No, nachadzame sa vlastne v case, ked mi ostavaju 2 dni do konca roboty s detmi, coz si ale vlastne vobec nestiham uvedomovat, kedze neviem kde mi hlava stoji.
Najprv clovek musi vymysliet pisomky, urobit ich v pocitaci, napisat ich s nimi, opravit ich, oznamkovat zosity, vykalkulovat znamky na papieri, prepisat ich do pocitaca, napisat komenty na kazde z 200 deti, zistit kto "prepadol", tymto ludom vymysliet nove hodiny a nove pisomky, proste k posraaaniii. Viem ze sa nezda, ale takto busy som nebola od MC termu, heh.
Do toho som sa rozhodla aplikovat na NEXT track managera, mala by som si hladat dzob ale neviem preco mi kvoli cookies nechce zobrazovat stranky s dzobmi (ani neviem co cookies su), AIESECari zobraju aby som isla speakovat na konferencii poradanej starostom lebo moja session predosla o ktorej som pisala minule ze som robila na Universidad de Sandander - UDES, mala najvacsi uspech a dekan mi napisal endorsement letter - vraj ked si budem hladat dzob. Ja by som aj chcela, ale o stakeholder pristupe - teme, ktoru si aiesecari vymysleli, viem z hlavy hovno, a potrebovala by som vela casu stravit na vymyslani, coz by som mozno aj nasla, kebyze v mestecku zvanom Villavicencio nie je narodny capoeira event, kam ma vsetci kamarati volaju, lebo je to posledna moznost vidiet ludi ktori su z inych miest - pre mna najma amigo JuanCho, ktoreho zboznujem a chcela by som vidiet hrozne este pred odchodom. O "problemoch doma" ani nehovorim, ale aspon sa nemam kedy v ziali utapat.
Takze niet divu ze kazdy den koncim s bolestou hlavy, nestiham ani posilku coz ma velmi serie, a hlavne ze som si ani neuvedomila ze v robote koncim a "moje" deticky uz neuvidim.
To si ale dobre uvedomili oni dnes ked sa 11th grade lucil so skolou - ako u nas ked sa lucia stvrtaci na gympli - a hrala smutna hudba v telocvicni a vsetci plakali a objimali sa, ked tu zrazu sa zozadu na mna nieco zavesi a povie "profe, me vas a hacer mucha falta" (=profesora, budes mi strasne chybat) - a k tomu jednemu sa prida druhe, zrazu vsetci stvrtaci a ja som obklopena hadam 40-timi detmi ktore sa vesaju jeden cez druheho a placu a ja placem tiez, no proste silny moment jak hovado! Citit vsetku tu cistu lasku deti... nieco uzasne... aj ked by som ich milionkrat prizabila! A to je na tom to najuzasnejsie - ze kolkokrat na nich ziapem a viem ze vyletim tak az mna samu to sklame, ale oni vas proste miluju aj tak - niekedy sa az divim ked mi to vravia - ja ze "a preco? sak len kricim na vas, hnusna som, neusmievam sa..." a oni ze "to nevadi profe, aj tak si naj, ved my si to zasluzime"
A naopak - kolkokrat su strasne strasne zli, a clovek ich chce naucit nieco, a niekedy ich fakt neznasam, a ublizia aj mne ked mi neferovo vravia hocijake hnusnoty typu "VZDY musime len pisat a NIKDY nerobime nic coolove", ale aj tak ich milujem. A viem ze to tak v zivote chodi.
Plus jedno dievcatko - take tucnuckejsie, ma proste zboznuje - kazdy den mi nosi cukrik - kazdu prestavku, sniva o tom ze ma navstivi v mojej krajine, nechce obedovat ak nemoze sediet pri mne...
Uz ani neviem co som chcela povedat - proste, uvedomujem si, ze este nikdy som nemala v zivote rok resp. obdobie, ked by som bola zmietana tolkymi silnymi pocitmi - od nenavisti, bezradnosti, zufalstva, lasky, a co ja viem coho - privela na jednu dobu a na jedneho cloveka, a to to robi velmi zaujimavym a v dlhom meritku aj velmi poucnym...
porucam sa s laskou
J.
