Sunday, May 31, 2009

O tom ako su telenovely urcite zalozene na pravde...

Urcite vsetci z vas poznaju nejake tie latinskoamericke telenovely s mnozstvom pre nas stupidne konajucimi charaktermi, kedy nemozeme pochopit nezmyselne hadky dvoch ludi, ktori nie a nie si vysvetlit si pravdu, ci zakernych starych elegantne a prisne sa tvariacich zenskych ktore nemaju nic ine na praci len intrigovat...
Well, o tych druhych bude dnes rec...

Predtym nez ja zacnem pisat svoju "telenovelu", predstavim hlavne charaktery ktore v nej budu vystupovat:

Abelardo - stary panko a vlastnik skoly v ktorej pracujem, v podstate vraj "dobry", ale babka v rukach dvoch nasledovnych zenskych...


Bernarda - Abelardova druzka - ktora sa vraj "vypracovala" z miestnej sekretarky. Velmi velmi podla a zakerna zenska, ktorej karikatury miestni teenageri kreslia s peniazmi miesto oci... Riaditelka skoly ktora neviem co robi (okrem pocitania penazi)

Alba - cca 36-rocna ambiciozna zena (slobodna, bezdetna - na kolumbijske pomery divne) - "principal" skoly - v podstate nas vsetkych manazuje... Vystudovana psychologicka ktora vlani aj posobila ako skolska psychologicka. Tiez ju neobide vtipkovanie teenagerov (najviac sa zabavaju na napodobnovani jej skriekaveho hlasu). Vyznacuje sa prilisnou nasadenostou a vierou ze vie co jej zamestnanci chcu aj bez toho aby sa ich opytala...

Ja - uboha Europanka zapasiaca s prvkami kolumbijskej pracovnej kultury, odchovana na hodnotach ako sloboda, sebazodpovednost, otvorenost a uprimnost, autenticita. Tvrdohlava, rebelantska, nechapajuca rozne snahy a pociny svojich nadriadenych.


Nadalej budem pokracovat chronologicky v poradi v akom sa veci stali. Len pre istotu dodavam, ze tento prispevok bude o tom, ako ma za mojim chrbtom vyhodili v praci a o tom ze jednoducho nechapem...

Pred cca 3 tyzdnami:
STREDA - 15:00, plaziac sa po celodennej sichte so zlovestnymi neposluchajucimi detvakmi (ktore uz aj tak milujem) na kazdotyzdnovy meeting (mozme to nazvat aj "porada" ak chcete niektori), ktory nikdy vopred nevieme o com bude. Niekedy dostavame dolezite informacie o tom co sa bude diat (ktore zasadne trvaju 2 hodiny pretoze tu musime byt do piatej, a je jedno ci mame co preberat - ono sa to vzdy da nejak natiahnut - vsak 44 hodinovy prac.tyzden sa splnit musi!), niekedy dostavame informacie relevantne, inokedy nie (ale ved o tom uz prispevky boli), niekedy mame treningy - a tie su niekedy aj dobre a vacsinou az tak nie (vid prispevok o "divadle" na treningu o emotional intelligence)...
Kazdopadne - jedno je fakt, kazdu stredu tam byt musime, a nikdy vopred nevieme co sa ide diat.
Takze ked sa nam predstavila pani odbornicka na NLP (Neurolingvisticke programovanie - koncept ktory ma velice zaujima, a nejdem teraz vysvetlovat o com je lebo to nie je pre tento prispevok dolezite) a sediac v jednom velkom kruhu sa nas po jednom opytala na meno a preco tu sme, zo mna vyletelo: "Yo estoy aqui porque no tengo otra opcion." (PREKLAD: Som tu lebo nemam inu moznost) Nasledoval chichot kolegov ktori vedia o com hovorim a potom som ale dodala normalne, ze NLP ma zaujima a ze som citala uz o tom knihu a ze by ma teda zaujimalo ako sa to da vyuzit v praci s detmi, ked uz sme tu...

STREDA - o par hodin neskor: AIESECari (kamosi z organizacie ktora ma sem "priniesla") dostanu zurivy telefonat od mojej sefky - teda vlastne oboch - ALby aj Bernardy ze nech sa na druhy den okamzite dostavia na meeting, vrieskajuc im oznamujuc ze nech im laskavo zacnu zhanat ineho cloveka!

STVRTOK - bohvie aky cas - moja kamaratka Sepu (prezidentka AIESEC Bucaramanga) a Taide (VPICX) trasuc sa na stolicke pocuvaju vreskot od tych dvoch bestii s cervenou tvarou o tom, aka som agresivna, ako je moje spravanie neospravedlnitelne a co ja viem co este. A o tom, ze ma idu vyhodit ale ze im zakazuju mi to povedat do konca termu (coz je 19.6.) lebo by som sa zacala spravat ako diabol, a nech im okamzite zacnu zhanat inu osobu.
O vsetkom tomto, samozrejme neviem... Neunuvali sa napr. prist za mnou a povedat mi moznost a) velmi zrela zapadoeuropska moznost - Menia, zaujimalo by ma preco si takym sarkastickym tonom vyslovila tuto vetu, zaujimal by ma tvoj nazor na tieto meetingy, pretoze nieco take narusa atmosferu a signalizuje tvoju nespokojnost. V pripade ze budes takto pokracovat, bude to mat take a take nasledky...
Alebo moznost b) ex-komunisticka moznost - Vas dnesny koment je v nasej organizacii netolerovatelny a davame vam vypoved.

