Friday, October 24, 2008

Rozhodovanie

Vahala som dlho... A cim viac casu preslo, tym viac sa menilo moje rozpolozenie ktore ovplyvnovalo dolezitost kriterii...

KONIEC SKOLY - CO DALEJ?
Po narocnom MC terme,TMU terme, praci, problemoch s diplomkou, rieseni statnic a rozchodu s Magnusom som si zelala prax, ktora bude o inom, nez zas raz o supercool profi skusenosti. Najma som nechcela nieco sice v obore, ale co zase bude zalezat len na mne a mojej kreativite, mojom mozgu. Nemyslim si, ze je nieco zle na tom ucit sa tymto sposobom. Len som sa tak ucila uz 6 rokov co som v AIESEC a dostala som chut ucit sa od druhych: Ako sa to robi vo firme? (mozno ja by som to vymyslela aj lepsie, ale chcem to porovnat) Nechcem byt len vo svojom "boxiku"...


KAM VLASTNE IST?

Neuvazovala som nad dlzkou praxe - ked uz, tak rok! A potom som "hutala" ze kde by som tak sla. Vlastne, toto bolo prvorade.
Europa prisla na zoznam vyskrtnutych poloziek ako prva - velmi rychlo sa v ktorejkolvek europskej krajine citim ako doma, po chvili sa lahko zorientujem, poznam tovar v obchode, atd. Nie, nie - ked uz rocny traineeship, tak nech je to nieco 'dychberuce', nie obycajne...
V Amerike som uz tiez bola a uz to tam poznam, Australia - to vsetko tiez take "zapadne"...
Na Afriku zatial nemam cestovatelske "gule" a Azia taka "medzi" - nijak extra ma intuitivne nelakala plus v poslednom case tam isli vsetci moji kamarati.
Chcela som nieco ine a podvedome ma to vzdy tahalo do Juznej Ameriky - ja neviem ci som v minulom zivote bola odtial, ale ti co ma poznaju, vedia ze v mojej osobnosti sa nieco pre tento kontinent typicke, urcite najde! A nielen nieco, je toho podla mna dost!
Tak kontinent bol rozhodnuty.

PRECO KOLUMBIA?
A potom ma Lucas (prezident AIESEC Colombia) v marci na Leadership Development Seminari v Belgicku "namotal" na jeho krajinu! :-D

S namotavanim pokracoval Peto Reto, ktoreho blog som poctivo citala a postupne sa to zakorenovavalo...
Vcera som mala SKYPE s Vafkou - slovenska holcina ktora je na praxi tam, kde sa asi budem hlasit aj ja - vo vraj najkrajsom kolumbijskom meste s nazvom "Medellin" - mesto vecnej jari sa mu vraj nadava. :-)


JUUUJ, ALE CO TAM BUDEM ROBIT?

Vsetko pekne, len jeden 'hacik' to malo/ma. Islo by o ucenie anglictiny na miestnom univerzitnom jazykovom centre, ktore dodava ucitelov pre rozne zakladne, stredne skoly, firmy atd. Max. 20 hodin do tyzdna vraj. Hm.
Neviem si predstavit ci by ma to nenudilo, sakra! Plus, anglinu som uz ucila, skusenosti s tym mam, ale nemam pocit ze ma to po profesionalnej stranke niekam posunie. A podla rozhovorov mam pravdu. Tak co teda? Vzdat sa toho?


COHO SA MUSIM VZDAT...

Porovnavala som so vsetkym moznym - brutal HR prax v mojom obore - v Dubaji... Huste! Ale intuicia mi hovorila ze to nie je ono. Aj ked rozvoj a vzdelavanie zamestnancov - moja parketa. A za tym som nasla super prax v Hong Kongu - v jednej z najstarsich firiem, specializujucich sa na vzdelavanie managementu. A pritom by som tam nerobila priamo to vzdelavanie managementu ale v marketingu a promotion a pod. Coz by som bola rada, lebo ako som uz pisala, chcem sa este dostat trosku von z ulitky expertizy, do ktorej som sa zabalila. Ako viem, ze nie som dobry seller? Riadne som sa zmenila, preco este v tomto veku neposkusat rozne veci??? Bohuzial (alebo nastasie?) mi nikto z Hong Kongu na toto neodpisal. Ich chyba! :-)
A musela som riadne oci zatvarat nad ponukou, ktoru mi poslal Sergio z Indie! (stary kamos z AIESEC Srbsko ktory robi globalneho koordinatora firmy TCS - TATA Consultancy Services - jednej z veducich svetovych firiem v oblasti IT rieseni, business consultingu a outsourcingu). Kurna, a robila by som tam vzdelavaci program pre roznych staizstov co si tam beru - v Bombaji! aaaaaaaaa!
Viete si predstavit ake tazke bolo povedat nie vsetkym tymto prilezitostiam s tym, ze radsej idem na rok ucit anglictinu do Kolumbie?

