Monday, August 31, 2009

Dejavu

Tento vikend som zasla na aiesecarske Assessment Centre, ktoreho som sa zucastnila hned prvy vikend co som dorazila do Kolumbie...
Na tom istom mieste, rovnako to vyzeralo, len ja som sa citila inac...
Brutalne uvedomenie - predtym som sa tvarila hanblivo a stiesnene premyslala ci sa tu budem niekedy citit stastna... Teraz som dosla, pozdravila a vybozkavala vsetkych kamosov naokolo, porecnila co-to 10 minut aby som si pripomenula ake to je a uvedomila si ako sa vsetko zmenilo a aka som medzi tymi uzasnymi ludmi stastna...



Niezeby doma neboli, to nie, vzdy som mala stasie byt obklopena uzasnymi ludmi... Ale proste - tam si clovek uvedomi ten rozdiel. Pripajam dve fotky:

Februar 2009


August 2009


A inak tak - normalny vikend, nicnerobenie, v piatok vecer aj v sobotu sme sli kalit - v sobotu sme sa kvalitne rozbili - zase sme boli u Oskara na dome, hralo sa na gitarkach, dokonca tentokrat spievali po anglicky aj rockove balady, tak som si aj ja svoje uzila a tak. Mam sa fajn! :-)

Saturday, August 22, 2009

Getting burned again and Ladies' night

V sobotu doobeda ma kamos pozval do klubu znovu do Mesa de los Santos, kde to uz poznam, ale tentokrat tam, kde som este nebola – je tam jazero, a je tam vystavany club – stale som nepochopila tento ich koncept, ale myslim ze klubom volaju nieco ako rekreacne zariadenie s arealom kde je vacsinou bazen, restauracia a co ja viem co este vsetko mozne… Vacsinou sa tam plati tucne clenske a pod. ale ked ma niekto prislusnikov, moze pozvat “invitados” – takto ma mohol on zobrat. Ak som to teda dobre pochopila. Nikto nechcel ist s nami, tak sme sli len dvaja – myslela som ze to bude trochu nuda, akoze aj chvilami bola, ale nie az taka zase. Hlavne frisbee hrat len dvaja sa mi zdalo nudne, ale moze to byt tym ze frisbee je pre mna nudne asi aj o desiatich ludoch, hehe, a co ja viem, ping pong sme hrali alebo som sa tam stverala po hojdackach, nuda vsak nebola to, preco ma tam chcel zobrat – mali tam totiz trampoliny na skakanie, kde sme sa vyblbli do sytosti! Mam odtial aj videa – fakt haluz! Jak male decko sa clovek citi! :-D





















Lenze sa mi podarilo brutalne sa spalit, ale BRUTALNE! Totizto v la Mesa ked som tam vzdy bola, tam bolo poriadne chladno – je to vysoko, plus som nikdy nemala stastie na pocasie. Tak som si nejak nepribalila krem s ochrannym faktorom – boli sme fakt len chvilku na slnku, fukal dost aj vietor a celkom chladny, clovek si nevsimol – az doma, ked sme sa poobede vratili – bola som proste RUZOVA! Doteraz mam hrudnik ruzovy, a strasne ma to boli len ked si na to tricko dam – takto som sa bohuprisaham nespalila roky rokuce! Iba na nejakych castiach ale, nieze cela – no drsne!

Anyway, doma som sa teda vynatierala a sla som vecer na tzv. Girls’ night ktora sa organizovala u jednej z holiek z AIESEC Bucaramanga – bolo nas celkom 10 bab, a tato noc bola uzasna – mala vsetko co babska noc ma obsahovat podla mna – dobre jedlo (mexicke tacos), alkohol (tuna obligatny rum s kolou), cokoladu (piekli sme brownies z ingrediencii co tu nechala este Teresa, ktora mi tam mimochodom nenormalne chybala), rozhovory a chalanoch a rozhovory o mejkape! :-D
Najlepsie bolo ked zacali robit zoznam TOP 10 najkrajsich chalanov AIESEC Bucaramana, a TOP 10 najskaredsich – no strasne, ale nasmiali sme sa nenormalne – vsetci boli totiz s podmienkou – ze “henten ale menej alkoholik”, alebo “henten ale bez plesiny ci s vlasovymi implantatmi”, alebo “henten ale nech radsej nehovori” :-D drsneeee!



