INTERCLASSES

Popisane to mate v predoslom prispevku, tak len nahadzem fotky a videjka: (ale ako mozte vidiet, moj fotak uz fakt melie z posledneho lebo je vela fotiek rozmazanych :-( co uz)

S dcerou mojej o 2 roky mladsej kolegyne (uf! :-P):


Tu vyzeram priserne (Shisha sa urcite 'vyradi'):


S najkrajsou holkou zo skoly (aj ked sa s Luisom hadame lebo on nechape moj vkus):


Moje oblubenec:

Vikendik

V sobotu doobeda som si sla zabehat a okolo druhej nam v skole zacinali tzv. Interclasses. Je to nieco ako nasa akademia - kazdy rocnik si na to nacvicoval nejaky tanec. Ale brutalne! S kostymami, scenografiou, premakane choreografie, a pod. Vzala som aj Pei a Teresu a vybrali sme sa teda do mojej prace...
Baby nelutovali, lebo to bola fakt show - a decka boli perfektne a neskutocne zlate.
Fotky a par videi pre Hartosku uploadnem neskor lebo su skopcene v skolskom kompe.(kto sa zacina divit preco pisem ze videa su len pre Hartos, tak je to preto lebo si zo mna stale utahuje za moje 20 sekundove videa - ale akoze v dobrom... ze sa jej lubia... ;-))
Len moj shitny fotacik s este shitnejsou pamatovou kartou dokazal nahrat iba prvych 5 rocnikov. :-S Co uz...
A v pondelok nam zrusili vyucovanie, parada - to je moj najtazsi den! ;-)

Vecer potom som sla k Luisovym starym rodicom na veceru (sice sa mi chcelo ostat doma a robit si nejake veci na kompe, ale tak veeeca zadara a bez roboty - no odmietni to! ;-))
Odtial sme sli oslavovat Alejove narodky - som sa ani moc necitila na parbu, reku budem max. do polnoci (za co ma Luis vola "abuela" = babicka), ale nakoniec sa to zvrtlo na dobru zabavu, viac alkoholu nez som planovala a dotrepanie sa domov o tretej nadranom... ;-)
Par foteciek tuna:






A v nedelu sme si len tak kvasili pri bazene na streche Pei-inho domu, dospavali miernu opicu a unavu, a zasli na uuuzasnu zmrzku do Crepes & Waffles, mnam! :-D (potom co som doobeda po skajpe oplakala hokejovy vysledok, tfuj!)




Videjko:

Ako sa mi splnil najvacsi zivotny sen :-)

Ti co neviete, tak som od malicka robila zjazdove lyzovanie... Dost vela rokov (az po koniec zakladky) a nevymenila by som toto obdobie za nic, no nikdy som v tom nebola dost dobra. Na pretekoch (pre Cechov = zavody) som bola vzdy medzi poslednymi a pod.
V AIESEC sa casto bavime o objavovani svojich vasni a talentu, a nieco co som odjakziva citila ci uz ked vidim niekoho na plese, alebo hocikde inde, je velke nadsenie pre tanec. Akosi som vzdy citila, ze toto tu by mohlo byt pre mna - len to treba rozvijat. Ked mi v tanecnej skole vraveli, ze mam potencial, tak je to cloveku nanic ak s tym nic neurobi. Nuz, ja som kvoli kolenam nemohla v tej dobe, a nikdy by sa mi nebolo ani len prisnilo, ze moj velky sen sa splni prave na mojej praxi v Colombii...

Ako som pisala predtym, dohanala som vsetko za tyzden - pol hodinka kazdy den a pod. az nadisiel den D, kedy som si bezala pozicat saty, dala si zmalovat patricne ksicht a prvy krat vystupovala pred ludmi s tancom cha-cha. Heh.
Ako sa uz pozname, slecna "nasebavelminarocna" ocakavala bezchybny vykon typu "somhviezdacotanciuz20rokov", takze pociatocnej nervozite som sa nevyhla...
Ked sme skoncili, tak som bola dobre sklamana. :( Napocitala som 3 seriozne chyby, a okrem toho som si to pocas tanca neuzivala az tak ako som si myslela... Celu dobu sme sa aj s Gabrielom nesustredili na nic ine, nez na to aby sme sa nezdrbali na nenormalne smyklavom povrchu (na ktorom som ja tancovala prvy krat v cudzich vysokych topankach) a z ciela "najlepsi vykon" sa stal ciel "len sa tu nestrepat a nenarobit si hanbu"...

Niet divu, ze ked sme skoncili, pocit nedobry a hrda som zrovna na seba nebola - zdalo sa mi ze idem na svojich 50 % a pod. a bala som sa ze som Gabriela sklamala - ze ma vzal, a ja som nepodala bezchybny vykon... :-S
No a potom prisiel za mnou Juan David, ktory ako pravy kamarat sedel v hladisku a kameroval - uplne nadseny, ze to bolo uzasne, neskutocne, paradne a neviemco este za privlastky a superlativy tomu dal.
Tak som rovno chcela zhliadnut to video a ked som ho pozerala prvy krat, tak som akosi prehliadla vsetky chyby az na nezosynchronizovany zaver ktory vobec nevyzeral az tak zle...
A viete co? Citila som sa zrazu SKVELE a SOM NA SEBA PYSNA! :-) Vzala som na seba challenge ktora pre mna znamenala vela, za tyzden som dokazala zo seba vyzmykat nieco taketo a splnila som si celozivotny sen, a dokazala som sa na seba divat bez toho aby som sa prilis kritizovala...
Mami, oci, kukajte - video som dala na youtube - na tomto linku, alebo rovno tuna aj ked je to tam dost tmave.

Este mozte skusit facebook.

Ako vo filme... :-)

Caute. Viete co? Predminulu noc sme tu mali take slabsie zemetrasenie – kratucke. Som na to zabudla, ale vecer mi domaca vravela ze to bolo aj v spravach a mne doslo ze “ten sen co sa mi snival” nebol sen a naozaj mi zatriaslo postelou. Cool! :-) Vraj 5,1 stupna - sa vravi tuna.