Nasledujuci PONDELOK: Alba si ma da zavolat do svojej kancelarie, opytajuc sa ma ako sa mi pozdavaju strednajsie meetingy. Ja na nu vysypem vsetok feedback co si poctivo od zaciatku pisem (slusne, decentne, ako nas v AIESECu naucili ;-)). Na co mi ona vcelku sugestivnym sposobom povie: "Menia, tu no quieres trabajar aqui." (Menia, ty tu nechces pracovat) Dokonca ma to prinutilo zamysliet sa nad tym a zistila som, ze to nie je pravda - tak som jej aj povedala, ze chcem tu vyucovat. To, ze moje hlavne dovody su, ze sa mi pozdava mat zaplateny mesiac dovolenky, je vedlajsie... Ale faktom je, ze tam v danom momente byt chcem... Nasledoval hodinovy emociami nabity rozhovor o tom, aky bol moj moment agresivny (Jako prosim???!!! Ty si studovala psychologiu a hento nazves agresivitou? Neviem ako vy, ale ja si agresivitu predstavujem inac!), dalej ma oznacila nezodpovednou lebo nemam na sebe uniformu (okej, v ten den sa mi prala, fajn, je na mne ze ju mam mat na sebe a ju nemusia zaujimat take dovody, ale hovorila to tonom ako keby som bila deti palicou ci chodila ozrata na hodiny, vole!) A tak dalej, a tak dalej... Mala som z toho celeho neprijemny pocit - reku, kokso, Jano ma letenku sem, planujeme dovolenku - neexistuje ze ma po tom co som to tu 2 termy vydrzala, vyhodia! Celu tu torturu som predsa niesla prave kvoli tejto pre mna zasluzenej "odmene"... A tak som obratila strunu (a nebolo to take taktizovanie ako to znie v tejto chvili - skorej moja prirodzena otvorenost a uprimnost)...
Dala som jej za pravdu v niektorych veciach - ze ano, rebelujem, a hovorim veci "drzym teenagerskym" tonom, ktory sama neviem kde sa vo mne berie. Uplne som jej vylozila cele svoje vnutro - ze som na sebe a svojej osobnosti pracovala roky, ze sa sama nechapem, ako sa tu niekedy spravam, ze to nie je moj styl, ze som bola zvyknuta pracovat sama a zodpovedne a bola platena od hodin a odvedenej prace, a ze ma moje pocity tuna prekvapuju - ze sa tu citim ako vo vazeni ked od 12-tej v piatok, do tretej nemam co robit a nemozem si vyjst ani kupit kavu pretoze (jej argument) sa to nesmie a pracovny rozvrh je do tretej. Viem ze som rozmaznana modernou prazskou kulturou a aiesecarskym sposobom prace, ale jednoducho to nechapem. Povie mi, ze "relax" ze ved si mozes citat a tak... To mi akoze narovinu povie ze mi platia za to ze si tu citam? Ved citat si mozem aj doma v posteli a o to mi ide. Pracu som si urobila, hodiny nemam, tak preco sakra nemozem ist?!! Uznam si, ze v tomto som asi fakt rozmaznana druhmi prace ktoru som robila a "ukolovou mzdou" :-D ale dobre. CHapem, ze tu je to tak, a ze som zamestnana v takej institucii, a ze sa tomu budem musiet prisposobit, lebo nik tu nie je zrely na nejaky feedback ci argumentovanie o tom, ci by sa to nahodou nemohlo zmenit... Ale uvedomit si tento fakt a akceptovat ho + prisposobit sa tomu, je nieco ine. Je to proces. Ktory trva... A to som jej aj povedala. Ze som tu ako rebel, ktoremu sa nic nepaci, a este to dava najavo "agresivnym" sposobom (vsetko co neposlucha ako stado oviec pravdepodobne vola "agresivnym") - som jej narovinu povedala, ze nikomu sa to nepaci, sediet na meetingu a pocuvat nerelevantne informacie len preto ze sa to musi - byt tu 2 hodiny, ale ze nikto ani nepipne z Kolumbie. Vsetci sa tu obavaju o svoje dzobiky a kultura je tu taka, ze ak si "hore" = mas poziciu, tak neexistuje aby tvoj podriadeny mal svoj nazor a nedajboze mal aj pravdu! V konecnom dosledku som jej ale plna emocii vylozila svoju situaciu a to ako sa citim a neviem ako sme dopadli ze sme sa objali, s tym, ze mi povedala ze chce aby som sa tu citila dobre, atd. a ze nebudem odteraz pritomna na strednajsich meetingoch. (Bolo to vsak v style ze tam "nemozem" byt, nie "nemusim". Ona vobec nechape koncept volby - vobec nerozumie o co mi ide - som jej vravela, vsak daj vopred vediet zamestnancom co sa ide diat na buducom meetingu a ak sa mi nejaky trening pozdava, ja pridem...) Musim vsak ostat v skolskom areali a robit si svoje veci. Zjavne nechce aby som jej kazila moralku personalu podobnymi komentami...

