Neuveritelne! Neviem co je toto za obdobie, ale je to ako “zatva” – co som zasiala, o to som sa riadne starala, makala na tom, a teraz uz len znem “plody” tvrdej driny na sebe! Vsetky posledne akcie mam pocit ze mam akoby za odmenu!
Az mi pride trapne po tom Fallcu a NaLDSe sem zase napisat ze to bol zas raz “time and experience of my life” ale kurna, je to tak! :-)
O co islo:
Asi tak pred 3 tyzd
nami mi zavolal moj kamos Samir, co je indicko-nemecky typek ktory je teraz MCVPTM v Taliansku, vraj by som bola “perfect chair” pre ich konferu. (Hm, neznasam baby – chairky – podla mna to nie je ono, a okrem Hartosky, Evci Mikitky a hadam este Gabize (ex-PAI) si neviem predstavit niekoho dobreho takto z hlavy… Ale som si povedala, ze si idem dokazat ze “female chairs don’t suck” a hotovo! ;-D Okrem toho, ako ma vsetci poznaju, nie som len taka obycajna “zenska”, myslim ze chlapsky element je u mna tiez hodne pritomny! ;-)
A tak som sla!
Jezisikriste, tak sa mi nechcelo – aj po smrti starkej, aj bolo doma take “papucove” pocasie ze som mala chut sa niekde sama zahrabat pod deku a cumiet na filmy a nie sama sediet na poondiatom bratislavskom letisku. Ale som si hovorila ze vacsinou to byva tak, ze ked sa cloveku fest nechce, tak byva dobre a tym som sa posilnovala… Hehe, tak aj bolo!!!
Pred konferou:
Moj prichod do Milana bol skomplikovany hodinovym cakanim na letisku v Blave, kde sa stewardi neunuvali podat nam nejake informacie, ale Talian vedla mna mi nejakou lamavou anglictinou vysvetlil ze musia “rozmrazovat” lietadlo – no fasa! (prevratene oci) – po starkinej smrti sa akosi viac o seba bojim – ze co sa mi moze kedykolvek stat a pod. Zvlastne…
Kazdopadne, dorazila som OK, nejak som sa v noci dotrepala do domu talianskeho MC kde som zalahla pod perinu k ich financacke ktora uz spala (a ktoru som nikdy predtym nevidela, ani jej nepodala ruku – takze to bol fest cudny pocit zaliezt k nej do postele, hehe, ale toto tu povazujem za uzasne! Neviem si ani seba predstavit ze by som sa pocas svojho MC termu ci inokedy podujala posharovat postel s niekym koho som v zivote nevidela! Ale oni boli tak uzasne pohostinni, ze to urobilo tuto skousenost takou uzasnou!)
Samir mi totiz oznamil ze v MC dome sa pokazilo kurenie a budeme mat cely pre-meeting pred konferou v takejto kose (a kosa to bola poriadna!!!) Ked do toho pripocitame suseda, ktoreho nemozem nazvat inak ako “jebnutym” a ktory mi tak neskutocne pripomina vratnika z MC ofisu – ani co by bol jeho brat (zasvateni sa pri citani urcite striasli, heh), tak vyhliadky na teambuilding faci teamu a vytvorenie cool atmosfery neboli bohvieake! Nemohli sme ani moc nahlas hovorit, ani kricat, ani sa moc smiat, ani hudbu pustat, lebo hned trieskal na dvere, dokonca nam bol o 6 rano zvonit na zvoncek (a drzal ho zo 3 minuty vkuse) - uplne posahany! No ale dost o nom!
Na druhy den sme zacali – najprv nezname tvare faci teamu sa ku koncu konferencie premenili za par dni na uzasnych priatelov, na ktorych zabudnut bude chvilu trvat…
Nebudem o tomto tu viac pisat, aj ked si myslim ze premeeting bol z mojej stranky dobre zvladnuty (coz je vlastne rovnako dolezita sucast prace chaira ako samotne uvadzanie na konferencii). Co bolo pre mna prekvapive a PARADNE bolo, ze talianske MC nam varilo kazdy den – obed aj veceru, jedli sme vsetci naraz (bolo nas 17!) spolu – stolovanie supis, pokrmy tiez, kazdy si po sebe umyl tanier a bolo!