V robote ako vzdy – o tretej som padala, cestou som sa stavila v papiernictve nakupit dake veci do skoly zas raz (nalepky a pod.), takze ked som prisla domov, len som zhodila veci, rychlo som zjedla chlieb so syrom a sunkou, prezliekla som a padala do telocvicne. Hehe, bola som tam od piatej do deviatej vecer – prosahambohu ze takto som nemakala od cias ked sme mali lyziarske treningy. To kukas, oco, co? :-P
S mojim kamosom Andresom (to je ten novopeceny gay) sme mali od Gabriela (to je dance instruktor) zaciatocnu hodinu tanga. Yes! Potom som padala na hodku a pol na capoeiru a potom zase tancovat. Nacvicujem cha-cha-cha poctivo, aj ked to budem len moderovat. ALE! A tu nam sa nam stava relevantny ten nadpis tohto postu…
Gabriel sa ma opytal ci s nim nechcem tancovat na volakom vystupeni uz tento piatok. Tak som samozrejme povedala ze JASNEEE!!! :-D
Nevadi ze neviem este stale poriadne vsetky kroky a ze on tancuje uz 12 rokov a je perfektny a ja taky luzerko. Som povedala ze tuna na praxi pojdem do kazdej srandy aj keby som to mala totoalne pohnojit. Tak drzte palce.
Mam z toho vsetkeho inak tolko energie ze skacem ako gumova lopticka! :-D No a pri takomto rozpolozeni si ma vsimol iny dance instruktor co tam chodi do posilky a ktory od svojich 8 rokov robi tanec – hlavne klasika – balet, jazz, a sucasny moderny tanec (ako choreografie do muzikalov a pod.) – ako nasa Tina robila…
No a tak mi povedal ze mam brutalny potencial a tak, a ze zaklada tanecny subor, a ze by bol rad keby som sa pridala – ja aj Andres bo nas videl pri tom tangu spolu. Ukazal mi 3 pohyby ktore som po nom v mihu zopakovala a vyvaloval oci. (v skutocnosti si nemyslim ze som AZ TAKA dobra, ale aj tak je to super pocit).
Viem si predstavit ako nasa Mata lapa po dychu ked toto cita, hehe! Ze Matus? :-D

No ale fakt haluz – nikdy by som necakala ze mi moja prax prinesie toto tu – moju davnu passion ktora nikdy nebola naplno rozvijana a mozno skryty talent. Som asi stara na to aby som vsetko mozne tanecne dohnala, ale aj keby to malo trvat kratucko, tak ma to robi neskutocne stastnou. Zato sa smejem ze ako z nejakeho lacneho babskeho filmu – na zaciatku je tanecnik-profesional, vsimne si vcelku talentovanu zaciatocnicku a urobi z nej hviezdu – hihihi! :-D

No som zvedava.

Girls' night out aneb ako sme minuli veeelmi vela penazi! :-D

No, tak vazeni a mili, vcera v noci sme konecne uskutocnili s babami dlhoplanovanu akciu s krycim nazvom "Trainees night out" (v preklade: podme sa strasne gala vyobliekat, vyfintit a minut velmi vela penazi v nejakej fest dobrej restauracii lebo si to zasluzime)



A tak sme aj urobili. Obliekli sme si to najlepsie co tu mame, a vydali sa na stejka ktory nas stal 12 euro (dobre, nie je to STRASNE vela, ale na trainee plat ano), k tomu flasu vina, cheesecakes a kavicka (po ochutnani ktorych nasledovalo 3 krat obligatne: "OH MY GOD!" a dlho dlho ticho lebo to bolo vsetko take dobre ze ani jedna z nas neprehovorila ani slovo).


Cas sme si spestrovali 'nadavanim' na aiesecarov (hlavne VP Finance - ktory nam nedal nacas vyplatu a my nemame ani fuka a babam sa to stalo uz druhy krat, a nemozme zaplatit najom, atd. atd. bezne problemy s ktorymi vas tu nebudem zatazovat).

A potom sme sa fotili na styl "Sex & the City", za cim sme sa rozhodli vydat sa do GAY baru. :-D Take kocky a takto sa rozhodnu. No ale bola to sranda lebo za mnou furt chodili daki gayovia a vraveli ze super vyzeram (bez nejakeho skryteho zameru) a kedze oni maju fakt vycibreny vkus, museli sme ozaj stat za to, haha! :-D







Len som sa kestok nudila potom, ale ta noc stala fakt za to, dnes rano sme ale aj tak po 4-5 hod. spanku vyrazili s Pei na hodinu salsy, ale som zistila ze ma to moc nebavi. Bavia ma proste klasicke tance a tie sutazne ako chacha, rumba, paso doble atd. Aj mam na to viac pohyby nez tento karibik. Ale mohlo to byt aj tym, ze ma v zaludku tazil ten obrovitansky stejk furt a ani alkoholu sme nepopili zase tak malo.
Idem teraz daky obed robit k Pei a pojdeme na bazen na stechu ich domu.

Majte sa. :-*

Som tu slavna

Uz ani neviem ci som vam to sem pisala, ale uz som bola cca 3 krat v novinach! :-D

Cudzinci su tu kestok raritka, tak oddelenie vnejsich vztahov robilo s nami cudzincami interview, a vysli sme v lokalnych novinach:




A este som aj v univerzitnych novinach na celej strane velkej a vsetci ma spoznavaju ked idem do posilky - no neznasam to sakra! Tuna je link na ich webku, v novinach je to iste len moja fotka je tak na stvrt strany, hehe.