Uzasne bolo, ze to vsetko bolo po spanielsky – fakt rychlo hovorili, smiech do toho a tak, a napriek tomu som sa citila sucastou – chytala som to vsetko, davala som rozhovory a tak – spomenula som si na Tinu ako pisala raz na svojom blogu ze akonahle sa tato bariera prekona, vtedy zacnes ozajstne “zit juznu Ameriku” – a stopercentna pravda. Citila som sa “medzi svojimi”, ziadny outsider, jednoducho uzasna noc! :-D

Operne solo a Alejo's graduation

Tak vcera v noci som si "dala kulturu" - kamarat Alejo (mimochodom, tiez gay - je ich tu vazne dost!) konecne odpromoval a tak ma zavolal ze si vyjdeme von ale predtym ze bol v univerzitnom auditoriu solo koncert kolumbijskeho operneho spevaka co povyhraval vsetky mozne narodne sutaze, tak som sla. Som si myslela ze sa budem nudit, ale musim uznat ze bol vazne dobry! Som aj zabudla, ze opera ma vlastne bavi - hlavne tie zname ako Carmen a pod. :-D
Par videi tu: (mne sa najviac paci to tretie)







Pak sme si zasli do baru Clocks kde maju drahe europske pivo, tak ale raz za cas sa moze, nie? ;-)









Toto tu sa mi obzvlast pacilo:


A baby ma tam pozvali na girls night party tak odtial tiez bude "report" ;-)

Wednesday, August 19, 2009

S deckami priprava na Fashion Show

Nasa skola organizuje dost veci pocas roka, na 4.septembra je naplanovana velikanska modna prehliadka – raisli na to partnerov – znacky s detskym oblecenim v telocvicni sa vystavia obrovske podium, moderator, tombola, vsetci rodicovia okolo 350 deti dojdu, som zvedava.
Ja som dostala so skolskou psychologickou Dianou na starost baby z piateho rocnika – akoze, za ne byt zodpovedne a tak, tak sme boli dneska po skole namiesto meetingu (yes) v jednom z tych obchodov skusat a vyberat veci s nimi, ktore budu predvadzat – vzdy lepsie ako meeting! :-P

A inak v oktobri je potom tzv. “cultural week”, kde si minuly rok triedy rozdelili napr. Rozne krajiny sveta a ostatni rotovali po triedach – ale sa to tu berie vazne, plagaty, kostymy, jedla, atd. a tento rok vymysleli ze bude “time machine” (stroj casu) a ja som dostala druhakov na starost a 70.roky – Sodoma Gomora. Tak mam normalne akoze mini projekt na starosti – len na to som sama, bo je ine zadat to deviatakom, ti si nabrainstormuju, podekoruju – zorganizuju vsetko sami – mne takto ostane urobit vsetko sama a vypisovat rodicom co maju pripravit, heh! No uvidime. Kazdopadne, o tomto napisem viac ked pride na lamanie chleba.

Pozeram ze furt nepisem nic o Kolombii ako takej – ze fakty a pod. – tak ked sa prestane nieco diat v mojom osobnom zivote, tak zacnem kopirovat z Petovho Retovho blogu… ;-)

Inak, momentalne som dost v takej reflexivnej nalade – je to uz pol roka co som tu, a totalne sa to vsetko obracia/obratilo, co clovek citi k tej krajine, k svojmu zivotu tuna, porovnava to s tymi zaciatkami – chcem si precitat svoj blog od zaciatku a vidiet co som citila, prezivala a porovnat to s tymto teraz. Robim si inak take ohliadnutie kazdy mesiac, ale teraz najma po takom skvelom vikende kde som sa citila fakt sucastou zivota a spolocnosti tuna, mi zacina “dochadzat” – myslim ze toto tu pochopia len ludia co boli na dlhodobej praxi…

Tuesday, August 18, 2009

Halusky tenkrat potretie a bohuprisahan ze po posledne a opravovanie pisomiek! :-D

Vecer ktory mal byt pre mna povodne nudny a pracovny, sa nakoniec zvrtol na dobru zabavu, co som si nikdy o opravovani pisomiek nemyslela.