Na konfere:
A potom sme cestovali vlakom na miesto kde sa konala konferencia, ktore bolo blizko Benatok a organizovalo ju LC Venezia. Vsetko v pohode, az na to, ze vdaka ich uzasnej spolocnosti Trenitalia (ktoru tam vsetci “miluju” za neskutocne meskanie vlakov) sme museli posunut zaciatok konferencie o hodinu a este k tomu sme sa absolutne nestihli stretnut s organizacnym teamom – ze nejaka spolocna “vision building” ci “expectation setting” – caaaau, som si pomyslela ze toto bude hard core. Ale kupodivu – zvladlo sa lepsie nez by som kedy cakala!
Najuzasnejsia zo vsetkeho bola OPENING PLENARY! To bolo nieco neuveritelne – atmoska jak na futbalovom stadione – ich energia bola takmer hmatatelna, a asi aj preto sa mi s nimi pracovalo tak lahko v tomto ohlade. To sa neda porovnat s nami – ked tam clovek zakrici “Hey AIESEC!” tak ma vzdy adekvatnu reakciu! Aj vsetko – LC shouts (okej, to sa hulaka aj u nas), ale na cokolvek – uprimny aplauz, reakcia, aj ked boli mrtvi niektore dni – posledne rano po global village boli zivsi nez nasi na zaciatku. A vsetko dokazali ocenit! Napriklad pri sessions evaluation napisali – ze hento bolo prilis dlhe, a mohlo byt neviem co este, ale dali aj tak excellent! Openminded, willing to learn from anything.
Boli tam newies aj EPs ktori mali OPS, a zase sa to nedalo porovnat s nasimi – ziadne kundenie na stvordnovu agendu, a tiez mali kolki viac skusenosti nez ich facilitatori, ale proste uzivali si to, brali si z toho co si mohli a bolo! Medzi nimi som si nasla aj take najspriaznenejsie duse – asi aj preto, ze boli starsi (newies maju len 18-19 rokov a je to hooodne citit na ich spravani – su menej vyzreli nez nasi newies aj v rovnakom veku).
Uplne moji najsam ludia boli fasosi a potom Alex z Francuzska so svojou albanskou frajerkou Gerdo
u, dalej Danilo – Talian u ktoreho by som v zivote netipovala ze je Talian – uzasne meaningful konverzacie a connections s tymito ludmi. A mohla by som aj dalej menovat super ludkov, ktori mi uviazli v srdci! :-)
Ako ludia boli strasne “warm” – proste priatelski, otvoreni – vkuse za mnou chodili ako ich inspirujem, aka som uzasna a neviem co – vobec som nevedela ako sa mam pri tom tvarit, hahaha, je to divne ked vam niekto taketo veci “splechne” do oci… :-D
Stale sa objimaju a bozkavaju – chalan a baba co spolu nechodia, ale tak sa k sebe tulia – zlati, clovek by si pomyslel ze su spolu alebo co, ale u nich je to normalne. Velmi sa podporovali pri hocicom – ked mali napriklad pred vsetkymi 150 ludmi speeches niektori novi, a trebars sa pomylili alebo ich anglina nebola prave najlepsia, tak mu zatlieskali, zaburacali – proste humor, vtip – toto sa mi pacilo! :-)
Na official dinner sa mi tak najebcili, ze koniec, hehe. Aj obecne na veceriach – maju k veceri vzdycky vino – kvalitne, nie shit aky my mavame napr.na official dinner – patri to k ich stolovacej kulture, takze parada. Inak sa so mnou chodil tusim kazdy separatne odfotit – som sa smiala ze by som mohla prachy vyberat a zbohatla by som veru! :-D
Jezis, a neviem co este – pisem tu jedno cez druhe, a viem ze by to mohlo byt este raz take dlhe, a aj tak to nezachytim! Nieco co mi tiez brutalne utkvelo v pamati bolo ako spievali Bohemian Rhapsody roll call a Pomadu – Summer nights – som ich rozdelila na dve polovice a spievalo sa, ale to bola sila! Prisaham ze som tam klikala tu PPT a stala tam len s otovrenou hubou lebo s jakou passion a radostou (a hukotom! :-D) predviedli tento roll-call ci ako to volat, tak to som este nevidela! Neskutocne a len lutujem ze mam pokazeny fotak a nic nemam zachytene podla seba, sakra!!! No co uz – aspon si to pamatam a to je hlavne!