Preco ja? :-P alebo o tom kolko je tu gayov

Vecer po dancing classes som sa stretla so mojim kamosom Andresom, tak som ho zavolala k sebe domov, hodila sprchu a sli sme sa niekam najest (o desiatej vecer - nadhera :-D)...
A celu cestu sa snazil mi nieco povedat! Ze mi to chcel povedat uz davno lebo citi ze som clovek ktoremu to chce povedat. (som preglgla ze asi tusim lebo si to aj tak vsetci aiesecari o nom myslia)
Ale uplne to nemohol zo seba dostat, chudak. Stale ze mu mam pomoct, ze mam povedat co si myslim ze mi chce povedat atd. Ale ja ze nie, ze DOSTAN TO ZO SEBA, man!
(Hartos - som sa trochu citila ako ty - predstav si ze uprostred ulice nanho v noci kricim: "Say it! Say it aloud!" :-D akoze, nie vazne "kricim" ale chapete...)
Tak to nakoniec povedal: "I am gay"

Uf! :-)

Congratulations, man, ale preco ja mam byt ta s ktorou to chce sharovat (uz sa mi to stalo v poslednom case totiz prilis casto ze sa mi ludia s tymto priznali, sakra. Co mam za auru? Nechapte to zle, nie som homofobik, ani nic, len ma to vzdy pobavi ze prave mne sa s tym ludia zveruju...)

Tak mu drzim palce lebo povedal ze to prestane skryvat az ked to povie svojej mame. Uf, musi to byt asi drsne pre rodicov, ktori maju ocakavania od svojho dospeleho 25-rocneho syna typu "vnucata" a pod. Som zvedava...
Ale aj tak - nikdy neviete ako sa s vami priroda zahra, neovplyvnite to kym ste, a musite to len akceptovat. A dufat ze to akceptuju aj ludia okolo vas...

My newly (re)discovered passion

Kua, pisem jak cesky zandar, ja viem, ale dala som si zavazok rok si pisat takyto dennik...

Ako som vam pisala, vecer som sla vcera na stretnutie s Gabrielom - dancing instructorom ale kedze som meskala tristvrte hodiny (hihihi), tak sme nestihli naplanovat ako budeme uvadzat jednotlive tance. Miesto toho ma vsak pozval pridat sa k nim ked budu nacvicovat cha-chu. Parada!

Nastastie tam bol chalan bez partnerky (how is that possible? :-D) a este k tomu aj hovoril anglicky, tak som zacala dohanat co sa ucili skoro mesiac. No, miesto popisovania - tu je video (Hartoska sa potesi :-D alebo aj nie, lebo pozeram ze moc nie je vidno - bola tma. Neskor este daco skusime ponahravat - taj budem lepsia):


A dnes rano (sobota) som bola zas - tak to uz viem lepsie nez na tom videu. A uplne strasne sa chcem naucit aj argentinske tango, ale to robili uz davno tak neviem... Ale ked na to kukam, citim obrovsky prival energie a vasne, a aj ked som brutalne fyzicky unavena (povazte, kazdy den 2 hodiny cvicim - taky rezim som nemala ani ked som aktivne robila lyzovanie, hehe), tak som stastna. :-)

O tom ako ma dnes moj sef ponizil aneb Moj Don-Quijotovsky boj

Caute. Tak tomuto neuverite!

V piatok mam normalne len 4 hodiny a ucim do 12-tej a uz som vam vravela ze mi riaditelka nedala povolenie odist pred tretou...
No kedze decka praktizuju na Interclases (cely den tancuju), tak som ucila len 2 hodiny a mala som suplovat od druhej do tretej najhorsiu triedu.
Bola asi jedna hodina, ked som sla odovzdat Javierovi - mojmu najblizsiemu nadriadenemu (sef "oddelenia jazykov" alebo ako by som to). Plany mame robit do specialnych skolskych templatov (sablon), ale ja som si svoje doteraz robila do svojho zosita, lebo mi to tak viac vyhovuje. Javier mi den predtym na meetingu povedal ze moze byt pre tento krat, ale od buduceho tyzdna mam zacat pisat do skolskych linajkovych papierov. OK. Whatever.

Tak som mu teda v piatok o jednej sla ukazat moje plany - povedal ze je to v pohode, len nadpisy mam pisat inac, lebo maju take pravidla (dalsie z nezmyselnych) ze ked deti osamote vyplnaju cvicenia, musim do planu napisat: Self-structure, ked pracuju v skupinkach, tak Co-structure a pod. OK. Whatever.

Ked som sa ho spytala ze preco to tak mam robit - ze ci plany nie su predsa pre mna, povedal ze to sa musi zakladat do skolskych spisov a proste to tak musi byt. Len som sa ironicky zasmiala. Jedny z fraz ktore som sa tu naucila najrychlejsie su: "No se puede!" (nesmie sa) a "Debe ser!" (musi byt) za ktorymi nenasleduje ziadny padny a logicky argument.

A tak mi teda odsuhlasil ze to mozem mat na buduci tyzden takto, ked sa pri nas zastavila akademicka koordinatorka Esperanza a povedala mi ze moje suplovanie sa rusi. Nuz dobre - cize hodiny nemam, plany hotove, je jedna hodina - mozem ist domov? To som sa aj opytala, ona mykla plecami ze mam robit plany, a ja ze to uz maaam - ze som to prave ukazala Javierovi, na co mi on povedal toto (citujem): "Why don't you use this time to rewrite those plans into the school templates?" (Mozes tento cas vyuzit na prepisanie planov do tych druhych papierov).
Vyplestila som nanho oci reku TO NEMYSLIS VAZNE???!!! Aj som sa ho to opytala - ze: Javier, to myslis vazne ze chces aby som sedem A-4-iek prepisala z jedneho papiera na iny? Len to rucne prepisat???!!! On mi na to len povedal: YES!

To aky pocit ma zaplavil, ani neviem popisat, ale sposobilo to ze som bola speechless - bez slova, bez reakcie, nezmohla som sa na viac nez na prazdny vyraz v tvari a takto som odkracala do svojej triedy, kde som sa vzapati na 15 minut horko rozplakala.
Citila som hnev zmiesany s lutostou, pocitom nepravosti, nechapala som, zufalstvo, nenavist, rezignaciu - vsetko do hromady - az som zistila ze prevlada PONIZENIE!
Vzdy ked sa zmierim s jednou vecou ako to tam funguje (okej, sedim 2 hodiny na meetingu kde nie su ziadne info pre mna a pod.), a myslim si ze horsie uz nemoze byt, pride nieco taketo! Obcas normalne uvazujem, ze na co ma chce zivot pripravit - co take strasne ma caka, ze sa potrebujem takto obrnit, okresat, otrieskat - spadnut na zem, a zase sa zdvihnut a ist... neviem...