Po tom co ma chalani dva a pol dna dodrbavali, mimo ine aj za to ze ktovie ake mame na Slovensku jedlo, som sa im rozhodla dokazat ze ich empanady svet nezachrania, a tak som sa odhodlala uz po 3.krat tu navarit halusky - uz som fakt expert! ;-)
Samozrejme ze sa oblizovali aj za usami! Ha! Zatial to tu ma statisticky uspech - jediny, ktoremu to nechutilo, bol Vafkin frajer Castulo. :-D
Za to som ich ale donutila pomoct mi s opravovanim pisomiek, takze som kazdy chvilu odbhiehala od sporaka aby som im povedala ze ano, tuto pol bodika mozte dat, tuto nie, do toho nasledovali vybuchy smiechu nad "vytvormi" detvakov - som myslela ze ma chalani zabiju od nudy, ale pobavili sa! :-D











Tu mam aj video - tu posobime vazne, ale nedajte sa oklamat. Este nahodim aj fotky. (potom ale bolo vtipne, ked som to rozdavala v skole a chodili za mnou detiska ze "teacher, a preco on ma za toto viacej bodov ako jaaaaa" a pod! :-P tak som im vravela reku "jaaaaj, chlapce, ja som ti bola chora ked som to opravovala, mohlo sa stat, no, daj, nak ti tam daco najdem" hahaha, tak premyslam ze to asi nebudem moct casto opakovat! :-P)



Po veceri sme sli odprevadit Juana na stanicu bo siel nazad do Bogoty po predlzenom vikende – vzala nas Marinova mama autom, a tu som videla tu pravu kolumbijsku kulturu – sa s tym Juanom lucila akoby jej vlastny syn odchadzal niekam daleko a nadlho – slzy v ociach a pod. Obecne su si tu ludia v rodine strasne blizki – ja napr. co poznam nasu rodinu – tak oproti inym mame brutalne dobre vztahy, blizke – kazdu nedelu kecame s maminou a ocinom o vsetkom. S nasimi nikdy nebol problem kecat o tom kde sme sa ako opili, o chalanoch, hocicoooo – niekedy aj 3 hodky predrbeme, ale rovesnici – nikdy nebolo treba co tajit a pod. Ale to je nic oproti tomu co som tu zazila, heh. Matky tu synakom volaju aj 3 krat denne, niekedy az nechapem, paneboze. Asi by mi to az tak vadilo – ale bolo to uzasne, pozorovat – taka otvorena laska – styl akym sa Marinova mama s nim rozpravala alebo ho dotykala. Aj Luis ked bol chory, tak za nim dorazila mama co byva 2 hodky odtialto aby sa onho postarala, heh.
A mna sa potom pytala ze ci mi nechyba rodina, a ja ze hej, ale ze sme si blizsi nez kedykolvek predtym bo kecame kazdu nedelu, ale ze ci mi objatia nechybaju a taaaaak, nieco blizsie, a ja ze som zvyknuta bo uz 6 rokov nezijem s rodicmi v podstate. Pak sa ma spytala ze kolko mam rokov a ked som povedala ze 25, tak iba ze “jeeemine, tak skoro z domu prec” tak som na nu vyplestila oci ze “SKORO????!!!!” reku to by si sa mala s nasimi porozpravat, Martuska, hahaha! :-D
A pak ma uplne zaskocila ked sa ma spytala len tak medzi recou ze “A preco tu neostanes?”, tak som len tak cumela zvlastne, lebo som jej nevedela na to hned odpovedat, ze reku – vsak rodina, nejaky zivot mam doma zacat a tak, proste “nieco”, neviem co a toto mi teda riadne “navarila” – lebo my to tu berieme ako prax, internship, to sa proste nerobi, a ze “nie si tu stastna?” a ja ze uz teraz heeeej, ale tak, ze ludia, priatel, krajina, rodina, priatelia, zivot, nevieeem, no fakt hustotka taka otazka – ako keby to bolo automaticke ze vsak “u nas v Kolumbii je dobre, sak ostan”, hahaha, a pak mi na to osoba, s ktorou som vtedy hovorila 3.krat v zivote povedala “vsak mas nas” – NO WAY! Ina mentalita, vazne!
Chapem o com je dlhodoba prax konecne, az teraz to tusim zacina, a uz teraz si viem predstavit ake to bude drsne odchadzat!!! DRSNEEEE!!! Ale o tomto viacej neskor, idem dalej hutat a nechat si to prechadzat hlavou a Kolumbiu krvou a dusou… Teste sa na viac filozofie…

