Cakala ma este posledna rozlucka - so dalsou skupinou ludi, ktori mi boli skvelymi priatelmi - capoeiristi.
Ak ste citali moj prispevok o Villavicenciu, tak si viete predstavit co som citila ked som vedela ze sa urobi roda venovana iba mne.
A ak ste citali o Cristianovych narodeninach, tak viete, ze ked sa roda venuje jednemu cloveku, tak s vami hraju vsetci. Len s dvomi ludmi hrat minutu je makacka jak hovado, Cristian sa napriklad od fyzickeho vypatia poblil. Hehe :-)
Tak som rano chodievala behat a potom vecer sme trenovali iba my dvaja s Marinom. (ako fajn, mat osobneho kouca) Musim povedat ze v pondelok sme sa strasne pohadali, lebo som bola volaka citlivka a ked trenujeme, tak ma fakt dusi! No a zasa som nechcela robit nejake veci co mi ukazoval "lebo som sa hanbila". Tusim som ho uz fakt nasrala lebo X-krat som mu slubila ze zlepsim v tomto svoj attitude...
No nastastie sa na mna nevysral a trenovali sme aj v utorok, a fakt mi robil zostavu s narocnejsimi akrobatickejsimi figurami a davala som. Kebyze tak viem od coho vsetko zalezi, sakra! :-D
A tak v stredu o 18:30 dosli vsetci aby sme si spolu posledny krat zahrali... O 18:45 mi vola ze ma 20 ludi co na mna caka a ze kde do certa trcim. Hahaha, typicka ja - ked uz ma Kolumbijcania jebu ze chodim neskoro, tak to je sila! :-D
Ale zasa som mala ten divny pocit, ze akoby nechcem tam ist, nechcem sa lucit, bo som zase necitila nic.
Ale sla som, a hrali sme. Fakt tam boli vsetci a bola vyborna atmoska a nalada, a proste zhrniem to. Prvy krat v zivote som hrala s radostou, s usmevom, prvy krat v zivote sa mi to aj ako-tak pacilo - akoze, ja sama sebe, nebola som na seba prisna, len som si to uzivala - hrat s kamosmi... Ktori ma jeden po druhom vytahovali a ja som nevlaaadalaaaa!
Bolo to uzasne, myslela som si ze uz odpadnem, uz som sa aj v jednej chvili plazila von z kruhu, ked ma schytil dalsi a smiali sme sa a smiali a ja som bola tak stastna... :-D
Pak ked uz som ani nevedela ako sa volam, zacali bubnovat rychlejsie a spievat hlasnejsie a vsetci sa zacali priblizovat a niekto na mna zozadu hodil kolumbijsku vlajku a.... kebyze som to stara ja, tak poviem ze ... a ja som mala slzy v ociach. Ale NIE! Uz som zacinala byt nasrata reku co je to so mnou a s mojimi poondiatymi citmi??!!!
Ved ja revem za hocijaku blbost, a tu sa lucim s ludmi ktorych uz NIKDY neuvidim a niiiiiiiiiiiic... no sila... niekto by povedal ze lepsie tak, ale pre mna to tak nie je. Ja to POTREBUJEM - pre mna slzy znamenaju ze citim vela, a takto som sa citila ako mrtva...
Tak som tam len lezala v strede zakryta kolumbijskou vlajkou, a oni len skandovali: "pa-la-bras, pa-la-bras" - akoze nech nieco prereciem... a ja som nemohla. Nic mi neprichadzalo na um - myslim si, ze som nicomu nechcela stale uverit, akysi vnutorny blok...
Blabla, tak som zo seba vysmatlala akesi DAKUJEM a bolo...
Tu hadzem zase kopu fotiek:
Mrtva, haha! :-D
A spotenaaa:
with Julian
with Cascos
with Jeffer
with Cristian
with Jorge
with Risas
with Sobri
with Male
with Mexi
with Marino
with Sami
with Dianita
Ak ste citali moj prispevok o Villavicenciu, tak si viete predstavit co som citila ked som vedela ze sa urobi roda venovana iba mne.
A ak ste citali o Cristianovych narodeninach, tak viete, ze ked sa roda venuje jednemu cloveku, tak s vami hraju vsetci. Len s dvomi ludmi hrat minutu je makacka jak hovado, Cristian sa napriklad od fyzickeho vypatia poblil. Hehe :-)
Tak som rano chodievala behat a potom vecer sme trenovali iba my dvaja s Marinom. (ako fajn, mat osobneho kouca) Musim povedat ze v pondelok sme sa strasne pohadali, lebo som bola volaka citlivka a ked trenujeme, tak ma fakt dusi! No a zasa som nechcela robit nejake veci co mi ukazoval "lebo som sa hanbila". Tusim som ho uz fakt nasrala lebo X-krat som mu slubila ze zlepsim v tomto svoj attitude...
No nastastie sa na mna nevysral a trenovali sme aj v utorok, a fakt mi robil zostavu s narocnejsimi akrobatickejsimi figurami a davala som. Kebyze tak viem od coho vsetko zalezi, sakra! :-D
A tak v stredu o 18:30 dosli vsetci aby sme si spolu posledny krat zahrali... O 18:45 mi vola ze ma 20 ludi co na mna caka a ze kde do certa trcim. Hahaha, typicka ja - ked uz ma Kolumbijcania jebu ze chodim neskoro, tak to je sila! :-D
Ale zasa som mala ten divny pocit, ze akoby nechcem tam ist, nechcem sa lucit, bo som zase necitila nic.
Ale sla som, a hrali sme. Fakt tam boli vsetci a bola vyborna atmoska a nalada, a proste zhrniem to. Prvy krat v zivote som hrala s radostou, s usmevom, prvy krat v zivote sa mi to aj ako-tak pacilo - akoze, ja sama sebe, nebola som na seba prisna, len som si to uzivala - hrat s kamosmi... Ktori ma jeden po druhom vytahovali a ja som nevlaaadalaaaa!
Bolo to uzasne, myslela som si ze uz odpadnem, uz som sa aj v jednej chvili plazila von z kruhu, ked ma schytil dalsi a smiali sme sa a smiali a ja som bola tak stastna... :-D
Pak ked uz som ani nevedela ako sa volam, zacali bubnovat rychlejsie a spievat hlasnejsie a vsetci sa zacali priblizovat a niekto na mna zozadu hodil kolumbijsku vlajku a.... kebyze som to stara ja, tak poviem ze ... a ja som mala slzy v ociach. Ale NIE! Uz som zacinala byt nasrata reku co je to so mnou a s mojimi poondiatymi citmi??!!!
Ved ja revem za hocijaku blbost, a tu sa lucim s ludmi ktorych uz NIKDY neuvidim a niiiiiiiiiiiic... no sila... niekto by povedal ze lepsie tak, ale pre mna to tak nie je. Ja to POTREBUJEM - pre mna slzy znamenaju ze citim vela, a takto som sa citila ako mrtva...
Tak som tam len lezala v strede zakryta kolumbijskou vlajkou, a oni len skandovali: "pa-la-bras, pa-la-bras" - akoze nech nieco prereciem... a ja som nemohla. Nic mi neprichadzalo na um - myslim si, ze som nicomu nechcela stale uverit, akysi vnutorny blok...
Blabla, tak som zo seba vysmatlala akesi DAKUJEM a bolo...
Tu hadzem zase kopu fotiek:
Mrtva, haha! :-D
A spotenaaa:
with Julian
with Cascos
with Jeffer
with Cristian
with Jorge
with Risas
with Sobri
with Male
with Mexi
with Marino
with Sami
with Dianita
No comments:
Post a Comment