Kazdopadne, najprv som myslela ze sa vratim a poviem mu ze v ziadnom pripade take nieco urobim a ze viem ze mi to dal len preto aby som nemohla ist domov (to je co za dovod, povedzte mi! Jak Popoluska sa citim, vole!) a ze come on, ze tu teda ostanem ale ze to nemoze po mne chciet. To by asi urobil kazdy normalny dospely clovek, ja viem.
Ale bola som taka nazurena a vzdorovita, ze som sa rozhodla brutalne rychlo to prepisat a just mu to tam doniest a reku chcem vidiet co mi teraz povies. O 2:15 som mu to slahla na stol bez slova (mal vyucovanie) a sla som do kancelarie riaditelky, ktorej som povedala ze mam vsetko hotove, nemam hodiny, mozem ist domov prosim??? Myslim ze odpoved vas neprekvapi: Bezargumentove NIE! No se puede. Pytam sa preco a nedostavam odpoved. (alebo jej nerozumiem - ci uz spanielcine alebo aj ked rozumiem spanielsky, ona iba hatla a nedava mi to zmysel. Pretoze hovori ze je to proste tak.) Tak sa pytam co mozem robit...
Az sa bojim ze mi just navalaju nejaku robotu na piatok - stavim sa o co chcete!

Asi by som mala drzat hubu a krok, doniest si tam spanielcinu ci laptop a kukat film alebo co, ale ide mi o PRINCIP! Totalne to znasilnuje moje hodnoty. :'(

Jano mi vecer dobre povedal (neznasam ked si taky mudry! :-P) ze som si to vybrala. Vybrala som si to vydrzat, lebo mi to furt za to stoji! Stoji mi to za tie 3 tyzdne zaplatenych prazdnin. A ma pravdu. Ale vravi ze tym padom by som to mala akceptovat ze je to takto a mysliet na to, co za to dostanem.
Na co ja vravim toto: Ak si date vrtat do kolena za co vam daju 10 000, viete ze idete podtupit torturu. Ale znamena to ze pri tom nebudete kricat od bolesti? Hovno, budete vrieskat a nadavat, ale vydrzite a vyzdvihnete si svojich 10 tacov. Ale mozno sa mylim.
Viem ako co by som "mala" robit - proste tam byt, ucit sa v tom case spanielcinu, alebo robit hocico svoje a pekne si pockat do tretej. To by bolo asi spravne. A aj lepsie pre mna. Viem to, ale aj tak sa mi chce miesto toho bojovat proti veternym mlynom zbranami ktore nemam. A aspon nepriamo im davat najavo ze to je nieco hrozne co robia.
A nie som sama - dnes odisiel dalsi kolega a Sandra - moja dalsia kamoska zo skolky, mi povedala, ze mala na hrane. Ze deti z jednej triedy rozbili nieco, a dali to zaplatit im - ucitelkam - vsetkym. Ze to je ich chyba ze ich nevedia naucit nenicit veci. Drsne!
Normalne toto tu pisem aby som zachytala vsetky tieto pripady a ked (ak) budem odchadzat, tak im toto tu vsetko dam ako feedback. Toto jedine pre nich mozem urobit... Je to smutne ako sa chovaju k svojim zamestnancom a potom sa divia ze im vsetci odchadzaju. Bud to nevidia, alebo vazne neviem...

Uz som prisla na ich pracovnu filozofiu

Tak je to takto, prosim pekne...

Najprv opis situacie, potom zavery, dobre?

Vcera: 15:00 - 17:00 - tradicny strednajsi meeting - proste MUSI BYT resp. TY tam MUSIS BYT! Prvych par minut informacie ohladne organizacie buduceho tyzdna. Potom pol hodina informacii len pre triednych ucitelov. Potom zase 5 minut relevantnych aj pre netriednych ucitelov, a zvysok casu absolutna strata - NIC z toho nebolo relevantne pre nas ostatnych. Ale neexistuje ze by sme mohli ist domov. Napr. ze by nam za prvych 15 min, povedali info co su pre nas dolezite, poslali nas domov, a potom si tych zvysnych 1h 45 min. vyhradili pre triednych. Nieee - toto je Kolumbia, a na taketo nieco sa tu nehra! NECHAPEM a CUMIM! Status: vsetci su pissed off ale nikto ani nepipne. Ako vzdy...
(Jano, PORAZILO BY TA! Prisaham! Bo viem ako to neznasas!)

Dnes: 15:00 - 16:00 - kazdy stvrtok MUSI byt meeting zo sekcie vyucovania v anglictine. Je jedno ci mame co prejednavat alebo nie. Proste sa ten cas nejak musi zabit - ved hadam len nepojdeme domov. Kazdy utorok a stvrtok to tak musi byt predsa! Ved je to logicke, nie???

ZAVER: Je to BRUTUS! Neviem ci sa mam na tom smiat alebo co, ale bol by to velmo skriveny usmev... Proste maju to tu UPLNE OPACNE. Normalne by bolo ze: Koncime vyucovanie o 15:00, a ked potrebujeme nieco riesit, zvola sa meeting. Tuna je to: Mame mat meetingy od 15:00 do 16:00 dva dni do tyzdna, tak podme najst daco, co by sme tam mohli nacpat - nejake aktivity (nevadi ze su to kolko krat totalne p...iny s prepacenim) Vazne tomu nerozumiem.
Vsak by im to len prispelo k udrzaniu zamestnancov - vsetci by boli spokojni aku maju super pracu - takto im len viac a viac ludi bude chciet odist. Som sa bavila v buse s kolegom (po spanielsky - HAHA ;-)) a ten bol tiez nasraty za to a vravi ze je to strateny cas a ze pri najblizsej prilezitosti vypadne. A je takych viac.
No nic, len krutim hlavou.