Ja a chair
Mozno par viet k tomuto tu… Citila som sa v tejto roli ako ryba vo vode – stat na stage-i s mikrofonom v ruke bol super pocit – citila som ze na to mam, ze mam co tym ludom v tejto roli dat, a takisto ze je to nieco co ma bavi robit a v com som aj dobra. Vlastne zhodnotenie (od mimoriadne sebakritickej osoby ako som ja): bola som kvalitny a vyborny chair. Just sa pochvalim, lebo si to fakt myslim! Mam s cim porovnavat – bola som predsa na vyse 40 narodnych a medzinarodnych aiesecarskych kofnerenciach, takze minimalne 40 chairov som zazila, heh! Celkom som hrda na to ako sme zvladali plenarky – Ninuske dakujem za vsetky mozne videjka, na seba som pysna ako som to bola schopna cele “linkovat” – preco prave toto video tu, preco nasleduje toto za tymto, dokazala som bandu ozralych a na Global Village nabudenych Talianov primat k vecernemu vaznemu sharovaniu key learning points (co nik nechapal ako je vobec mozne) a pod. Nemyslim si ze toto tu je nejaka precenena samochvala, ale proste nasla som vec, na ktoru mam mozno prirodzeny talent a v ktorej som dobra lebo som na sebe roky tvrdo makala, a ktora ma okrem toho aj nesmierne bavi! Robit to kvalitne je potom hracka!
Pripajam par uryvkov zo sugarcubes co som dostala:
(stale mi to pride neuveritelne a zvlastne ze tieto veci pisu mne a o mne – to som naozaj tak vyrastla??? Ved som si nikdy nevedela predstavit ze ja raz budem ako oni – ti ludia ktorych tak obdivujem a ktori su mojim zdrojom inspiracie – a teraz som ako oni??? Neverim! :-))
“Menia, it was amazing time – mainly because you created such cool atmosphere!”
“Menia, I thank you so much for your energy – you are, I believe, a fantastic chairwoman…”
“Menia, you are so charismatic and natural when you speak, that you made the conference so easy to follow and pay attention because you really involved us and it was amazing listening to you! Thank you so much for the excellent chairing!”
“I hope I will have a chance in my life to meet more people with your personality! I just wanted to say a big THANK YOU and that you are an INSPIRATION!”
“Thanks to your words, speeches, everything!”
“I want to tell you that you have been an amazing source of inspiration!”
Az mi pride trapne po tom Fallcu a NaLDSe sem zase napisat ze to bol zas raz “time and experience of my life” ale kurna, je to tak! :-)
O co islo:
Asi tak pred 3 tyzd
nami mi zavolal moj kamos Samir, co je indicko-nemecky typek ktory je teraz MCVPTM v Taliansku, vraj by som bola “perfect chair” pre ich konferu. (Hm, neznasam baby – chairky – podla mna to nie je ono, a okrem Hartosky, Evci Mikitky a hadam este Gabize (ex-PAI) si neviem predstavit niekoho dobreho takto z hlavy… Ale som si povedala, ze si idem dokazat ze “female chairs don’t suck” a hotovo! ;-D Okrem toho, ako ma vsetci poznaju, nie som len taka obycajna “zenska”, myslim ze chlapsky element je u mna tiez hodne pritomny! ;-)A tak som sla!
Jezisikriste, tak sa mi nechcelo – aj po smrti starkej, aj bolo doma take “papucove” pocasie ze som mala chut sa niekde sama zahrabat pod deku a cumiet na filmy a nie sama sediet na poondiatom bratislavskom letisku. Ale som si hovorila ze vacsinou to byva tak, ze ked sa cloveku fest nechce, tak byva dobre a tym som sa posilnovala… Hehe, tak aj bolo!!!
Pred konferou:
Moj prichod do Milana bol skomplikovany hodinovym cakanim na letisku v Blave, kde sa stewardi neunuvali podat nam nejake informacie, ale Talian vedla mna mi nejakou lamavou anglictinou vysvetlil ze musia “rozmrazovat” lietadlo – no fasa! (prevratene oci) – po starkinej smrti sa akosi viac o seba bojim – ze co sa mi moze kedykolvek stat a pod. Zvlastne…
Kazdopadne, dorazila som OK, nejak som sa v noci dotrepala do domu talianskeho MC kde som zalahla pod perinu k ich financacke ktora uz spala (a ktoru som nikdy predtym nevidela, ani jej nepodala ruku – takze to bol fest cudny pocit zaliezt k nej do postele, hehe, ale toto tu povazujem za uzasne! Neviem si ani seba predstavit ze by som sa pocas svojho MC termu ci inokedy podujala posharovat postel s niekym koho som v zivote nevidela! Ale oni boli tak uzasne pohostinni, ze to urobilo tuto skousenost takou uzasnou!)