SOBOTA vecer - Sepu pride za mnou a nevinne sa ma opyta ako sa mam, ako ide moj traineeship a ze v Colombo Americano (jazykovka v ktorej robia Pei a Teresa) videli moj zivotopis, a ze sa idu zo mna zblaznit a ze ci este stale mam v plane skusit zmenit svoju prax (bo to moje plany aj boli v zaciatkoch - za ten isty plat, pracovat 4 hodiny denne, nosit vlastne veci, sice aj v sobotu, no ale asi tak nejak...) No a ja ze nie, lebo to by som nemala mesiac zaplatenej dovolenky a ze mi pride boyfriend sem a chceme cestovat a tak... No a v tej chvili na mna vysypala "bad news" - cize mi rozpovedala vsetko o tom ako jej volali, o tom meetingu a pod. (poviem vam pravdu, shockovalo ma to, ale ostala som pokojna) a ze jej zakazali mi to povedat, ale ze ona mi to musi povedat (povedala by som - najlepsie rozhodnutie co si mohla urobit, draha moja!)
Zhrniem to - NAJHORSIE CO SA MI MOHLO STAT - trpela som tu polku skolskeho roka a nedostanem za to to, preco som to vsetko robila! Drb! Kebyze nastupim v Colome, nastupim 13.7. a vyplatu za to dostanem az o mesiac, cize mi nema kto zaplatit mesiac zivota tu... Drsne! Jasne, mozno si mozem pozicat od rodicov, ale jednym s hlavnych cielov tohto roka, je financial sustainability ktora sa ma prejavovat tym, ze si uz od nasich nic nebudem pytat a teraz bac!
Okrem toho, ten rozhovor s Albou mi dost pomohol, tak som sa naozaj spravala v skole lepsie (aby sme si vedeli toto spravanie predstavit, tak vacsinu casu som s detmi a to ako nezmyselne vnimam tento system, nikdy nemalo efekt na moje ucenie), ale proste citila som sa lepsie a vyzarovalo to zo mna...
Proste, ako sa hovori - clovek si zvykne aj na sibenicu.
Prirovnala by som to k studenej vode co tu mam - prve dva tyzdne som pri sprchovani revala, druhe dva nadavala ako pohan, a teraz ani okom nemihnem ked sa pod nu postavim. Neuzivam si ju ako teplu vodu, samozrejme, ale uz sa nad tym nepozastavujem. Takisto je to s mojou pracou tu. Zvykla som si postupne. Len fakt nenavidim robit nezmyselne veci ako su vela krat tie meetingy. A tam mi zakazala chodit, tak sa sustredim na pripravu a vylepsovanie svojich hodin. Fakt robim, a nezahalam. Dokonca mi neostava ani cas na studovanie spanielciny, ktore som si nechavala na velikanske diery v rozvrhu vo strvrtok a piatok. V praci proste pracujem, pretoze som taky clovek. (starky by bol na mna hrdy! ;-))
Plus, tento moj pracovny cas, ktory bol pre mna smrtelny v zaciatkoch (kedysi som chodila o piatej rano s Johnym len spat, nie vstavala!!!), mi umoznuje robit veci, pre ktore mam teraz svoj zivot v Colombii rada (capoeira treningy, tanec, apod.) Takze ostat tu ucit, mi vyhovuje, a najlepsie splna moje ciele z tejto staze... A teraz toto!
Drsne, zvazovala som moznosti, naozaj logicky a s chladnou hlavou, ale najlepsie mi vyslo fakt ostat tam aj dokonca. Plus som zodpovedny clovek, ked som nieco zacala, tak to aj dokoncim - so zatatymi zubami niekedy, ale dokoncim. A naozaj mi zalezi na tych detoch - vobec to nie je dobre ked sa im casto menia ucitelia, a nechapem ako si to tie debilne zenske = sefky nemozu uvedomovat, ze ani ich rodicom ktori cvakaju tazke prachy, to vobec nemusi byt po chuti!
Plus sa neunuvaju zistit, ci som dobra ucitelka, ani nic take, praveze sa za chrbtom rozhodnu urobit nieco taketo - chcelo sa mi z toho zvracat! Prva vec co ma napadla (emociami zatmeny mozog) bola, ze by som tam mala nadupat a povedat im - nie, nie! Nie VY sa "rozchadzate" so mnou, ale ja s vami! A proste skoncit na mieste a tam ho mate - hladajte si teraz uprostred ucitela!
Sepu sa ich vraj dokonca aj pytala, preco tam predsa nezavolaju aj mna, ked sa ma to tyka, ale nie! Nesmiem to vediet lebo by som sa spravala priserne do konca roka! Vobec nic o mne nevedia - nie je to moj styl. Neviem nic hrat, len byt sama sebou - a aj kebyze nenavidim ICH, nikdy by to nemalo efekt na moje spravanie sa k detom, a to je to co by ich v prvom rade malo zaujimat!!! Kravy!
Ti, co ma poznaju, vedia, ze to chce vela, aby som ja o nejakom cloveku povedala ze je fakt "zly" - moja mama ma dokonca povazuje za naivnu lebo som vnutri prilis dobra a myslim si ze svet je dobry a vsetci ludia su dobri a "cisti" a pod. Nuz, o tomto tu teraz polemizovat nejdem...
Ale toto tu bolo naozaj podle, zakerne, skarede... A smutne... :( Nechapem...