Ked mi je dobre, tak si aj myslim ze to vydrzim a ostanem - proste ZO ZVYKU! Clovek je fakt tvoj ktory je prirodzene rezistentny voci zmenam - ved aj stare zname prislovie vravi "zvyk je zelezna kosela"... Ked sa uz deti na mna lepia a stale mi vravia "teacher, I love you", tak it feels nice a kvoli nim si myslim aj ze pracu nezmenim. Ale potom taketo "zabijacky casu" a vravim si ze je to ozaj nenormalne zabity cas ktory by sa dal investovat inac (ked polkneme vsetku trpkost, pocity a pod. tak uz vitazi logika, clovece...)
Ved Anna uz odisla a to som si vzdy vravela ze ak odide, tak vezmem za nu matiku a zbavim sa tych debilnych "Language Arts" a ked k tomu doslo, tak som zacala mentalne "streckovat" ze: V jej triede je nehorazne vela komarov (ale jako fest - to si neviete predstavit, ludia!), zase by som sa musela oboznamovat s novymi knihami (aj ked v konecnom dosledku by toho bolo menej), a uz som si zvykla, blabla... a takto to dopadlo - nezmenila som nic. Sila, nie?!

Ale vcera som mala meeting so Sepu (prezidentka AIESEC Bucaramanga) a vravela mi ze pocula ze nie som stastna, atd. atd. a ze by sme to mohli skusit vyriesit tak, ze mi najdu nove TN (jazykovku) a ze aj maju v naj skole jazykovej ale este tam nemali praktosa tak nevedia presne - ze by sme tam mohli zajst a vsetko pozistovat vopred ze ako to tam funguje... Sranda - tak mi to aj sama navrhla. Len som bola akurat v prilis dobrej nalade - ani mi to neprislo take zle (keby prisla za mnou pred Velkou nocou, tak sa asi inak vynadavam, hehe)
Som jej povedala ale, ze pred tymi 3-tyzdnovymi prazdninami urcite neodidem - by som bola blba ako tago! Len sa "bojim" ze za 2 dalsie mesiace si vazne az tak zvyknem ze nebudem chciet odist. Kvoli detom - ako vzdy u mna vitazi "starost o druhych" nez aby som preferovala "vlastnu spokojnost" (niekto by ma za to mal raz nakopat do zadku, ale viem ze je to aj velka cnost, no...)
Proste sa mi tu biju dve hodnoty - LOVE OF OTHER PEOPLE a FREEDOM. Sposob ci system ako to v tejto skole funguje, mi totalne rusi slobodu co nenavidim z duse! (a este ta nezmyselnost toho vsetkeho - vazne objektivna), no ale uz teraz si uvedomujem ze "chudence deticky - zase by ich niekto novy musel zacat ucit, kym si zvyknu, aj ten novy clovek kym si zvykne - ja uz som aspon zabehana, atd. atd.)
Tak sa uvidi. Asi si tam prihodim aj dalsie hodnoty ako ZDRAVIE, a potom na druhu stranu ZODPOVEDNOST a schopnost vydrzat a nevzdat sa, do toho si primiesam este neviem co, a bude to taky koktejl ze sa mi neviem ako bude rozhodovat, hehehe! :-D
Tak sa uvidi. Len to som vam chcela.

Este si neodpustim na zaver - proste je to take smiesne ze to musim s vami sharovat - buduci utorok deti nejdu do skoly, ale ucitelia tam musia byt a rodicia mozu prist od 7:00 do 12:00 sa pytat na vsetko co len chcu a tak. Hlavne triednych ucitelov. Potom by sme cisto teoreticky mohli ist domov, nie? Ale nie. Ved je predsa utoroook a v utorok mame byt v praci predsa do 16:00 - tak treba vymysliet co budeme robit dovtedy. To je uplna sila, hahaha!

Nuz, zdravim - a ako possibly buduca HR Osoba (aspon na nejaku dobu) musim priznat, ze som za tuto skusensot a toto poznanie vdacna (aby sa nepovedalo ze sa len stazujem, hej...)

New wave of energy? Hopefully it will last

Hola amigos!

Prave som sa vratila z posilky s novym privalom energie, tak som vam chcela napisat ze mam novy pocit odhodlania v sebe - vobec neviem preco.
Dnes som sa vratila z prace, a proste som sa rozhodla zacat s mojim starym planningom a time managementom a la Covey - kde si na cely tyzden naplanujem vsetky oblasti tak, aby som bola v rovnovahe.
A po vikendovom rozhovore s Tinou som plna odhodlania fakt sa drsne zacat ucit spanielcinu z knizky a ze si MUSIM na to najst cas, a ze musim obnovit vztahy s ludmi tu a hlavne s aiesecarmi - proste kopa veci sa mi v hlave honi. Neviem odkial ta energia prisla, ale dufam ze ostane dlhsie... :-D
A tak som sa ucila spanielcinu a bola som uz dost unavena, ale predsa som sa dokopala do posilky, kde som randomly narazila na Pei, ktora prave koncila... Dalej na Elizabeth - holcinu z Nemecka, ktora tam zasa pravidelne chodi na dancing classes, dokonca sa aj Luis pridal a siel si zaslapat na bicykli (chce zhodit pneumatiku aby bol uspesnejsi v baleni bab :-D), a takisto tam bol moj tener capoeiry no a do toho som tam este kecala s Gabrielom - instruktorom tancov.
Dohodli sme sa na piatok ze sa stretneme ohladne moderovania toho tanecneho vystupenia ku ktoremu som sa prislubila (ak si este pamatate z predoslych prispevkov, hehe).
No a ako som ich tak sledovala tancovat kym som cvicila - som citila v kostiach a vo vsetkych bunkach, ze TOTO JE PRE MNA, a ze by mi to fest slo - ze by som sa tu vec naucila za 10 minut a bola by som super, a tak som mu povedala: (po spanielsky ;-)) "Pocuvaj, kamo, ked ja robim volaco pre teba, tak aj ty pre mna musis..." tak suhlasila ze reku ze co... Tak som mu povedala ze sa chcem s nim jeden tanec naucit. Tak suhlasil. Parada! :-D

No a ako suhrn toho som chcela povedat, ze som v tej chvili prvy krat pocitila ze som "doma"... Ze uz vlastne niekoho poznam, a je to celkom fajn byt takto zabehany - len tak narazit do ludi s ktorymi sa clovek pozna - proste fajn.
Ze uz sa aj vykecam trochu po spanielsky - nestratim sa, uz sa opytam ktory bus kde ide a pod. a s davkou stastia sa aj dostanem kam chcem! ;-D Ako, nie je to cisto stasie, ale aspon taka ulava a spokojnost ci ako by som to nazvala.

