Tak, nastal den "D", kedy som mala ucit posledny den. (cakaju ma sice "recuperaciones" = opravaky, ale to uz iba s par detmi)
Pre tolko roboty som mala trosku problem vnimat co sa okolo mna deje... Posledna hodina s kazdou triedou, rozdavanie lizatiek, karticiek, bozkov a objati. V kazdej chvili som mala na sebe zavesene nejake decko a vnutri ma tesilo zazeranie mojej kolegynky - americkej puce, ktora ma tajne neznasa podla mna za to, ze deti ma tak miluju...
Boze, deti plakaliii, malovali mi obrazky, ja som kazdemu dala lizatko, niektorym som vyrabala karticky so srdieckami a tak. Niektori plakali otvorene, niektori tajne. Akoze 7-rocni "drsnaci" - inteligentni a mudri ale co robia obcas problemy (moji oblubeni, samozrejme, sak aj ja som taka bola ;-)) Obcas by som ich bola prizabila, obcas som k nim bola nefer ja, obcas oni ku mne, ale na konci aj po vsetkych "trapeniach" je len cista laska k dobremu cloveku.
Tak mi prisla povedat triedna 2.B s ktorymi som mala najviac hodin, ze napr. Camilo plakal (jeden z vyssie uvedenych typkov). Predo mnou nie, predo mnou sa drzal, ale vraj celu hodinu decka boli strasne v prdeli z toho ze odchadzam. Nemohla uverit ze niekto ako Camilo place. (ani ja tomu nemozem uverit)
A viaceri dalsi. Dalsie dievcata stali okolo mna, drzali a vzlykaliiii "profe, que no te vayas, que no te vayas" - opakovali dokola (nieco ako "nechod, profe, prosim")
Neviem preco ma tak mali radi, objaktivne nemam pocit ze som robila coolovejsie aktivity nebo mala viac trpezlivosti ci lepsie strategie. Skorej si myslim, ze je to obecne nejaka ta moja "energia" co oni vycitia a co ich ku mne taha - proste, cista laska alebo ako to nazvat.
Ked tak nad tym premyslam, tak som mala s nimi akoby "vztah" - ja vs. deti - se vsim vsudy co k tomu patri - hadky, super momenty, smiech, nervy, hnev, sklamanie, sranda, objatia - a proste sa zas raz potvrdilo ze zostava vzdy to najlepsie a ze clovek zabudne na to zle a odpusti chyby druhych... Vzajomne. Ja im a oni mne. :-)
Na tabuli same odkazy, papieriky "I love you, ticher" :-D a pod. Proste narez na city ak vam mam pravdu povedat. Ani som to nestihala vstrebavat, az ked odisiel posledny skolsky autobus, tak mi to doslo, obzerala som sa okolo seba a slzila...
Teraz som viac nez kedykolvek presvedcena, ze jednou z mojich "leadership aktivit" bude adoptovat si minimalne jedno dieta, lebo vidim ze ich dokazem lubit velmi a je jedno ci su naozaj moje. :-) A najlepsie bude, ak to bude z Colombie. :-)
No, neviem co mam povedat, zacina sa obdobie "luceni" a myslim ze melancholie, sentimentu a reflexii bude na tomto blogu pribudat. Ospravedlnujem sa tym, co im to nevonia...
Jo, co som este zabudla povedat, ze (neviem teraz ako je to u nas s nasimi detmi), ale ze sa mi strasne paci ze tu ti otvorene niekto povie "I love you" - Te quiero, Te amo - mozno sa mylim, ale zda sa mi to u nas ovela zriedkavejsie ze niekto povie ucitelke "Lubim Ta!" ci mame, otcovi, sestre, bratovi, a tu je to bezne. Aj medzi kamaratmi sa ludia neboja povedat "Te Quiero" a nie, nie je to ako v USA ze je to take "prazdnejsie" ci nevyznamnejsie ako v USA prave "I love you, babe" kamoska kamoske...
Proste viem, ze ked budem ja mat rodinu a tak, tak si chcem odniest to co sa mi paci z tejto kultury, niekedy ked pisem vyzera to mozno tak, ako keby som si myslela ze vsetko je tu lepsie, ale urcite to tak nie je, je to len prirodzene...
Mimochodom, nasla som odstavec z mojho blogu zo svojich zaciatkov, a smejem sa! :-D Chcete vediet, ci sa nieco z toho zmenilo? Ani velmi nie, len nemozem uverit ze som si na hento jednoducho ZVYKLA! NE-VE-RIM!!!! :-))))
Toto bude asi ta NAJTAZSIA VEC, na ktoru som sa kedy podujala! Som FRUSTROVANA, SKLAMANA, VYSTRASENA a ZHROZENA a neviem este ake pridavne mena mam tomu dat! Je mi do revu - zas!!! (viem ze na svoj vek prilis vela revem, ale mam v pazi - je mi to jedno - nech si mysli kto chce co chce - ked je to jediny sposob ako sa mi ulavi...)