A tak po tyzdni premyslania, uvazovania o tom, co od tejto praxe a zivota tu chcem, ocakavam a pod. som si uvedomila, ze najlepsie pre mna je ostat tam ucit do konca skolskeho roku. Je to sice obrovsky zapas hodnot - a dokonca klesam vo svojich vlastnych ociach kedze som ochotna pracovat pre niekoho koho si ani trosicku nevazim a pre "leadera" ktory je vsetkym len nie zosobnenim leadra, tak to chce guraz podla mna! Ale v konecnom dosledku - ved som vacsinu casu s detmi, tak akoze ma to vlastne ovplyvni. Aspon mam dobru skusenost...

A tak som povedala aiesecarom, nech si s nimi dohodnu meeting - ze je tazke zohnat dalsieho praktikanta, ze nemozu zarucit ze novy clovek nebude mat rovnake tazkosti prisposobit sa ich kulture, ze je pre nich lepsie nechat si ma lebo poznam system, deti po mene, knihy, vsetko... Deti su na mna zvyknute, a den po dni sa "lepsim"... Vsetko toto je vlastne pravda. A tak si s nimi ten meeting dohodli.

Dalsia STREDA - 14:00 - Bernardin office... Sepu zacina so slovami ze sa so mnou len tak nezavazne bavili ako sa mam, a ze vraj som povedala ze sa tu citim dobre, blablabla... kde ju Bernarda zastavila a zvysenym hlasom jej oznamila ze su to vsetko lzi!!! Ze Menia to tu nenavidi atd atd a ze jediny dovod preco sa mozem spravat lepsie musi byt, ze viem, ze ma chcu vyhodit! Na co Sepu povedala, ze to nie je mozne. Bernarda jej s vreskotom povedala nech sa jej pozrie do oci a povie jej, ci mi to povedali, na co jej Sepu neradostne zaklamala do oci ze NIE. Bernarda nasrana ze mi to urcite musel niekto povedat - telefonuje Albu a zostra sa jej spyta ci mi to povedala. Nasleduje Albin nazor, ze si mysli ze by ma nemali vyhodit - ze si zvykam, moje spravanie sa zlepsilo a pod. kedy Bernarda zacne bliakat na Albu (pred mojimi kamoskami) ze nech nie je makka a nech sa mnou neda oklamat, ze urcite sa spravam lepsie len preto ze pride moj priatel a chcem mat zaplatenu dovolenku! (okej, tam jej musime uznat ze sa trafila, avsak nie je to jediny dovod, a v ziadnom pripade by som nedokazala hrat divadlo len z tohto dovodu. Som clovek, ktory je sam sebou za kazdych okolnosti, aj v pripade podobnych nasledkov. Bernarda oznamuje mojim kamaratkam ze ma pozna lepsie nez sa poznam ja sama. Sepu ma problem udrzat smiech! (EXCUSE ME??!!! Senora, ja so sebou zijem uz 25 rokov, a s vami som hovorila naposledy pred 2-mi mesiacmi!) Zla, zla, zla!!!
Moje kamaratky nadalej presviedcaju a argumentuju ze pre nich ako pre skolu je lepsie nemenit ucitela (a maju pravdu), ale Bernarda povedala ze nikdy nemeni slovo - ze by sa javila ako slaba a neviem co. Sepu jej nastastie pripomenula ze ja o tom predsa neviem, tak by sa nejavila 'makka' predo mnou...
No proste - skoncilo to tym, ze nakoniec spravia prieskum medzi detmi a ak sa ukaze ze ma maju radi, mozem ostat. Ak nie, good-bye Menia a pravdepodobne ma v juli vidite doma, heh! Netusim ako chcu ten tajny prieskum robit - povedala by som ze drviva vacsina deti ma miluje (vratane jej synovca a netere), ale bohvie ci sa akurat nespytaju tych, ktorym hadzem poznamky jedna radost, ze jo! Okrem toho, povedala ze potom si ma chce zavolat a vsetko mi vytmavit a pod. a ako ma poznate, je mi z predstavy meetingu s nou tak spatne ze mi skruca zaludok. Uz mi ani tak nezalezi na vysledku, ako na tom ze by som dala cokolvek za to, aby som sa na nu ani len nemusela pozriet.

Tak drzte palce, je mi inak z toho celeho smutno - smutno z toho ze taki ludia, a leadri su na svete, vedu ostatnych a su v pozicii ked su prikladom pre inych ludi, ale mozno vidiet zly priklad, nauci mnohych ako nieco nema vyzerat...

No, na zaver chcem povedat, ze sa citim vdacna - za takuto skusenost - nech to uz dopadne akokolvek - je to velmi cenna skusenost - zazit si taketo spravanie inych ludi, a tolko si uvedomit o manazmente a vedeni ludi, o leadershipe, hodnotach, atd. atd. Vedela by som k tomuto pisat ohromne vela, ale vazne uz nevladzem... :-)


Tuesday, May 26, 2009

Asi si uz zvykam

Deju sa veci ako doteraz, ale hadam ze si uz zvykam, lebo sa mi uz nechce vsetko fotit, uz sa mi nechce o tom pisat, a uz odkladam aj pisanie tohto blogu (napr. uz davno chcem napisat o tom ake brutalne problemy mam v praci a ze ma chcu vyhodit a tak a je toho vela, ale nestiham... :-D)
Ale napisem o tom, slubujem, len vela casu na to potrebujem bo to bude dlhe...

