
Ale cert to ber! Aspon bude sranda! :-D

A druha vtipna vec - dnes som dostala svoje prve pozvanie na rande SMSkou - ale ku podivu nie od Kolumbijca, ale od Nora. S ktorym som minule prehodila 3 slova ked sme robili palacinky¡! LOL! :-D
Sme akurat dnes s Kikou o tom kecali na SKYPE ze ci po mne niekto ide ocividne, a ja reku ze clovece, neviem ci je to tym ze mam pre nich relativne kratke vlasy (tu ma kazdy dlhe vlasy), ale ze NIE. A teraz toto - velice vtipne! :-D

Prvy stret s nebezpecenstvom o ktorom som ani nevedela

No - co sa mi vcera stalo.
Som vecer ani nestihla ist do posilky, lebo som musela pripravovat zaverecne testy (jeden mi trval 2 hodiny - terba najst milion obrazkov na googli, atd. - je to strasna jebacka s prepacenim) a bola som hrozne frustrovana lebo som nemohla ist s trainees - baby ma zavolali k Mayovi (kamos - ex-LCP) ze idu robit cestoviny s cerstvym pestom (Verca - viem ze nevies co to je, OMG, musim ta naucit nieco o modernej kuchyni) a kedze talianska kuchyna je moja najoblubenejsia, bola som o to viac nastvana! A minule sme robili palacinky takto a super to bolo.
Ale vedela som ze jednak nemam hotove testy a jednak aj kebyze idem, tak budem ZASE spat len 5 hodin!
Ale potom mi zase volali, ze nech priiideeem, ze po mna pride Oscar na motorke tak to bude rychlo - aspon na chvilku... Tak som sa na vsetko vykaslala, a pred spankom som dala prednost "zivotu" a priatelom. Nemoze to tu byt len o praci, jedle a spanku predsa! :(
A ked sme s Oscarom parkovali motorku pred Mayovym domom ktory je v najrusnejsej a najbezpecnejsej casti Bucaramangy, tak prisiel typek pytat peniaze (klasika - to je tu tak vzdy) a my ze nemame (a prvy krat to bola pravda bo sme si nic nevzali sebou), Oscar s nim chvilu kecal volaco, ja som moc nedavala pozor - videla som len ze drzi volaky sacok biely...
No a potom odisiel a Oscar sa totalne klepal reku "videla si co mal"? A ja blba ze nie! :-D
No a zevraj mal so sebou rozbitu flasu - Oscar vravel ze aby nou mohol bodnut...
Uf, tak bol uplne v prdeli... Aj ja by som bola, no nastastie som si to nevsimla...

No, tak aj na taketo sa tu da natrafit. uf! Ale aspon fotecka z vecere:

Just a small reflection alebo coby som si nezanadavala

Koho nebavia moje vlastne vylevy a premyslania, nemusi citat, lebo toto je jeden z postov pre mna samu...
...zistila som, ze viem preco sa moc nekamaratim s kolegami, na obedoch si sadam radsej s detmi, a cez prestavku ich pozorujem ako tancuju nez niekde kecam s kolegami...
...pretoze hoci budem mat v maji 25 rokov, este stale mam blizsie k detom nez k "dospelym" - neviem co som taka zaostala vo svojom vyvoji, ale vzdy tomu tak bolo - fyzicky i psychicky... No mozno aj preto mam mladsieho frajera a je to v pohode, haha. :-D
Plus dnes ich vsetkych neznasam este viac - nikto mi nic nepovie tuna - po prvy krat mam chut sa rozplakat (toto som pisala na papier cez den - teraz ked pisem blog tak uz som v poho) vyslovene pre ulavu a od frustracie (lebo verte ci nie, ale napriek tomu cim som si tu uz presla, som sa este poriadne nerozplakala ak nepocitam tie pociatocne odpalene hlasivky).
Vcera som totiz v praci hodinu pripravovala nieco na kompe a nechala to na ploche lebo som nemohla tlacit kedze dosiel toner a knihovnicka mi len prikyvla ze OK a neunuvala sa povedat mi ze maju nainstalovany program, ktory pri vypnuti pocitaca automaticky vsetko zmaze aj z kosa... Skoro ma porazilo! :'(
Dalej ma moja "mila" (asi tak mila ako ked dostanete klincom do oka) kolegynka s radostou zjebala ze ako to ze nehodnotim detske zosity a ich pracu pocas semestra (nik mi nepovedal! => mas sa spytat! - skodoradostny zablesk v ociach => ako mam vediet co sa mam spytat, kua, neviem co vsetko mam vediet!).
Nemam ju rada - je to cca 34 rocna americanka ktora je tu vydata, uci tu uz druhym rokom, takze je zabehana a vie ako to tu vsetko chodi a ocividne neznasa ze ja tu neskacem ako sa piska. Pritom mi povysenecky povie, ze jej motto je "When in Rome, do as the Romans do" (nieco ako "Kto chce s vlkmi byt, musi s nimi vyt") cim si chce zjavne do mna rypnut.
Akoze, viem ze sa neprisposobujem ucebnicovo vsetkemu a samozrejme viem ze ked som sama v inej kulture (ci uz cisto pracovnej), tak sa musim prisposobit ja, nie oni. ALe dovolim si vyslovit nazor, ze to stale neznamena, ze sa clovek nemoze snazit zit podla vlastnych hodnot a principov a spravat sa ako stado krav, ktore ani nepipne a poslucha ako chudaci zidia v koncentraku (ospravedlnujem sa za take prirovnanie). Kebyze sa kazdy tak sprava, svet sa nikam neposuva, a v Amerike by bol uz davno Ku Klux Klan vypratal cernochov. (ach, tie moje metafory, hehe - ale chapete - treba sa trosku aj o zmeny snazit a otvorit si papulu).
Je to asi tym, ze kolumbijska pracovna kultura je proste taka - su radi ze maju robotu a tak si nedovolia namietat ani proti tomu ze nas zamestnavatel chce od nas dobre nekrestanske prachy za uniformy (aj ked sa nikomu nepacia a nik ich nechce - proste drzia jazyk za zubami a ja veru nie!). Ja nemusim - nie je to moj full-time job a nemam tu rodinu ktoru musim zivit - a viem si predstavit ine veci, ktore podnikam za cca 4000 korun a prave kvoli tym veciam som sem prisla - tak sa budem drzat svojich snov a cielov, na prisposobovanie sa v tomto pripade kaslem! Viem, ze zniem trochu negativne, ale toto je moj blog a je to jedina "entita" ktorej sa mozem vyzalovat a zverit so vsetkym, proste sa chcem niekedy len vyrozpravat! :( Dnes bol zvlast zly den - ani nie pre deti (lebo tym som tento tyzden navymyslala kadejake kvizy a sutaze - Verca - ako ked sme boli male :-D a tym si ako tak zachranila hlas - t.j. chripim len tak stredne), ale nik mi ani nepovedal ze do pozajtra mame mat pripravene zaverecne skusky (coz je cisto ne-feasible a impossible!) - neunuvaju sa mi to povedat skorej, a ja ked potom vidim tu kravu americanku ako si nesie tie svoje hotove testy a spytam sa "o co akoze ide", tak mi ona len povie "nevies???" (stale tam citim skodoradostny ton, neviem ci som paranoidna). "Do stvrtku maju byt hotove!" (BITCH!)
Kokso, taka som nastvana a rozcarovana - dufam ze k nasim trainees sa spravaju lepsie. Zvlast mi to vadi, lebo kto ma dobre poznate, tak viete ze toto tu mam ja velmi silno zakorenene - vzdy vsetko vysvetlit s laskou jak pre debilkov, postarat sa, vsetky informacie dat - sama od seba, bez toho aby sa ma niekto pytal. A tak...
A zlaty klinec na zaver bol dnes - som mala meeting s riaditelkou ktora mi sice dala povolenie chairovat narodnu konferenciu v Bogote a vziat si teda dva dni volna na premeeting, ale nedala mi dovolenie v piatok odist po 12:00 a musim v skole trcat v piatok do tretej, hoci neucim. Na vysvetlenie sa ma nepytajte, lebo to sama nechapem! Zevraj co kebyze je meeting (nikdy nie je meeting lebo vsetci ucia a idu potom domov o tretej!!!) a ja vazne nemam co robit!!!
Proste vazne to tu niekedy nenavidim kvoli tymto veciam - nie Kolumbiu ale svoju pracu, ale asi je to dobra skusenost zazit si nieco take - potom sa budem fest inak rozhodovat ze v akej kulture chcem pracovat (ha! sa mi povie - pri tom co sa deje v Europe kvoli krize, budem len rada ak daku pracu zozeniem a toto tu bude este raj! ;-P)
Ale skoncilo to 2:1 pre mna lebo okrem Bogoty som povedala ze nebudem platit za uniformu - ze ju teda budem nosit, ale necham za to zaplatit pekne krasne AIESEC Bucaramanga kedze som sa pytala pred prichodom aky je dress code a aiesecarka mi napisala ze dziny a pekne topy... tak som im ukazala ten email a nedam sa! :-P