Monday, August 17, 2009

Makulele presentation

Nedelu som stravila povacsine kecanim na skype s nasimi, Hartos a Jancim a poobede som mala ist na nacvik makulele – brazilsky “tanec” s drevenymi palicami ktory casto doprevadza capoeiru, bo vecer bolo vystupenie na univerzite, lenze som dlho kecala s Jancikom, tak som to nestihla nacas, tak som im robila len fotografa. Ale nevadilo mi to, lebo Marino bol nasrany na chalanov ze dosli neskoro velmi tiez, a obecne sa k tomu stavaju dost nezodpovedne, tak riadne do nich hukal, tak som bola len rada ze medzi nimi nestojim. :-P
A este k tomu – lepsie to vyzera len s chalanmi ako mozte vidiet na videu – tiez by som asi nesla do pol pasa naha! ;-)









No a potom sme sli asi dvadsiati alebo tridsiati k Oscarovi na dom, ktory byva blizko a ma super dom (nevadi ze tu takto familiarne pouzivam mena ktore vam nic nehovoria? :-D), a tam sme grilovali masko a zemiaky, spievalo sa s gitarkami (hoci spanielsky rock moc nechytam), co ja viem co – vyborne to bolo, spravna atmoska, traja chalani tam asi 3 hodiny vyrevuvali kadejake songy v centre pozornosti – hrali si tam na “fiktivnych hudobnych nastrojoch”, my sme sa na nich len smiali – no az do rana sme unho boli, zasa som nic nenaspala. Ale moc som sa neopila… Velmi mi to domov pripomenulo a take tie “nase” parties.





No a na konci sme strasne blbli s fotkami – mozte vidiet tu, hovadiny sme vyvadzali! Super! :-D

Vrhanie sa na jedlo :-D


S oslavencom narodenin:


Chalani mi radili strategie ako zakryt moj herpes na fotkach :-D


Takto sa blblo:










Playing "Colombian bowling" aneb "Bolo Criollo" :-D

No, najprv asi hodim uvod k vikendu ako takemu… Najprv som teda akoze ochorela, takze som bola vo stvrtok a piatok doma namiesto v praci – dobre padlo, len som si myslela ze to je len hrdlo zapalene a ze toho dost porobim ale hovno… Bola som dost slaba a tak, takze som sa na vela nezmohla, ale zase, ako prislo, tak aj odislo…
V piatok dosiel totiz Marinov najlepsi kamarat JuanCho z Bogoty (teraz ako odisla Teresa, tak travim najviac casu prave s capoeiristami – haluz, ale vobec sa mi nechce byt s AIESECarmi, skorej viac s “normalnymi sedliakmi” haha, chalanmi, taaaak, proste, neviem. Haluz, ako sa to vazne vsetko meni, prehadzuje na tej praxi – sa citim ako kedysi v Amerike ked som bola a zila tam s tymi 12 chalanmi v jednom byte… :-D
No, ale nie o tom som chcela – ale mala som strasnu chut si vyrazit niekam. JuanCho je tiez instruktor capoeiry, tak nam dal dost drsny trening – este teraz ledva stojim na nohach a krivi sa mi ksicht len ked si na zachod sadam, heh, a spravny typek, reku vyrazime von s chalanmi – sak hrdlo uz neboli, vypalime… V takej naladicke som bola, co uz. Tak sme poobede zahrali squash (celkom ma potesilo ze JuanCho hral ako retard a Marinovi sa vyrovnam a ten je veru dost dobry), vecer vypili moju flasku fernetu aby akoze chlapci zazili dobru palenku (velmi chutila – cha! 10 bodov pre Ceskoslovensko), a vyrazili von. Tam sme sa stretli s Juanom Davidom a Monterom (kamosi z AIESEC), supli tequilu, a uz mi veru aj do tancovania bolo (coz v poslednej dobe vobec, ale VOBEC neviem triezva – neviem co za bloky to mam).
A potom ma capoeiristi vzali hrat tzv. Kolumbijsky bowling anebo “bolo criollo”, kde na dialku – co ja viem – 30 metrov? (vzdialenosti fakt neviem odhadovat) hadzete takou volakou kamennou gulou na 3 koliky (no trafte sa!), pijete pivo, vedla je tanecny parket, hra muzika, no sranda celkom – vyborna particka, proste zabavila som sa ako uz davno nie.
To som este netusila, ze v tejto “trojke” stravime cely vikend – ale mala som fakt taku naladu – citila som sa ako chalan – asi preto, ze po tej chorobe som mala riadny herpes na ustach a vyzerala som fakt strasne, a kaslala som na to, chcelo sa mi byt taka “hulvatska” ako kedysi, nie za “damu”. :-D pit pivo a pod. (nasi, berte to s rezervou, dobre? ;-) ostatni – sak viete… ;-))
A zle mi robili stale, dodrbavali ma, ale mna to bavilo (aj ked niekedy uz nie – zabila by som ich), ale ako taki bratia velki, az na to ze su mladsi odo mna! :-D
Tu je par fotiek z tejto noci:



zlomena gula:


A takto nejak sa to hadze, aj ked asi nevidite:





Tuesday, August 11, 2009

Medellin - La Feria de las Flores

Som dlho vahala ci ist a ci neist, kvoli prachom, a predsa len – uz 4.krat do Medellinu, nemala by som si to na nieco ine nechat? Ked ale vsetci stale vraveli ze Medellin vtedy stoji fakt za to, plus sa chystalo vela znamych trejnikov, tak som sa normalne tesila ze s nimi zaparim a tak.
Mam totiz este posledny cestovatelsky ciel co sa tyka Kolumbie – a to je jej juh – Cali (“hlavne mesto” salsy) a San Agustin resp. Popayan, kde sa nachadzaju prave velke sochy este z cias Indianov a tak. Povodne som chcela ist v polke septembra, ked mam prazdniny po 3.skolskom terme, ale neviem neviem ci mi na to vydaju peniaze ked som teraz sla do toho Medellinu. Este sa da tak urobit, ze vtedy ostanem v Bucaramange, lebo aj tu su nejake oslavy, a posledne si pocestujem az uplne na konci. Aj ked som to tak povodne nechcela, chcela som odist z praxe priamo a pod. ale o tom potom.

Spat k Medellinu – opat som sa dohodla s Vafkou, ze budem spat u nich s Castulom (Slovenka, co tu je uz 2 roky a ostala po praxi zit s frajerom v Medelline a ma sa super)
Tak som vyrazila vo stvrtok vecer, riadne vymrzla v buse, ako vzdy, a rano som bola v Medelline. Ked som k nim dorazila, isli sme este spat! :-D AJ to sa mi vzdy paci – a maju pre mna vzdy izbicku prichystanu, krasnu kupelnu s teplou (!!!) sprchou, pri ktorej sa vzdy smejem ako male decko ked je z niecoho stastne (fakt haluz! :-D) a po obede sme vyrazili pozriet sa na pochod tzv. “sillateros” – su to tradicni nosici kvetov. Zvazali z kopcov kvety do mesta na chrbte v takych nosiach, teraz sa z toho vyvinula sutaz roznych obrazcov, ktora samozrejme v dnesnych kapitalistickych casoch neopomina komercne vecicky – ako loga firiem a ich produktov.
Par fotiek tuna.