Inak cez predlzeny vikend (vola sa to tu "puente" a znamena to most - vzdy ked sviatok padne na iny den ako pondelok, ho presunu na pondelok, aby mali ludia 3-dnovy vikend - super, nie?! :-)) sme zasli zase do Mesa de los Santos - to je ta oblast kde tu maju vsetci (vsetci s peniazmi) vikendove domy.
Sepu (prezidentka AIESEC Bucaramanga) nas pozvala na ten svoj - chodia cela rodina - t.j. s bratrancami a pod. - obecne su si tu rodiny velmi blizke, ale to asi viete o tychto kulturach... a sli sme ja, Teresa a jej naj kamoska Carly co ju prisla navtivit.
Maju brutalny domisko s bazenom, saunou, altankom na grilovanie a vselijake mozne exoticke stromy (a masozrave rastliny :-D) a tym ze je to vyssie polozene, boli tam aj ihlicnate stromy a vona tam mi pripominala domov. Hlavne ked sme vecer pri ohni opekali marshmallows a lezali na trave a kukali na hviezdy, tak uplne sa mi vsakovake spomienky premietali v hlave... parada...
Som to hodila na video ze ako to vyzera:


Obeduje sa:


Teresa a Carly:


A masozrava rastlinka...






A dala som sa ostrihat konecne - nic nove, len nech to ma daku formu - tak takto to vyzera nazehlene a vsetko mozne, a inak to vyzera normalne skaredo ako vzdy, hahaha! :-D (Hartos - specialne pre teba - cakam na komenty! ;-D)


A nestiham viac pisat - proste, pred chvilou sme mali testy a uz mame zaverecne (ku koncu 2. termu - celkom su 4) co znamena brutalny stres - dnes nam oznamili ze do stvrtku ich mame mat hotove - IMPOSSIBLE!!! jeden mi zaberie 2 hodiny, nemam sancu a mam chut ich spravit kedy sa mi zachce a vykaslat sa na ich deadliny!)
A zaciname zase tancovat s Gabrielom lebo 6.juna dalsie vystupenie a tentokrat tancujem, nie moderujem, a dalsi instruktor Mauricio zaklada hip-hopovu tanecnu skupinu a aj do toho idem, a lalala, esteze moj capoeira instruktor je zraneny, inak by ma porazilo!
No a aj napriek tomu vsetkemu som dokazala pribrat (netusim ako) bo ma tlacia rifle - oboje, (a ti co ma poznaju vedia ze to znamena velka depka! :-D) a t.j. nemam co nosit a aj kebyze mam, tak mi je uz z mojich tri a pol veci na bliti (niezeby som mala doma viac, takze to je jedno) a tak! :-D

Veselo... :-)

Friday, May 15, 2009

El Dia del Maestro alebo Den ucitelov

Tak dneska bola fakt super den - musim povedat. Jednak som ucila len 2 classes a aj to na oboch pisali pisomku, a jednak bol Den ucitelov ako mozte vidiet z nadpisu.

Vsetky tieto sviatky sa tu v Kolumbii beru velmi vazne - ako dakedy u nas oslava 1.maja - haha. Akoze, "komunisticky" vazne - ale len v tom najlepsom.

Dostavali sme darceky - cokoladky, kresbicky a pod. a triedni ucitelia fakt mega bonboniery. Tuto mam aj odfotenu svoju "zbierku" nizsie, no a od jednej ziacky - takej tucnuckej co je trosku outsiderka ale ja ju mam velmi rada (a ocividne aj ona mna) som dostala brutalnu kyticu! Ale vacsiu nez na statnice, kokso! Ma len 7 rokov, tak sa jej asi mama spytala ze koho ma najradsej a dotrepali mi to co vidite na fotke - skoro som odpadla! :-D


Moc ju dobre nevidno - sama som sa fotila...


No a potom poobede sme hrali futbal - ucitelky proti najstarsim ziackam a ucitelia proti ziakom (oba razy prehrali ucitelia :-D) - sme sa rehotali s kolegynami ze vlastne vobec nevieme hrat futbal, nepozname pravidla (ano, viem, hanba oci :-P) a ze ja som ho vlastne nehrala hadam od treningov lyziarskych od zakladnej skoly.

Budete sa divit (chalani urcite), ale clovek to zabudne! Resp. ked po rokoch sadnete znovu na bicykel, tak to samozrejme viete, ale necitite sa tym taki isti ako kebyze kazdy den sa chodite bajkovat...

No, takze najprv pocit ze trapaaaas, ved ja neviem bezat s loptou, a do 5.minut sa to vsetko vynorilo - pravidla, ako bezat, nahravat, vsetko. Som sa citila ako male decko - resp. ako maly chalan, hehe. Som sa do toho uplne zazrala (ale nie ako Robco ze nevie do koho kopne a chce stoj co stoj vyhrat - sorry Robo :-D) - proste ma to bavilo hrat! :-) Skoda ze som bola jediny clovek co behal - a vsetka ta ukryta knowledge ("vedomost") ci vlastne skill ("zrucnost") sa vynorila a slo mi to super. Som si zrazu uvedomila ze ahaaa, to netreba stat ako papek, ale behat (narozdiel od mojich kolegyn), no napriek tomu ze kazdy den sportujem, som nevladala. Lebo som sla tak na 120 % a potom lapala po dychu - no vtipne!