Dnes som mala 7-rocnych druhakov, ktori mi nerozumeju a ja nerozumiem im! Oproti nasim deckam su strasne nedisciplinovani - treba strasne kricat, nie normalnym hlasom tu rozpravat (Kika sa prave zhrozila ako si viem predstavit) - neviem ako to tu moje hlasivky preziju (nepreziju - je po prvom dni, ja skoro nemam hlas a je mi do placu ked si predstavim co bude dalej).
Ak sa mi vsetci vysmievali ze nejdem na MT prax a nebudem mat profi experience, tak vam poviem, ze mi je to jedno, pretoze ziadnu experience nebudem potrebovat - kedze ma tu jebne a neprezijem to, alebo to prezijem ale skoncim v blazinci lebo sa psychicky zrutim!
Vcera som si myslela ze bolo zle ale na toto to nema!!! :( veru nie! Je mi tak strasne lebo prvy krat v zivote neviem kam z konopi co sa tyka vyucovania druhych - moje priserne 12-rocne britske deti ktore som ucila lyzovat vlani - to bola krasna ODMENA oproti tomuto tu!
Oni behaju okolo mna celu hodinu, kricia pri tom tak ze nepocujem samu seba (niezeby som mala co povedat kedze ma aj tak nerozumeju), biju sa, tych par co by som spocitala na prstoch jednej ruky co by sa aj chcelo a dalo ucit nema sancu lebo z 5 stran na mna krici niekto "teacher, teacher" ale ja do toho odtahujem spred tabule od seba tri decka, dalsie sa mi plazi von oknom, biju sa aj o tu fixu kde robia pri tabuli sibenicu ktoru sme jednu zvladli za celu hodinu lebo sa to proste NEDA!!!
Ja NAOZAJ NEVIEM CO BUDEM ROBIT, CO BUDEM UCIT - PROSTE NIC!!! :'(
Nepoznam ziadne hry, aktivity, nic co by ich zabavilo - ale najhorsie je ze NIC nefunguje (vcera sme v noci vymyslali s Kikou - tak draha moja - NIC z toho sa nedalo pouzit).
Par foteciek z tohto dna na zaver:
Este nejake videjka na zaver:
Pre tolko roboty som mala trosku problem vnimat co sa okolo mna deje... Posledna hodina s kazdou triedou, rozdavanie lizatiek, karticiek, bozkov a objati. V kazdej chvili som mala na sebe zavesene nejake decko a vnutri ma tesilo zazeranie mojej kolegynky - americkej puce, ktora ma tajne neznasa podla mna za to, ze deti ma tak miluju...
Boze, deti plakaliii, malovali mi obrazky, ja som kazdemu dala lizatko, niektorym som vyrabala karticky so srdieckami a tak. Niektori plakali otvorene, niektori tajne. Akoze 7-rocni "drsnaci" - inteligentni a mudri ale co robia obcas problemy (moji oblubeni, samozrejme, sak aj ja som taka bola ;-)) Obcas by som ich bola prizabila, obcas som k nim bola nefer ja, obcas oni ku mne, ale na konci aj po vsetkych "trapeniach" je len cista laska k dobremu cloveku.
Tak mi prisla povedat triedna 2.B s ktorymi som mala najviac hodin, ze napr. Camilo plakal (jeden z vyssie uvedenych typkov). Predo mnou nie, predo mnou sa drzal, ale vraj celu hodinu decka boli strasne v prdeli z toho ze odchadzam. Nemohla uverit ze niekto ako Camilo place. (ani ja tomu nemozem uverit)
A viaceri dalsi. Dalsie dievcata stali okolo mna, drzali a vzlykaliiii "profe, que no te vayas, que no te vayas" - opakovali dokola (nieco ako "nechod, profe, prosim")
Neviem preco ma tak mali radi, objaktivne nemam pocit ze som robila coolovejsie aktivity nebo mala viac trpezlivosti ci lepsie strategie. Skorej si myslim, ze je to obecne nejaka ta moja "energia" co oni vycitia a co ich ku mne taha - proste, cista laska alebo ako to nazvat.
Ked tak nad tym premyslam, tak som mala s nimi akoby "vztah" - ja vs. deti - se vsim vsudy co k tomu patri - hadky, super momenty, smiech, nervy, hnev, sklamanie, sranda, objatia - a proste sa zas raz potvrdilo ze zostava vzdy to najlepsie a ze clovek zabudne na to zle a odpusti chyby druhych... Vzajomne. Ja im a oni mne. :-)
Na tabuli same odkazy, papieriky "I love you, ticher" :-D a pod. Proste narez na city ak vam mam pravdu povedat. Ani som to nestihala vstrebavat, az ked odisiel posledny skolsky autobus, tak mi to doslo, obzerala som sa okolo seba a slzila...