A keby to bolo len take jednoduche! Ale este som aj stastne zalubena!!! Vlastne, tak sa mam teraz dobre - to mam vsetko opustit? Cloveka ktoreho tak strasne lubim s vedomim ze kvoli tomuto tu ho mozem velmi lahko stratit? (lebo, nerobme si iluzie o rocnom odluceni...) Super rodinu s ktorou je fest sranda? Juuuj, a dzobik ktory mi Juraj Kovac dohodil a ktory mi neberie teraz vela casu ale fest ma naplna? A vsetkoooo - je mi dobre, tak preco to menit???!!! :(((
Ale nieco mi hovori ze "musim", ze by som mala... Okrem toho, slubila som to na LC planningu! A 6 rokov som pracovala na tom, ze som ludi vysielala na zahranicne praxe - tak nebudem luzer a pokrytec a pekne si to vyskusam na vlastnej kozi! A pekne vam to tu aj popisem!!!


Tak preco nakoniec predsa len toto?

Prevladla pouha logika. Taketo veci budem moct robit dalsich 40 rokov mojej kariery, ak budem chciet. Ale kedy uz inokedy urobim nieco taketo kvoli komplet inej kulture, kde ma nebudu odradzat nejake vazne dovody (ako splacanie hypoteky a pod. :-D)?
Vafka mi povedala, ze je tam hrozne stastna. A ze ak ocakavam od praxe, ze najdem lepsie samu seba, zistim co chcem a naucim sa naozaj naplno prezivat kazdy den, kazdy okamih a zit s radostou, tak toto moze byt pre mna ono.
Keby mi to povedala pred pol rokom, skocila by som po tom ako hladny pes po krvavom stejku. :-D Ale ocakavam to od svojej praxe? Velmi som to potrebovala pred casom, ale teraz som v zivote taka stastna, ako opisuje Vafka ze je stastna tam!
Napriek tomu som sa rozhodla ze pojdem! Kaslem na to! Rok nie je tak vela, a s Evcou (ktora sla v septembri na rok na Filipiny) sme sa zhodli, ze ked sa na toto obdobie budeme pozerat o 10 rokov, asi by sme lutovali ze sme nikam nesli...


CO OD TOHO CAKAM?

Kedze ani neviem co ocakavam, tak preco do toho neist... Neviem co mam od toho chciet - uz sa mi to zacalo trosku krystalizovat ze co vlastne chcem v zivote, aj nacrtavat priblizne kroky na obdobie najblizsich rokov, ale myslim ze rok straveny takto 'relaxnejsie' ma moze spravne nabudit. Tak akosi "nasrat" - ze ked sa vratim, tak budem cela nedockava do niecoho sa fest pustit!!! Ci uz do ucenia sa novych veci v obore v nejakej super firmicke v Prahe, alebo sa pustim do niecoho v oblasti vylepsovania vzdelavania v Cechach a na Slovensku. Ale myslim (a dufam) ze prave za toto obdobie mi narastie chut a odhodlanie. Idem sa mu ucit od Kolumbijcov, ktori vraj s vervou zveladuju svoju krajinu a vylepsuju jej imidz kazdy den!!! :-)

Na dnes zatial vsetko - som zvedava ake to je - vidiet svoj prvy ozajstny blog post...

Meňa

PS: A chcem sa podakovat roznym ludom, ktori mi pomohli roznymi svojimi pohladmi, pri rozhodovani sa o praxi - Evicke Skoki, Peti Kutakovej, Petovi Retovi a Vafke...