Najlepsie vsak je, ako zo mna boli vypeceni mali chalani - mi uplne fandili, nakoniec ma obstáli a uplne im ziarili oci a vraveli mi ze hram super futbal (well, cokolvek ich prinuti milovat ma a tym padom respektovat a pocuvat, nedbam... Hehe)

Fotka s "mojimi" chlapcami:




Par "hartosovskych" videi... ;-) aby ste si vedeli predstavit tu atmosku tam




Fotky sem moc nedam, lebo na vsetkych som rozmazana, KEDZE SOM JEDINA OSOBA V POHYBE!!! :-P


Jo, a sefovci nas profakov pozvali na veceru do fajnovej restiky, tak dake fotecky aj odtial:





Thursday, May 14, 2009

Ako som prvy krat robila halusky :-D

Niezeby bolo co pisat - proste sme sli ako vzdy v stredu k Mayovi, a tentokrat som bola na rade ja s varenim... A tak som urobila halusky! :-D
Cesto bolo ako nase, no za bryndzu sme zmiesali nejaky makky syr so syrokremom, a na to slaninka a dalo sa. Bola som hrozne rada, lebo vsetkym chutilo. Mami, nechapem preco som si myslela vzdy ze je to take tazke... :-D Hahahaha...

Fotecky: (vyzeram tam inak hrozne, bo z mobilu shitneho fotene, ale to je jedno)


A tuto to skusal Mayo a urobil takych "obrov" ze som ho skoro zabila! :-D




Sunday, May 10, 2009

M&M's party

Tak sme s Mayom (kamos ktory ma narodky 14. maja) nelenili, a vysmazili sme pozvanku na nasu party, ktoru sme nazvali M & M's party podla zaciatocnych pismen nasich mien...



Nasledovala noc, na ktoru sa bude este dlho spominat (nooo, ale iba ti co si daco pamataju! :-D
Bolo to uplne drsne - parila som ako "za mlada"... Este cez den sme sli ja, Mayo a Teresa na nakupy - nejake snacks kupit, piva, vodku a pod. Tak sme si uz po ceste dali s Teresou pivecko, jeden coffee-vodka-lime shot (Mayo dal na limetu cukor a trochu instantnej kavy a to sme pili s vodkou - dobry napad), a potom na zaciatok sampanske... uf uf!

Do obrovskeho kybla sme ponalievali vodku so spritom, nahrali nasu oblubenu muziku (uz mi tie ich salsy a vallenato v paroch idu na nervy - chcela som sa vyskakat na Bon Joviho trebars! ;-P) a party sa mohla zacat. Aj sa zacala a skoncili sme hrozne! :-D
Bilancia: 10 people hooked up, 1 vomit, lost keys :-D

Ako som prisla o 6:30 rano domov, to si bohuzial nepamatam (take cca 4 hodinky su fuc, no co uz - to sa mi fakt nestalo tusim od osemnastich rokov - a este dake AIESEC konfery ze jo ;-)). ZObudila som sa o druhej v style "a la Nina" t.j. oblecena, namalovana, v topankach v posteli - ale leziac iba na prikryvke - a bonus - spala som aj s taskou v posteli! :-D Spinavaaa, kolena dobite, no nadhera! :-D Ale neviem preco - strasnu radost som mala - proste uz som faaakt strasne dlho riadne nezaparila a raz za cas dobre padne. Esperanza mi potom rozpravala ako som vraj 20 minut nemohla otvorit dvere, hahaha!
Nasledoval skajpovaci den kde sme si vsetci blizki kamosi volali a doplnali informacie z noci! :-D
Len Teresu som chcela zabit bo ta bola K.O. uz o desiatej ked sme ju s Mayom trepali do postele (po tom co ti dvaja spolu nieco mali - nice! ;-))
No proste - dobra noc, co vam budem hovorit!

Toto bolo este zo zaciatku:


Financmajstri:




V zavere vecera (rozumej: rano) s kamaratom Juanom - btw. kebyze viem aspon ciu mikcu to mam na sebe - ale toto je fotka zo serie "vraj" :-D



Saturday, May 9, 2009

MUESTRARTE at UNAB

Koho zaskocil divny nazov tohto prispevku, tak je to akcia ktora sa deje na miestnej univerzite, kde vsetci studenti co popri skole nieco robia (umenie, sporty, tance a pod.) to prezentuju pred ostatnymi studentami...

Ja som mala ist so skupinou capoeristov, ale hned za tym som mala prezentovat tance nasej tanecnej skupiny, tak som sla len s nimi...

Bolo to urobene akoze Sampionat v latino-americkych tancoch a 8 parov bolo akoze z inych krajin a my sme to s Andresom moderovali.
Zopar foteciek odtial tu:












A haluz bola, ze potom miestni studenti co sa zaoberaju filmografiou a co ja viem co, natacaju volaco o Bucaramange a turizme, tak so mnou robili interview - kokso, som tu uz hadam v 3 novinach, a teraz toto, hahaha! :-D


A pak sme len do noci posedavali na ulici, pili piva a kecali - s capoeristami a roznymi studentami.