Proste, idem makat na svojich cieloch, a uvidim ako bude. Drzte palce, nech mi tento pocit vydrzi dlhsie.

A bonus - ako si tak slapem v posilke na bajku, tak zahrali moju a Janovu pesnicku (Apologize) tak to bol velmo dobry zaver dna. No ale uz mame 10 hodin pekne krasne, a ja sa este musim okupat a pripravit na zajtrajsie hodiny, takze pekne-krasne ma caka len 6 hodin spanku, ale co uz. :-S Aaale, ved Robin Sharma vravi ze to vraj staci (neznasam ho za to! :-D)

Ako som si urobila Velku noc :-)

Ahojte, tak som vam chcela povedat ako som dopadla. Tuna v pondelok nemaju volno na Velku noc, a ja som strasne chcela pocut rodinku, Jancika, atd. lebo vsetci mali byt u nas doma naraz. Mojco s Vercou, Jano, Mata a aj rodicia - no parada.
Rozhodla som sa ze je to pre mna vacsia hodnota nez pravda, a tak som bola odhodlana klamat v robote ze mam hnacku a ze ostanem doma.
Aj tak mi bolo na blitie ked som si predstavila ze sa tam mam vratit. Mam z tej institucie presne rovnake stresy ako ked idem na skusku k Novotnemu, alebo z riaditelky ako ked idem odovzdavat diplomku Buchtovej. Som veru prisla na to koho mi pripomina! :-P
Par ludi vie, ze ani nemozem prechadzat budovou nasej skoly lebo mi je tam proste zle, normalne az fyzicky stres citim (chuda Evca, ta to ma rozsirene na cele Brno, ja nastastie len na okolie ESF :-D), tak toto je to iste... Ale nie o tom som chcela...
"Nastastie" som totiz tu hnacku skutocne dostala, haha, a tak som nesla do roboty. Dala som to oznamit po kolegyni - tej mojej jedinej kamaratke co tam mam - Anne z UK, ktora mi vzapati povedala ze to oznamit nemoze, lebo tam v piatok skoncila! Proste povedala, ze padla posledna kvapka a povedala im ze konci...
Rano mi z prace volali ze nieco je zle s mojimi znamkami - ze to treba opravit, atd. atd. a ze MUSIM prist - cela moja nalada bola fuc. Uplne mi bolo do placu lebo po tom, kolko casu a energie som stravila na ich zadavani do systemu, si ani len neviem PREDSTAVIT co tam moze byt zle... :'( Uplne sa tam bojim ist - idem o par hodin, lebo uz mi je dobre... Iba pocut ten hlas v telefone a je mi spatne!

Ale rozhodla som sa neskazit si naladu a cele doobedie venovat kecaniu na skype s rodinkou - ani neviem kedy som naposledy citila take stastie - mat pred sebou Janov a Mojcov ksicht ktori sedia v mojej detskej izbe a snazia sa ma virtualne vysibat :-D je nieco nezopakovatelne a preto som si pekne porobila snapshots z kamery, ktore jednoducho musim s vami pozdielat! Ani neviem kedy som sa naposledy tak nasmiala - no strasne vtipni ste boli, chalani! :-D
Najlepsie boli basnicky - vinsovacky, z ktorych si pamatam len Mojcovu kreativnu vlastnu tvorbu (ako inac) a rehot ostatnych ked svoju recitoval Jano!
Do toho nasa vtipna Mata a Verca, ktora ich tam sla pohlusit nech uz sklapnu lebo ked su ti dvaja spolu, tak je AMEN! :-D
No tu su nejake fotky, nech viete o co ma obohatili! :-)



Tuto mi zase hrali divadielko s hrackami z kinderka co si "vysluzili":


Potom si to odniesol krtko:


Tu je, ako vravim, Verca, ktora sa ich snazila uzemnit :-D


No a nakoniec ked odchadzali, tak mi prisli vsetci zakyvat do kamery, a to fakt stoji za to - TOTO JE MOJA RODINA! :-D


Tu uz som, ako si ti co ma poznate viete urcite predstavit, zacala samozrejme rumadzgat (kokso, ja cim som starsia, tym som viac ako starka - uz ma tusim VSETKO dojme!) bo vas tak vsetkych zboznujem az to nevydrzim, a tak slzim ako taka krava! Ale no a co! Kaslem na to!

Medellin

Po ceste do Medellinu - jedneho z najkrajsich a najrozvinutejsich miest Kolumbie - sme spali ako male deti a dobre nam to padlo. Dosli sme cosi okolo obeda a zistili ze sme totalne ale TOTALNE BROKE (co znamena bez penez!).

Musela som si vytiahnut zo slovenskeho uctu (na ktorom mam peniaze len vdaka prekladom pre Juraja, cim mu dakujem lebo mi tym zafinancoval cestu spat do Bucaramangy) aby som si kupila na vecer listok na dalsiu 9 hodinovu cestu do Bucaramangy. (kurna, som zvedava ako moj chrbat bude vyzerat po tychto teriganiach sa v autobusoch - este ze su take pohodlne, no...)