Samir mi totiz oznamil ze v MC dome sa pokazilo kurenie a budeme mat cely pre-meeting pred konferou v takejto kose (a kosa to bola poriadna!!!) Ked do toho pripocitame suseda, ktoreho nemozem nazvat inak ako “jebnutym” a ktory mi tak neskutocne pripomina vratnika z MC ofisu – ani co by bol jeho brat (zasvateni sa pri citani urcite striasli, heh), tak vyhliadky na teambuilding faci teamu a vytvorenie cool atmosfery neboli bohvieake! Nemohli sme ani moc nahlas hovorit, ani kricat, ani sa moc smiat, ani hudbu pustat, lebo hned trieskal na dvere, dokonca nam bol o 6 rano zvonit na zvoncek (a drzal ho zo 3 minuty vkuse) - uplne posahany! No ale dost o nom!
Na druhy den sme zacali – najprv nezname tvare faci teamu sa ku koncu konferencie premenili za par dni na uzasnych priatelov, na ktorych zabudnut bude chvilu trvat…
Nebudem o tomto tu viac pisat, aj ked si myslim ze premeeting bol z mojej stranky dobre zvladnuty (coz je vlastne rovnako dolezita sucast prace chaira ako samotne uvadzanie na konferencii). Co bolo pre mna prekvapive a PARADNE bolo, ze talianske MC nam varilo kazdy den – obed aj veceru, jedli sme vsetci naraz (bolo nas 17!) spolu – stolovanie supis, pokrmy tiez, kazdy si po sebe umyl tanier a bolo!
Na konfere:
A potom sme cestovali vlakom na miesto kde sa konala konferencia, ktore bolo blizko Benatok a organizovalo ju LC Venezia. Vsetko v pohode, az na to, ze vdaka ich uzasnej spolocnosti Trenitalia (ktoru tam vsetci “miluju” za neskutocne meskanie vlakov) sme museli posunut zaciatok konferencie o hodinu a este k tomu sme sa absolutne nestihli stretnut s organizacnym teamom – ze nejaka spolocna “vision building” ci “expectation setting” – caaaau, som si pomyslela ze toto bude hard core. Ale kupodivu – zvladlo sa lepsie nez by som kedy cakala!
Najuzasnejsia zo vsetkeho bola OPENING PLENARY! To bolo nieco neuveritelne – atmoska jak na futbalovom stadione – ich energia bola takmer hmatatelna, a asi aj preto sa mi s nimi pracovalo tak lahko v tomto ohlade. To sa neda porovnat s nami – ked tam clovek zakrici “Hey AIESEC!” tak ma vzdy adekvatnu reakciu! Aj vsetko – LC shouts (okej, to sa hulaka aj u nas), ale na cokolvek – uprimny aplauz, reakcia, aj ked boli mrtvi niektore dni – posledne rano po global village boli zivsi nez nasi na zaciatku. A vsetko dokazali ocenit! Napriklad pri sessions evaluation napisali – ze hento bolo prilis dlhe, a mohlo byt neviem co este, ale dali aj tak excellent! Openminded, willing to learn from anything.
Boli tam newies aj EPs ktori mali OPS, a zase sa to nedalo porovnat s nasimi – ziadne kundenie na stvordnovu agendu, a tiez mali kolki viac skusenosti nez ich facilitatori, ale proste uzivali si to, brali si z toho co si mohli a bolo! Medzi nimi som si nasla aj take najspriaznenejsie duse – asi aj preto, ze boli starsi (newies maju len 18-19 rokov a je to hooodne citit na ich spravani – su menej vyzreli nez nasi newies aj v rovnakom veku).