V sobotu vecer nas caka poslena BIRTHDAY PARTY - na streche Mayovho domu - celu sobotu planujeme nakupovat dekoracie a vymyslat ako to pojde - a spravime si sangriu a opijeme sa uz cez den. :-D

Monday, May 4, 2009

Ako som oslavovala 25. narodeniny 5 krat! :-D

...tak v tejto story budem pokracovat, lebo tohto roku to vazne stalo za to! :-)
Takze som mala za sebou oslavu narodenin tenkrat po prve - v Medelline (fotky z ktorej mozte vidiet na konci predosleho postu)- a prekvapko ze sanka rozbija podlahu, hej?

Tak som sa po rannom skajpe s Johnym a Vercikou a zjedeni dalsich dvoch kuskov svojej narodeninovej torty vydala poobede na zabijacku 10 hodinovu cestu "domov" do Bucaramangy. (to uz vieme zo zemepisu ze tu su velike vzdialenosti, ano? ;-))
Tak som dojechala o dakej jednej v noci a vlaciac ruksak hore schodmi som svoje narodeniny nemala ani v päte... Toz mi sanka padla druhy raz, lebo pri mojom macovi (co mam od Jana na Vianoce) bola velka farebna A4-ka s prianim po slovensky, tak mi doslo ze od Luisa to nebude! :-D
Uplne sa mi natisli slzy do oci a absolutne som nechapala ako to Janciak dokazal kedze som si bola ista ze kontakt na nikoho z mojho domu nema (vivat facebook - ale aj tak! Len tak najst mojho room-mate-a!)
A na zrkadle odkaz od Esperanzy (co mi je tu ako rodina), Luisa a Johnyho (permanentnou fixkou - hahaha - dobre sa mi rano maluje ;-)) ze VSETKO NAJLEPSIE v 3 jazykoch! Ved pozrite fotky:




Strasne som sa nasmiala aj na tom, ako mi Luis opisoval ako s Esperanzou chodili v noci po nasej stvrti a snazili sa kradnut kvety (Esperanza aj s noznickami! :-D) lebo nestihli kupit kyticu ako to Jano naplanoval. (a podplatil Luisa ceskym pivom! ;-)) Aaaaa, ti ktori ste este nevideli - tak mam najlepsieho frajera na svete, lebo Janciak si kupil letenku a pride ma sem pozriet od 19.6. do 19.7. (skakala som tak meter patdesiat ked som sa to dozvedela. Najlepsi narodeninovy darcek, vazne!!! (ale vam poviem aka som ja hrozna osoba - aj po tomto som si hovorila, ze "super, ale mohol by ten moj frajer byt trosku viac romanticky - reku, keby mi aspon daco pekne po nete poslal, tak to by bolo idealne..." Ale som si povedala ze som uz vazne hrozna! No a potom ma toto cakalo v izbe, tak som skoro odpadla!!! :-D)

No, ale to som este netusila ze nakoniec si tu sanku o ktorej je tento pribeh ;-) budem musiet dat asi zadrotovat, pretoze ked som na druhy den prisla rano do skoly, tak mi Harold doniesol nadherne rucne malovanu b'day card a Natalie obrazok, balon, a plnu tasku sladkosti! Skoro som odpadla, pretoze Harold a Natalie su osmaci ktorych vobec neucim, len sa tak s nimi kamaratim (ved vravim ze k 15.rokom mam blizsie nez k 25.tim ;-))
Kukajte!

Karta od Harolda:


Obrazok od Natalie:


Ohurena od mnozstva darcekov:


Aj s prvakmi ktori ma tam obstali:


Som sa rehotala ze si otvorim obchod - aha! :-D


No, ale tymto moj narodeninovy pribeh (tiez znamy pod nazvom "O tom ako mi v kratkom case vela krat spadla sanka") nekonci!!!
Bo som prisla domov, sadla som si za pocitac v Luisovej izbe, ze o tom vsetkom idem popisat lebo som bola stale vykolajena, ked sa hore prirutila Esperanza s Luisom spievajuc Happy Birthday a nesuc dalsiu (!!!) narodeninovu tortu! :-D
Uz som ani nelapala po dychu, tak vam len rovno prihodim fotky - bol u nas akurat aj Andres, tak sme tu vsetci.








Inak mam z toho aj video:


Vsetko je inak na facebooku aj (viac fotiek a aj videa) a neviem ci vam mam vobec pripominat ze oslavujem s mojimi "hlavnymi" kamaratmi tuna v sobotu! (ten krat po piate!!! :-D) Lebo aj kamos Mayo ma narodky, tak to chceme spojit a to este len bude! Chcem pozvat aj capoeiristov, aj tanecnikov a pod. No som zvedava. Ale vazne - som myslela ze tieto narodky nebudu stat za to kedze nie som doma a uz vobec nie s rodinou, ale veruze tomu tak nie je.

Jo, a aj sem som chcela napisat to, co mam v statuse na facebooku odkial som dostala takmer 200 - slovom dvesto! narodeninovych priani od ludi, ktorych si vazim a ktorych mam rada - vsetkym vsetkym dakujem - pre mna je narodeninovy den vzdy viac takou reflection o tom, ze mam zase o rok viac - ze som mala moznost dalsi rok zazivat skvele veci, spoznavat skvelych ludi, milovat, hrat sa, prekonavat vyzvy, ucit sa a ucit inych a prevladajuci pocit v tento den je u mna VDACNOST! Bo vymazat 200 notifikaciek z gmailu znamena ze je 200 ludi ktori si na mna spomenuli a ktorym to stalo za tu namahu napisat mi par slov...