Teraz som viac nez kedykolvek presvedcena, ze jednou z mojich "leadership aktivit" bude adoptovat si minimalne jedno dieta, lebo vidim ze ich dokazem lubit velmi a je jedno ci su naozaj moje. :-) A najlepsie bude, ak to bude z Colombie. :-)
No, neviem co mam povedat, zacina sa obdobie "luceni" a myslim ze melancholie, sentimentu a reflexii bude na tomto blogu pribudat. Ospravedlnujem sa tym, co im to nevonia...
Jo, co som este zabudla povedat, ze (neviem teraz ako je to u nas s nasimi detmi), ale ze sa mi strasne paci ze tu ti otvorene niekto povie "I love you" - Te quiero, Te amo - mozno sa mylim, ale zda sa mi to u nas ovela zriedkavejsie ze niekto povie ucitelke "Lubim Ta!" ci mame, otcovi, sestre, bratovi, a tu je to bezne. Aj medzi kamaratmi sa ludia neboja povedat "Te Quiero" a nie, nie je to ako v USA ze je to take "prazdnejsie" ci nevyznamnejsie ako v USA prave "I love you, babe" kamoska kamoske...
Proste viem, ze ked budem ja mat rodinu a tak, tak si chcem odniest to co sa mi paci z tejto kultury, niekedy ked pisem vyzera to mozno tak, ako keby som si myslela ze vsetko je tu lepsie, ale urcite to tak nie je, je to len prirodzene...
Mimochodom, nasla som odstavec z mojho blogu zo svojich zaciatkov, a smejem sa! :-D Chcete vediet, ci sa nieco z toho zmenilo? Ani velmi nie, len nemozem uverit ze som si na hento jednoducho ZVYKLA! NE-VE-RIM!!!! :-))))
Toto bude asi ta NAJTAZSIA VEC, na ktoru som sa kedy podujala! Som FRUSTROVANA, SKLAMANA, VYSTRASENA a ZHROZENA a neviem este ake pridavne mena mam tomu dat! Je mi do revu - zas!!! (viem ze na svoj vek prilis vela revem, ale mam v pazi - je mi to jedno - nech si mysli kto chce co chce - ked je to jediny sposob ako sa mi ulavi...)
Dnes som mala 7-rocnych druhakov, ktori mi nerozumeju a ja nerozumiem im! Oproti nasim deckam su strasne nedisciplinovani - treba strasne kricat, nie normalnym hlasom tu rozpravat (Kika sa prave zhrozila ako si viem predstavit) - neviem ako to tu moje hlasivky preziju (nepreziju - je po prvom dni, ja skoro nemam hlas a je mi do placu ked si predstavim co bude dalej).
Ak sa mi vsetci vysmievali ze nejdem na MT prax a nebudem mat profi experience, tak vam poviem, ze mi je to jedno, pretoze ziadnu experience nebudem potrebovat - kedze ma tu jebne a neprezijem to, alebo to prezijem ale skoncim v blazinci lebo sa psychicky zrutim!
Vcera som si myslela ze bolo zle ale na toto to nema!!! :( veru nie! Je mi tak strasne lebo prvy krat v zivote neviem kam z konopi co sa tyka vyucovania druhych - moje priserne 12-rocne britske deti ktore som ucila lyzovat vlani - to bola krasna ODMENA oproti tomuto tu!
Oni behaju okolo mna celu hodinu, kricia pri tom tak ze nepocujem samu seba (niezeby som mala co povedat kedze ma aj tak nerozumeju), biju sa, tych par co by som spocitala na prstoch jednej ruky co by sa aj chcelo a dalo ucit nema sancu lebo z 5 stran na mna krici niekto "teacher, teacher" ale ja do toho odtahujem spred tabule od seba tri decka, dalsie sa mi plazi von oknom, biju sa aj o tu fixu kde robia pri tabuli sibenicu ktoru sme jednu zvladli za celu hodinu lebo sa to proste NEDA!!!
Ja NAOZAJ NEVIEM CO BUDEM ROBIT, CO BUDEM UCIT - PROSTE NIC!!! :'(
Nepoznam ziadne hry, aktivity, nic co by ich zabavilo - ale najhorsie je ze NIC nefunguje (vcera sme v noci vymyslali s Kikou - tak draha moja - NIC z toho sa nedalo pouzit).
Par foteciek z tohto dna na zaver:
Este nejake videjka na zaver:
libi se mi ten stary post, jak to vnimas dneska a smejes se tomu.
ReplyDeleteMenushka, tesim se na tebe!!! :-*
HH
Presne na to som myslela po nasom poslednom talku- ako si mi pisala na zaciatku a pytala si sama :"Tinuskaaa a kolko Ti trvalo kym si si zvykla?" :).. A vidis..
ReplyDeleteboze jak to pozeram tie posty a to "no te vayas.." mi to nieco pripomina.. a je mi smutno..
Ale aj tu je dobre neboj.. Spravime si Latino night ;).. a naucime ich reagatton! na NEXTe to roztocime hehe! tesim sa na Tebaaaaa!!!