Uplne moji najsam ludia boli fasosi a potom Alex z Francuzska so svojou albanskou frajerkou Gerdo
u, dalej Danilo – Talian u ktoreho by som v zivote netipovala ze je Talian – uzasne meaningful konverzacie a connections s tymito ludmi. A mohla by som aj dalej menovat super ludkov, ktori mi uviazli v srdci! :-)Ako ludia boli strasne “warm” – proste priatelski, otvoreni – vkuse za mnou chodili ako ich inspirujem, aka som uzasna a neviem co – vobec som nevedela ako sa mam pri tom tvarit, hahaha, je to divne ked vam niekto taketo veci “splechne” do oci… :-D
Stale sa objimaju a bozkavaju – chalan a baba co spolu nechodia, ale tak sa k sebe tulia – zlati, clovek by si pomyslel ze su spolu alebo co, ale u nich je to normalne. Velmi sa podporovali pri hocicom – ked mali napriklad pred vsetkymi 150 ludmi speeches niektori novi, a trebars sa pomylili alebo ich anglina nebola prave najlepsia, tak mu zatlieskali, zaburacali – proste humor, vtip – toto sa mi pacilo! :-)
Na official dinner sa mi tak najebcili, ze koniec, hehe. Aj obecne na veceriach – maju k veceri vzdycky vino – kvalitne, nie shit aky my mavame napr.na official dinner – patri to k ich stolovacej kulture, takze parada. Inak sa so mnou chodil tusim kazdy separatne odfotit – som sa smiala ze by som mohla prachy vyberat a zbohatla by som veru! :-D
Jezis, a neviem co este – pisem tu jedno cez druhe, a viem ze by to mohlo byt este raz take dlhe, a aj tak to nezachytim! Nieco co mi tiez brutalne utkvelo v pamati bolo ako spievali Bohemian Rhapsody roll call a Pomadu – Summer nights – som ich rozdelila na dve polovice a spievalo sa, ale to bola sila! Prisaham ze som tam klikala tu PPT a stala tam len s otovrenou hubou lebo s jakou passion a radostou (a hukotom! :-D) predviedli tento roll-call ci ako to volat, tak to som este nevidela! Neskutocne a len lutujem ze mam pokazeny fotak a nic nemam zachytene podla seba, sakra!!! No co uz – aspon si to pamatam a to je hlavne!
Ja a chair
Mozno par viet k tomuto tu… Citila som sa v tejto roli ako ryba vo vode – stat na stage-i s mikrofonom v ruke bol super pocit – citila som ze na to mam, ze mam co tym ludom v tejto roli dat, a takisto ze je to nieco co ma bavi robit a v com som aj dobra. Vlastne zhodnotenie (od mimoriadne sebakritickej osoby ako som ja): bola som kvalitny a vyborny chair. Just sa pochvalim, lebo si to fakt myslim! Mam s cim porovnavat – bola som predsa na vyse 40 narodnych a medzinarodnych aiesecarskych kofnerenciach, takze minimalne 40 chairov som zazila, heh! Celkom som hrda na to ako sme zvladali plenarky – Ninuske dakujem za vsetky mozne videjka, na seba som pysna ako som to bola schopna cele “linkovat” – preco prave toto video tu, preco nasleduje toto za tymto, dokazala som bandu ozralych a na Global Village nabudenych Talianov primat k vecernemu vaznemu sharovaniu key learning points (co nik nechapal ako je vobec mozne) a pod. Nemyslim si ze toto tu je nejaka precenena samochvala, ale proste nasla som vec, na ktoru mam mozno prirodzeny talent a v ktorej som dobra lebo som na sebe roky tvrdo makala, a ktora ma okrem toho aj nesmierne bavi! Robit to kvalitne je potom hracka!
Pripajam par uryvkov zo sugarcubes co som dostala:
(stale mi to pride neuveritelne a zvlastne ze tieto veci pisu mne a o mne – to som naozaj tak vyrastla??? Ved som si nikdy nevedela predstavit ze ja raz budem ako oni – ti ludia ktorych tak obdivujem a ktori su mojim zdrojom inspiracie – a teraz som ako oni??? Neverim! :-))
“Menia, it was amazing time – mainly because you created such cool atmosphere!”
“Menia, I thank you so much for your energy – you are, I believe, a fantastic chairwoman…”
“Menia, you are so charismatic and natural when you speak, that you made the conference so easy to follow and pay attention because you really involved us and it was amazing listening to you! Thank you so much for the excellent chairing!”
“I hope I will have a chance in my life to meet more people with your personality! I just wanted to say a big THANK YOU and that you are an INSPIRATION!”
“Thanks to your words, speeches, everything!”
“I want to tell you that you have been an amazing source of inspiration!”