Tam sme riesili nejaky lacny obed, nastastie nas autom vyzdvihli nejaki kamarati (vivat AIESEC! ;-)) a autom sme viacmenej obehli cely Medellin pretoze zacalo liat ako z krhly a z nasich planovanych vyletov nebolo nic!
Kedze sa ale do Medellinu chystam na prvy predlzeny vikend v maji, kedy mam aj narodky, tak o tomto uzasnom obrovskom a nadhernom meste napisem potom. Mozte sa tesit! :-D

Zatial len jedina fotecka z autobusoveho terminalu:


Poobede/vecer sme len tak kvasili s pivkom v ruke u jedneho aiesecara, a mne zacinalo dochadzat, ze tento uzasny tyzden plny dobrodruzstva, spoznavania novych veci a cestovania s ozajstnymi priatelmi, sa blizi ku koncu a zacal sa ma chytat smutok... Plus som strasne, ale strasne chcela kecat s niekym z domu - s Jancikom, ci hocikym blizkym, a tak aj ked ma prehovarali aby som ostala este na party, sla som domov aby som v nedelu rano mohla ist konecne na poriadne dlhy skype talk...

Tu mi aj skrsol v hlave napad neist v pondelok do roboty a povedat ze mam hnacku (vsak co mi mozu - plus, dalsia informacia z radu "to je viac nez by som chcel vediet" - ani tym nebudem daleko od pravdy ako mi prave hovori moje ubohe brusko).
Vratili sa z pobrezia aj baby trejnicky, a oni nemusia pracovat zajtra, tak sme sa rozhodli ze den stravime spolu a ja si vyskusam svoje mizerne klamacie schopnosti...

tak drzte palce.

papa

Vystup na Nevado del Ruiz

Pri tomto vylete som sa utvrdila ze Juzna Amerika je uplne naj naj naj krajina pre cestovatelov ktori miluju nadhernu prirodu a hory. Uz mam oci vybite od zelene... :-D

Rano sa vstavalo pekne-krasne o piatej lebo cesta na sopecku trva dlho. Nevado del Ruiz je aktivna sopka, vysoka vyse 5000 m.n.m. Rano bola stretavka pri cestovnej kancelarii, cez ktoru sme to vsetko zariadovali, kde sme s Edgarom zistili ze sme si zabudli plavky u Carime v dome (po vystupe sa ide do termalnych pramenov), a tak sme prispeli na taxikarov rodinny zivot dalsou ciastkou ked sme sa po ne svihom makali vratit...

Tuna dam akoze fakticku odbocku a poziciam si textik z petovho retovho blogu, aby som uspokojila aj ludi ako je Shisha: ;-)

"Pred 20 rokmi bol Nevado del Ruiz skutočne „nevado“ (t.j. zasnežený), s ľadovcom a trvalým snehom siahajúcim až po pásma vegetácie. V roku 1985 však zvýšená aktivita vulkánu spôsobila roztopenie veľkej časti snehovej pokrývky, tá zasa takmer 500 km/h rýchlosťou sa rútiacu bahennú lavínu a napriek včasným, ale statočne odignorovaným varovaniam aj totálnu deštrukciu na úpätí sopky ležiaceho mesta Armero, ktorá si vyžiadala okolo 21.000 obetí (z celkovo 28.000 obyvateľov) a po erupcii sopky Pelée bola druhou najničivejšou vulkanickou katastrofou 20. storočia. Dielo skazy dokonalo globálne (alebo aspoň lokálne) otepľovanie, ktoré hornú hranicu snehu a ľadovca zdvihlo až blízko k 5.200 metrom, t.j. cca. 150 m od vrcholu hory."

Chalanom sa podarilo nemozne (a doteraz neviem ako) a to dostat nas tam za 85 000 pesos (normalne to vsetkych cudzincov vyjde vyse 100 000 pesos a nepoznam jedineho ktoremu by sa podarilo platit menej). Skusali sme vsetko mozne - falosne kolumbijske preukazy totoznosti, estudiantes, estudiantes (ISIC tu ale nemam ;-)) a neviem co z toho nakoniec zafungovalo, lebo sme sli pod vlastnym menom, a studentsky preukaz som veru nikomu neukazovala... ;-)

Potom uz len nasledovalo niekolko hodin hrkotavej cesty kde sme striedavo padali jeden cez druheho - ale teraz bez prehanania!
Ak to chcete vidiet, tak video tu:


Bolo inak strasne zaujimave sledovat ako sa menila vegetacia (na co som uz bola pripravena z blogu Peta Reta) - zo zelenej kopcovitej nadhery, cez vlhke machy az po ruzove rozpukane skaly, konciac "mesacnou" popolovitou krajinou... Sledujte na fotkach:


















Strasne nam bolo cely cas treba curat - asi mechur inak funguje pod nizkym tlakom vzduchu - viem ja, nie som fyzik. :-D Sprievodca nam stale odporucal vela hydratovat, jest ovocie a sladke veci, ale nie vela aby nas to nepolozilo hore.
Stejne nechapem, kedze ked sme vysli na prvu zastavku okolo 3000 metrov, tak nam dali ranajky - arepu s prazenicou, coz nepovazujem za lahke jedlo. :-D

Uz nam zacinala byt riadna kosa a bola som megastastna ze som si bola pozicala vetrovku od nasej US trejnicky Teresy. Akoze, pod nulu to neslo, ale taka ta zahmlena zima, co sa vam derie pod kozu, nie je nic prijemne...

Ja som sa zabudla zmienit este o fakte, ze od rana som citila dost silne krce v bruchu a vedela som ze to nie je len tak. Fasa! Dostala som kramy a este k tomu aj nieco ako koliku, ktora mohla kedykolvek skoncit hnackou! (za to prve som bola rada lebo uz 2 mesiace nic, tak ma strach obchadzal - dokelu, a toto tu vraj cita Janova mama - sakra! :-D no a za to druhe uz menej. Bo vyliezt si 5000-ku s hentakymi problemami robi uz tak tazku ulohu este tazsou!!!)
Btw. Ano, sharujem tu aj taketo detaily a je mi to jedno - je to moj blog, tak mozte preskocit komu sa nepaci, resp. nikdy to predo mnou nemusite spominat! ;-)

Uz ked sme vo vyske 4800 m vystupili z autobusu, tak bolo citit, ze vzduch je redsi, vsetko sa dalo, len akonahle clovek vydal trosku namahy, tak to bolo tazke... (Muciak, obdivujem ze leziete tie 6000-ve hory lebo si to vazne neviem predstavit s lyzami na chrbte a potom ich este aj zlyzovat - uf!!! RESPECT!)