10 comments:

  1. No velmi pekne! Dúfam že budeš ten blog pravidelne viesť z Kolumbie. Mne sa ten tvoj výber pozdáva ako najhorší zo všetkých možností čo si písala, ale však to je môj dojem, hovno o tom viem :) a okrem toho ku Kolumbii mám dosť veľmi personálnu antipatiu. Budeš nám chýbať v Taliansku, uži si to, ako píšeš, na "normálny život" máš ešte času dosť, nič ti neujde.

    ReplyDelete
  2. Ahoj Menusko :) I kdyz nepatrim do skupiny, pro ktery je tento blog urceny (slovensky hovoriaci :)), tak ti drzim palce, at ti to vyjde. Jak pises, za 10 let by si toho litovala, ze si nesla, bude to urcite super zkusenost na celej zivot. Jsem vazne moc rad, ze si zacala psat blog a tesim se na dalsi posty! Kdyz bude na praxi nejhur, tak neni problem abysme s Johnym prijeli ;) Dam ti tady na neho pozor :)

    ReplyDelete
  3. Menus, drzim Ti palce, dufam, ze aj po roku zhodnotis, ze si sa rozhodla spravne.ked toto je uz obdobie zmien pre Teba - uzavretych a novych otvorenych kapitol, bola skoda by do toho neist...
    Btw po dlhom case jediny blog, kt. som dala na jeden hlt;-))

    take care a pis dalej:-)

    ReplyDelete
  4. hned by som hodil reč s tebou po tom clanku...taku tu do 3 rana :)

    ReplyDelete
  5. To Eva:
    vsak mam priklad od tej najpovolanejsej ze na "normalny" zivot casu dost... Plus, kazdy ma svoju skusenost s kazdou krajinou. Napr. Niekto sa vrati z Work and Travel nabaleny, niekto nezarobi ani na naklady a pod.

    To Davidko:
    Zlaty si! ALe ved som napisala ze aj pre slovensky citajuci, nielen hovoriaci! ;-) Neviem ci by som to za 10 rokov lutovala, ale mozno hej. SNazim sa najst si dovody na unik pred realitou a dospelackym zivotom! ;-)
    Jasne, na oboch sa tesim, Johny bude urcite rad ked dorazis s nim po tom, co ma napr. 6 mesiacov nebude vidiet! ;-P

    To Mojco:
    Heh, to uz som cela ja - inak ako do 3 rano nekecam a inak ani nepisem... Someone enjoys, someone not...

    To Zuzi:
    Ktora Zuzi??? :-D

    ReplyDelete
  6. To Mena: Molnarovie
    sorac, ze som to blizsie nespecifikovala, som myslela, ze dajak sa tu e-mailova (uz velavravna) adresa zjavi, aj s nickom.:-P
    btw kedy odlietas?

    ReplyDelete
  7. Meni, myslim, ze jsi udelala skvelou vec, ze jsi zacla blog. Hlavne neprestavej - moc se predem tesim na cteni tvych dalsich postu.

    Taky si myslim, ze bys toho v budoucnu litovala - jak se to mas stat, stane se...

    Moc drzim pace!
    Pája

    ReplyDelete
  8. Juuuj, dikes za povzbudenia.

    Este nic neviem, ved nie som matchnuta, ani nic, len som urobila rozhodnutie. Musim si zmenit CV z businessoveho na ucenie angliny, ale buduci tyzden som cely na FallCu, takze to este potrva kym to bude potvrdene.

    caukooo ;-)

    ReplyDelete
  9. “Have patience with everything that remains unsolved in your heart.

    Try to love the questions themselves, like locked rooms and like books written in a foreign language.

    Do not now look for the answers. They cannot now be given to you because you could not live them.

    It is a question of experiencing everything. At present you need to live the question.

    Perhaps you will gradually, without even noticing it, find yourself experiencing the answer, some distant day."

    -- Rainer Maria Rilke

    Jaj, uz se tesim, jak se potkame na FallCu!!

    kisses,

    H

    ReplyDelete
  10. Jeba, Hartos, dikes!!! :-*

    este musime...

    ReplyDelete