Najprv clovek musi vymysliet pisomky, urobit ich v pocitaci, napisat ich s nimi, opravit ich, oznamkovat zosity, vykalkulovat znamky na papieri, prepisat ich do pocitaca, napisat komenty na kazde z 200 deti, zistit kto "prepadol", tymto ludom vymysliet nove hodiny a nove pisomky, proste k posraaaniii. Viem ze sa nezda, ale takto busy som nebola od MC termu, heh.
Do toho som sa rozhodla aplikovat na NEXT track managera, mala by som si hladat dzob ale neviem preco mi kvoli cookies nechce zobrazovat stranky s dzobmi (ani neviem co cookies su), AIESECari zobraju aby som isla speakovat na konferencii poradanej starostom lebo moja session predosla o ktorej som pisala minule ze som robila na Universidad de Sandander - UDES, mala najvacsi uspech a dekan mi napisal endorsement letter - vraj ked si budem hladat dzob. Ja by som aj chcela, ale o stakeholder pristupe - teme, ktoru si aiesecari vymysleli, viem z hlavy hovno, a potrebovala by som vela casu stravit na vymyslani, coz by som mozno aj nasla, kebyze v mestecku zvanom Villavicencio nie je narodny capoeira event, kam ma vsetci kamarati volaju, lebo je to posledna moznost vidiet ludi ktori su z inych miest - pre mna najma amigo JuanCho, ktoreho zboznujem a chcela by som vidiet hrozne este pred odchodom. O "problemoch doma" ani nehovorim, ale aspon sa nemam kedy v ziali utapat.
Takze niet divu ze kazdy den koncim s bolestou hlavy, nestiham ani posilku coz ma velmi serie, a hlavne ze som si ani neuvedomila ze v robote koncim a "moje" deticky uz neuvidim.
To si ale dobre uvedomili oni dnes ked sa 11th grade lucil so skolou - ako u nas ked sa lucia stvrtaci na gympli - a hrala smutna hudba v telocvicni a vsetci plakali a objimali sa, ked tu zrazu sa zozadu na mna nieco zavesi a povie "profe, me vas a hacer mucha falta" (=profesora, budes mi strasne chybat) - a k tomu jednemu sa prida druhe, zrazu vsetci stvrtaci a ja som obklopena hadam 40-timi detmi ktore sa vesaju jeden cez druheho a placu a ja placem tiez, no proste silny moment jak hovado! Citit vsetku tu cistu lasku deti... nieco uzasne... aj ked by som ich milionkrat prizabila! A to je na tom to najuzasnejsie - ze kolkokrat na nich ziapem a viem ze vyletim tak az mna samu to sklame, ale oni vas proste miluju aj tak - niekedy sa az divim ked mi to vravia - ja ze "a preco? sak len kricim na vas, hnusna som, neusmievam sa..." a oni ze "to nevadi profe, aj tak si naj, ved my si to zasluzime"
A naopak - kolkokrat su strasne strasne zli, a clovek ich chce naucit nieco, a niekedy ich fakt neznasam, a ublizia aj mne ked mi neferovo vravia hocijake hnusnoty typu "VZDY musime len pisat a NIKDY nerobime nic coolove", ale aj tak ich milujem. A viem ze to tak v zivote chodi.
Plus jedno dievcatko - take tucnuckejsie, ma proste zboznuje - kazdy den mi nosi cukrik - kazdu prestavku, sniva o tom ze ma navstivi v mojej krajine, nechce obedovat ak nemoze sediet pri mne...
Uz ani neviem co som chcela povedat - proste, uvedomujem si, ze este nikdy som nemala v zivote rok resp. obdobie, ked by som bola zmietana tolkymi silnymi pocitmi - od nenavisti, bezradnosti, zufalstva, lasky, a co ja viem coho - privela na jednu dobu a na jedneho cloveka, a to to robi velmi zaujimavym a v dlhom meritku aj velmi poucnym...
porucam sa s laskou
J.
No comments:
Post a Comment