Mena

Medellin - sightseeing and my 1st birthday surprise

Po cabalgate sme sa zobudili s otlacenymi zadkami dobre neskoro, dali sme si fajne ranajky (jaaaj, ako doma) a pochodili sme cely Medellin. (okej, to prehanam jak svina, lebo je obrovsky, ale take dolezite casti).

Napr. sme sli na MetroCable coz je v podstate lanovka ktoru postavil starosta (neviem ci este sucasny) v post-escobarovskych casoch (Escobar (po anglicky, v cestine o nom tu) je ten ujo narkobaron co vo filmoch obchodoval s drogami, a nielen vo filmoch, a ktoreho spajali vo filmoch aj so vsetkymi tymi unosmi, ale to mala v skutocnosti na "starosti" FARC (po slovensky o nich tu), ale o takychto faktoch MOZNO neskor...) Proste je to taka lanovka ako nas lyziarsky vlek, len to postavili normalne ako dopravu ktora vedie od metra (ktore vobec nie je pod zemou, takze je to vlastne rychlovlak ale vola sa to metro) az na kopec kde boli a su stvrte chudobnych, a pri jej konci vystavali nadhernu obrovsku kniznicu. Toto tu strasne pomohlo Medellinu, chudobni ludia tym padom mozu lahsie cestovat do prace, a tieto stvrti ani nie su take nasilnicke ako predtym...

Tu su radsej fotky:


Toto je ta kniznica:


A toto zase domy ktore vidno z tej lanovky - taky mis-mas ktory ma strasne fascinuje:






Ja s Vafkou:


No a potom sme pochodili po roznych parkoch a namestickach - Vafka ma vzala na trhy kde by som vam vsetko mozne pokupila (a aj pokupim pri odchode) ale prasule net, pozvala ma na uzasny jugo (dzus) de lulo (ovocie ktore u nas asi tiez net), a napr. som si vtipne zapozovala s Boterovymi sochami (to je taky umelec ktory je znamy ze robi vsetky figury tucnucke - urcite poznate. Na tom linku je wiki po anglicky, tu je po slovensky):

Mimochodom, taka vsuvka - tieto moje faktograficke opisy musia vytacat ludi ako Shisha lebo nazvat Botera ci Escobara "ujom" a dat k tomu nefakticky opis, asi nebude vyhovovat vsetkym, tak vam asi budem nahadzovat linky na wikipediu nebo co ;-) hehehe

No ale - tuna tie fotky:







A este zopar:


Toto je napr. vyhlad z cistulinkej modernej autobusovej stanice na rieku - vedla je kopec s chudobnymi domcekmi (v Kolumbii su proste v mestach stvrte - toto je STRATO 1 napr. coz su najchudobnejsi - kazdy vie ktora stvrt je ktora vrstva ci strato a proste vies kam mas a kam nemas ist). Tak tu z rieky vylovovali material stavebny - sme tak s Vafkou tipovali:





No, ale napriek tomu ze tu hadzem fotky chudoby a pod., by som chcela povedat ze Medellin je jedno nadherne obrovske velkomesto, o ktore sa starosta zacal strasne starat a pumpuju sa prachy do vzdelavania a vystavby kniznic (ktore su ale casto poloprazdne), buduju sa realne (nie fiktivne) mosty medzi roznymi stvrtami kde sa predtym bili gangy a potom sa proste prestali a pod. Medellin je nadherny - je to mesto vecnej jari, a viac si o nom mozete precitat tu (wikipedia po anglicky) alebo tu (po slovensky)...

Vecer sme sa uchodene vratili domov, otvorime dvere od bytu, a tam predo mnou torta so zapalenymi svieckami, nacasovana hudba z youtube "happy birthday", vsade kopa balonov, no neuveritelne! Ako z americkeho filmu!!!
Prve dve sekundy ma v hlave napadlo ze "jeeeej, niekto ma narodkyyy" a potom ze "ty krava, ved to je pre teba!" :-D
Vafka mi vravela ze som mlela furt po slovensky daco lebo som bola uplne mimo - akoze, takto ma fakt nikto uz davno neprekvapil - nieco uzasne to bolo! :-)
A boli tam ludia z cabalgaty a dosiel aj typek Brano zo Slovenska co v Medelline zije, tak bolo strasne super pocuvat frazy typu: "minule som dosiel taky nadrbany"... :-D chyba mi to! V ziadnom jazyku sa to neda tak povedat - ani v cestine! :-D (este tak Shisha mi to moze vyrovnat - sice nieco ine a cesky, ale nasmejem sa rovnako!)

Video z toho prekvapka (sme to dali este raz len kvoli tomu, Hartos ;-)):


Kecali sme, vypili strasne vela piva a potom sli do baru, kde som sa stretla s Lucasom, ktory tiez oslavoval narodky - tak nasleduje zasa dalsia z nasich samofotiek:












No jednoducho - co vam budem hovorit, bolo to uzasne, nepredstavitelne, a vtedy som este netusila ake dalsie prekvapenia ma este cakaju...

PS: Viac fotiek najdete na facebooku - tu z Medellinu a tu z narodenin.