Je taka trasa po Medelline, a z webu a letakov kazdy vie kadial pojdu, tak vlastne popri tej trase su mnozstva ludi, a kazdy na to hladi, a foti – ved si asi viete predstavit…





Vecer sme sa vsetci trainees, co prisli kvoli tomuto do Medellinu, stretli pred nenormalnou univerzitou EAFIT, odkial odchadzali 2 typicke autobusiky zvane chiva – sluzia hlavne ako party busy, hra tam nahlas muzika ze sa clovek ani nepocuje, clovek zaplati “vstupne” a dostane s tym aj flasku do ruky, a busik si chodi po meste – nieco ako nase tram parties v Prahe.
Strasne super bolo sa takto stretnut, dosli decka z Cartageny, ktorych som si tam bola velmi oblubila aj za taku kratku chvilu, dalej z Bogoty – kamarat Edgar s ktorym som cestovala este na zaciatku cez Semana Santa – uz mi tam len Teresita chybala! Vazne! :-D A Jancik – velmi by sa mu to pacilo! Parili sme ako sa patri!





Na druhy den som dllllho dlho spala – az do obeda, Vafka s Castulom si dokonca vysli kupovat nabytok a ja som sa nimi dosla sama na parkovisko, kde koncila tzv. “car show” – prehliadka starych aut – najstarsie bolo z roku 1924 – velmi sa mi to vzdy paci, take nieco. Len sa to strasne oneskorilo, tak nemam dobre fotky s autami, bo uz bola tma, som radsej v rychlosti fotila ked prichadzali. Tu mozte vidiet:













Vecer som bola normalne taka leniva a unavena, ze sme ostali doma, Vafka odkvecla do postele uz o desiatej, a my sme s Castulom pozerali ten najtrapnejsi film aky som za poslednu dobu videla (Hanna Montana – take pre deticky ;-)) – no proste, clovek sa trepe parit do Medellinu a stravi den len tak – normalne. (som zabudla ze som si stihla poskajpovat este s Beou a Johnym, hehe).
Proste tak, ako doma som sa tam citila a vzdy sa citim v Medelline –resp, nie ako doma, ale super! :-) velmi fajn mesto na zitie – vela kultury, moderne, a tak.

V nedelu rano sme si len tak hoveli – citala som si knihu co mi tu nechala Teresa, a pred mojim odchodom sme este zasli do botanickej zahrady, kde bola vystava orchidei – nadherne to bolo – vsetko naaranzovane a tak. Proste, taky fajny vikendik.















Len ma potom po prichode domov seklo v chrbte tak, ze som musela v pondelok odist z prace na kliniku, kde mi dali dve injekcie do zadku, nech sa mi to uvolni. Dostat sa k tomu ale bol tiez zazitok sam osebe. Som dosla tam kde su doktori, kde mi oznamili ze mi nemozu pomoct, lebo vraj sa objavuje ze nemam zaplatene poistenie od marca (maju ho za mna platit aiesecari). Bola som v tej chvili zufala – nemohla som sa riadne otocit, bolelo ma to dost, ziadne vyhliadky na pomoc, dalej to znamenalo ze som nemala papier do prace a predstavovala si Bernardinu tvar… No proste, aj ked je uz clovek “zabehany”, su chvile ked sa citi tak sam a strateny – sice rozumie spanielsky a vybavi si, ked je za sklenenym okienkom 3 metre od vas zenska, ktoru ledva rozumiete lebo je proste daleko a lebo nemate sajnu ako funguju tie veci o ktorych vam hovori, tak je darmo…
Som si tam sadla na chodnik, trosku si pozalostila a snazila sa potlacit slzicky – aj z toho, ze nie je ani s kym si o tom pokecat, nie je o koho sa opriet a pod. zaujimave…
Potom som sa pozbierala a nejakym sposobom to vybavila tak, ze ma nakoniec vzali, dali mi injekcie na uvolnenie a bolo. Ale zaujimavy moment po case, no…