Pomaly sme postupovali k vlajke - 10 krokov, prestavka, Mishu a Edgarovi to slo rychlejsie, ja s Chamom (= on fajciar, ja padavka) sme zvolili pomalsie tempo. Kaslala som na vsetko! Pre mna bolo dolezite vyjst tam, dokazat to a nedostat vyskovu chorobu zvanu "soroche" (citaj soroče) ako podaktore odpadnuvsie osoby zenskeho pohlavia okolo.
Niekomu trestalo v hlave, krutila sa, nemozte dychat, dakomu sa chce aj vracat, ja som po prekonani 5000 citila hucanie v usiach - ako ked si idete zabehat ale prezeniete to a citite v usiach ako vam bije srdce. Tak som sa rozhodla neprepinat a dalej nez za vlaju neist. Decka sli az k hranici snehu, ale mne sa dako "nechcelo" :-D Chamo videl sneh prvy krat, ja ho mam doma dost, tak co sa budem zbytocne namahat. Radsej si to uzijem... ;-)





Pohlad z vrchu na zakladny tabor:






Naspat nas cakala rovnaka natriasacka, az na to ze sme boli BRUTALNE ale BRUTALNE unaveni - stale sme zivali - to je tym nedostatkom kyslika, dokonca sme dokazali spat aj ked nam otrieskalo hlavu aj vsetko ostatne pocas tej cesty!

Cely cas som myslela na nasich - ako by sa im pacili tie hory (tam nizsie asi viac ako tu hore) a proste vsetko - ze skoda ze toto tu nemozte zazit vsetci! Mami, oci, Juznu Ameriku musite este navstivit aj inac nez na plazi - Andy su proste uuuzasneee!!! :-*

Dole sme sa najedli a sup ho do termalnych kupelov. To bola paradicka - sirnata voda (ocernel mi prsten na nohe - oco, prvy krat po 6 rokoch som si ho dala dole, to si rad, co? :-P no musim daco najst cim to vycistim - mate dake tipy? :-S)

Fotky nemam - fotil Edgar, tak ked budu, tak ich sem supnem. Ale strasne sme si uzili horucu vodu, naspat sme prisli o nejakej desiatej vecer a odpadli sme do postele s tym, ze rano vstavame na 5 hodinovu cestu do Medellinu. (5 hodin tu znamena strasne malicka vzdialenost :-D)

Manizales

Tak. Do Manizalesu sme nakoniec vyrazali o den neskor ako sme planovali - lebo reku ostanem o den dlhsie v Bogote a pojdeme na Monserrate, ale lialo ako z krhly, a tak sme vyrazali o desiatej vecer z autobusovej stanice, kde bol taky natresk aky som este nezazila.
V spravach hovorili ze pocas Semana Santa - cize Velkej Noci - az 2 miliony ludi opusti Bogotu. No proste ako na trhu!
Cesta nam mala trvat 8 hodin, ale pretiahla sa na 12 hod(!) kedze sme v noci zastali na X hodin na ceste lebo sa zosunula poda a zablokovala cestu. Tu je to vraj caste. Len v buse uplna tma, ziadne svetielka ako u nas - ludia sa normalne ulozili na spanok, a cakali sme...
Rano ked sme dorazili, sme si vzali taxik k holcine menom Carime, ktoru sme poznali iba z AIESEC konferencie. U nej nas uz cakali Chamo (citaj Čamo) odtialto ale povod z Venezuely a Edgar - trainee z Mexika, s ktorymi sme mali v plane cestovat. Nik z nas ju predtym nepoznal, ale prichylili nas vsetkych 4 na cele dva dni, dali nam ranajky (prazenicka s arepkou - mnam mnam, plus agua panela na pitie - taky horuci sladky napoj - ako caj ale z cukrovej trstiny), potom sme chvilu kvasili, osprchovali sme sa a hned na to nam dali aj obed (kuriatko, ryza, zemiaciky, salatik - ako u nas :-)).
Donutilo ma to premyslat, ci by sme aj my prichylili random cestovatelov - kamosov co ich pozname len kratko a takto kralovsky sa o nich postarali. Hovori sa o nas, ze sme pohostinny narod, ale zeby az tak? hm...

Potom nas tato nalozil do dzipu (boze, fakt som sa tam citila ako doma - vyhlad na Manizales z kopca vyzeral ako zo Sachticiek na Nemce a Sasovu, plus zeleny dzip ako ma ocko Ladu Nivu - aaaa, normalne som kus domova pocitila). No a vyrazili sme na kavu (Juan Valdez, ako inac ;-)) do takeho miestneho rezortu, kde bolo nadherne a furt sme sa tam fotili, vystrajali sme a tak. Ved pozerajte:






Vsimnite tu duhu tuna:




Aj takyto "pristresok" bol v parciku:




S Mishu:




...sme zistili ze mame vela spolocneho - napr. styl spania:


Lamicky v parciku:


Takto krasne tam vsade bolo:


Manizales je inac postaveny v kopcoch, maju tu brutalne strminy - ja by som to tu neodsoferovala bo by som sa v kopci nepohla (haha, citas, oci? ;-)).
Tie hory okolo, to bolo nieco nadherne, neskutocne, impozantne a neviem ake superlativy by som tomu este dala...
Ale vecer sme sli na promenadku, jedli sme zmrzku, ovocie, a co ja viem co - fakt ako na dovolenke (ved sme aj boli na dovolenke ;-P).

Zapad slnka:






S Edgarom (Mexican co je az moc "pritulny" - Jano, mal by si dojst a ruky mu dolamat! ;-)):




Potom sme si sli radsej skoro lahnut lebo rano sa vstavalo o piatej kedy sa zacinala nasa cesta na Nevado del Ruiz - aktivnu sopku vysoku vyse 5000 m.n.m.