First time happy – VYLET DO SAN GIL & PANACHI

“First time happy” alebo “Prvy krat stastna” som to musela nazvat, lebo som tu konecne prvy krat pocitila pocit euforie a pozitivneho ocakavania a vobec – pocitu ako by to podla mna na praxi malo byt… Vsetko som to nalezite zdokumentovala t.j. pofotila a ponatacala, aby ste si to mohli vychutnat spolu so mnou. :-*
Par dni pred vikendom sme sa totiz s jednym znamym - vola sa Juan David (newiek v AIESEC) a jeho bratrancom Sebastianom rozhodli, ze na vikend pojdeme do mestecka zvaneho San Gil (cita sa San Chil) a narodneho parku Chicamocha (PArque NAcional de CHIcamocha = PANACHI) ktore su tak cca 2 hodky od Bucaramangy. Bola som fakt rada, lebo tu vela krat ludia slubuju a vymysla sa a navrhuje co kde a ako, ale malokedy sa nieco zrealizuje… A Sebastian zobral karu (btw. Pre studentov spanielciny – v Kolumbii sa povie auto “carro” a nie “coche” ako sa my ucime na spanielskej spanielcine), tak to bol road-tripik ako vysity…
Vytesena som bola uz len z tej cesty – proste normalna cestovna euforia – co viac si clovek moze priat ako vylet autom pomedzi krasne hory a este ked mu do toho hra Metallica.
Par fotiek a video tu:

Fotky z cesty:







Videa z cesty:






Ako sami vidite, ten vyhlad bol neskutocny – viem si predstavit ze je to raj pre climberov – Muciak, pre teba som nafotila tie skaly, heh, ale to by bolo asi prilis jednoduche pre teba! :-P Zatacky teda riadne U-ckove, ale to mne nikdy nevadilo! :-D



Benzin aj poplatky za kadejake mytne nas vyslo na osobu 20 000 pesos = cca 8 euro, takze celkom viac nez v pohode za cestu tam aj spat. Takisto noc v hoteli, v ktorom sme sa po dorazeni ubytovali, nas na jedneho vysla 27 000 pesos = cca 11 euro, coz tiez nie je zle kedze za 300 kacek u nas clovek prespi v pomerne shitnom hosteli a tento hotelik bol velice fajn aj s bazenom – ved posudte sami z fotiek:

Fotky z hotela:







Ba aj teplu vodu sme mali, heh! :-D Hned ked sme dorazili, sme daco zjedli (o tom, co tu papam, bude niekedy osobitny prispevok) a sup ho k bazenu – reku ked uz sme tu… Co vam poviem – spalilo ma do pol hodiny s OF 45 ktory som si nastastie pozicala (mami, veeelkaaa chyba nevziat si tu 40-ku Biodermu z domu!)…

Fotky z bazena:





Video z bazena:



Co bolo najdolezitejsie je, ze som sa po jednom pivku odhodlala vyskusat miestnu specialitu, ktorymi su tzv. “hormigas” (cita sa ormigas), coz nie je nic ine, nez cca 2 cm velke mravce. Ano, jedla som mravce, ktore sa chytaju po dazdi a prazia iba v tomto regione a ani ludia odtialto ich akoze bezne nejedia – proste taka rarita.
Video ako dokaz – odporucam zhliadnut! ;-)

Video – ako papam mravce:



No a potom sme sa vybrali smerom po co sme sem prisli – kedze San Gil je mesto zname pre praktikovanie extremnych sportov… My sme si vybrali tentokrat rafting. Isli sme aj s dalsoou partiou – cely splav trval az hodinu – som myslela ze to bude ovela kratsie. Bol to stupen 3 (najtazsi je 5), takze to bola vcelku pohodka, ale neprisli sme o daky ten adrenalin v najtazsich usekoch. Juan David dokonca vypadol aj z raftu. Co ma prekvapilo, bolo ako ma to strasne bavilo! :-D Oci, dakujem ti ze si ma naucil super veslovat na Ruzinej ked som mala 10 rokov – zislo sa – zaberala som lepsie ako chlapi! ;-)
Jezis, tak som myslela na nasich – ze toto musite vyskusat, Jano tieeez – strasne by ho to bavilo – no proste – viem ze toto tu som nerobila prvy a posledny krat! ;-)
Bola moznost dat si urobit fotky fotografom spolocnosti ktora to zariaduje, tak sme to vyuzili, tak mame super fotos aj video:

Fotky - rafting:









Video rafting:


Inak sa tam da robit este tzv. RAPPEL (preklad netusim – je to zlanovanie skal smerom dolu), TORRENTISMO (alebo tak nejak – to je zlanovanie vodopadu dolu), dalej CAVERING (ci jak sa vola lezenie do jaskyn a ich zdolavanie – chvilu sa musite vopchat do uzuckej strbiny, inokedy preplavat a co ja viem co – pozerala som Evcine fotky z Filipin, tak to tusim vyskusali a musim sa popytat ci mam do toho ist. Najhorsie je ze mam fobiu z hmyzu a kadejakych hnusnotin, tak sa bojim ze by som sa mohla do psychickeho soku dostat kebyze sa predo mnou zjavi nejaky pavuk alebo sa niecoho dotknem a nemam ako ujst – inak klaustrofobiu nemam, len ta haved… :-S), dalej PARAPENTE (nic ine nez paragliding – toto tu stopercentne vyskusam v Bucaramange kde je to lacnejsie), a HORSE BACK RIDING (koniky)… Vsetko to stoji 25 000 pesos = cca 10 euro. Sa mi to vidi celkom v pohode, nie?
No cely cas som myslela na to, ako by sa Janci vyzil, hehe – ak dojde, tak ho sem musim vziat! :-D
A inak som sa rozhodla ze idem hocico skusat tuna taketo – buduci vikend pojdem prvy krat liezt – viem ze vsetko to sa da aj doma, ale ked je clovek na praxi, tak akosi asi viac citi ze chce hocico stvarat, no…

Bola som ale po tom raftingu na konci riadne uzimena, tak som stala asi pol hodinu pod tak horucou sprchou, ze chalani nechceli verit ze som taku horucu vodu mohla vobec zniest! :-D Heh, chlapci este nepoznaju milovnicku tej najhorucejsej vody na svete! :-P

tu som zalezena v posteli co mi bola zima :-D


No a potom vecer sme sa len tak isli prejst do mesta, kde sme vybehli nenormalne strmu ulicu (hej, vybehli! A pozrite na fotkach aka bola strma – proste mi obcas zahrabe a prichadzam na sialene napady) a potom sme vymyslali rozne pozy na fotky a tak sa zabavali, az sme natrafili na bombovu kaviaren v ktorej som sa citila ako doma (a vraj je ich par aj v Bucaramange) – uzasny interier mala – totalne moj styl, dokonca som sa aj na stenu podpisala a taaak, mala tam super capuchino – no nic viac mi k stastiu nebolo treba. Mysela som na Ninus, Evcu a Beusku ako by sme si to tam spolu vychutnali, alebo s Jancim – ako by sme si dali daky fajny kolacik k tomu a kecali o vsetkom moznom – aaaaaaaaaaach, az mi smutno bolo zas raz za vsetkymi…

Fotky – kaviaren + San Gil mesto:









hnusne strma ulicisko! :-D






No a na druhe rano som sa zobudila z neviem akeho dovodu strasne “homesick” – jednoducho mi hrozne chybal domov resp. Jano (pre mna symbolizuju domov vlastne najblizsi ludia) – ze: lezim si tu vo velikanskej manzelskej posteli, pod oknom mam palmu a bazen, som v Colombii a som na to sama??? :-S (boli so mnou dvaja chalani, ze jo, ale chapete ako to myslim…) Take zvlastne – nestaci mi to – a je fajn to zistit (vedela som to uz predtym) – proste cely cas som v mysli viedla rozhovory s vami vsetkymi – ze sa kukame na hory a ja som si predstavovala ako by sa to pacilo mamine a ocinovi a pod. Aj ked sme sa okolo obeda vybrali naspat do Bucaramangy a stavili sa v Panachi, kde boli aj Teresa s Pei ktore tam dorazili chvilu pred nami aj s kolegom…
Ked som sa fotila pri takom susosi, ako prve ma napadalo ze: jezis, Evca ci Jano by urcite este srandovnejsie pozy navymyslali pri tych sochach, alebo: toto tu musim ocinovi natocit – aky maju “umely lad”, alebo na vrchole kopca bola kaviaren, tak uz som sa videla ako si tam davam kafco s Beou ci Ninou ci Tyndou… A Shisha so Starostikom nas fotia. :-D A potom idu na taku lanovku vtipnu…



Vsetko toto som vlastne prezivala s vami (a nielen s tymi co som ich tu stihla prave popisat), tak sa vam muselo riadne ckat! :-D
A vsetko to tu mate na fotkach a na videach:

Fotky a videa - Panachi:

















Tak a teraz je uz neskoro vecer, ja viem ze sa vyspim len 5 hodin a to nemam pripravene hodiny ABSOLUTNE VOBEC a neviem co idem robit lebo som hrozne unavena a vobec sa mi nechce vratit do reality lebo 44 hodin v praci sa mi vidi vazne dost, a vlastne by som mala zapocitat aj tie cesty kedze vstavam uz o piatej, takze skoro 50 hodin (ked nejake extra meetingy zaratame…) Skoda ze mi na podobne veci ake sa mi podarilo zazit tento vikend, ostava tak malicko casu. Som to pocitala a mam kazdy den tak 2 hodiny pre seba – na to aby som budto poskypovala s niekym z domu, alebo isla do posilky, alebo sa ucila spanielcinu a pod. Proste nestiham a to ma stve. MC term bol oproti tomu lahoda!

Majte sa krasne, este sa ozvem…

PS: viac fotiek najdete na Facebooku :-*