Fantazia - caminata a la cascada

Znamena, ze dnes sme konecne sli na mensiu turu k vodopadu niekde v kopcoch nad Bucaramangou. Iba ja, Teresa a Alejo (dalsi gay friend)...

Sice po vcerajsej dlhej noci von nebolo lahke vstat o 8 rano a ist na strmy kopec po 4 hodinach spanku, ale podarilo sa! ;-) Vystup nam trval iba 1,5 hodinku, ale bola to taka strmina a svietilo slnko, ze sme na vrchu zmykali tricka od potu. Doslovne. Esteze sme si vzali nahradne!

Kracali sme, sledovali vegetaciu a clovek sa zas raz zastavil aby si uvedomil ze sa vlastne diva na bananovniky, platany, kavove rastliny a do toho vidi nejake liany a poletujuce farebne motyle a ze je vlastne v Kolumbii!!! A ze to je neskutocne! :-)

Vodopadik to nebol bohvieco oproti nasim tatranskym, ale padlo dobre. Ked sme tam dorazili, zvalili sme sa na velku plochu skalu, z ktorej prave odchadzal taky starsi par, a ponukol nas syrom (sa tu je ako energeticka bomba queso con bocadillo - syr s bocadillom - je to sladkost z guayaby co este stale neviem co je! :-D) Ako u nas ked si date Tatranku proste! :-D
Ale to bolo uzasne a toto tu milujem na Kolumbii, lebo takato pohostinnost sa pomaly z nasej krajiny vytraca hoci sme ju tiez mali! Proste, zdravite sa s tymi ludmi, a oni vas ponuknu svojim jedlom. No sila, potesi!

Ked sme odchadzali, po ceste bol taky z plechov zbity pribytok (takych je tu na kazdom kroku - vsak vravim, rozdiely velke), a tam bol napis ze predavaju studene napoje, tak sme pred tym zastali a priblizne 3 sekundy hutali ze ci si ideme kupit daku vodu ci co, ked na nas typek zavolal ze "Vstupte!" a my ze dobre, a on ze hned "Donesiem vam tri pivecka?" a my co sme povodne vodu chceli, sme boli uplne zaskoceni tymto navrhom, na ktory sme samozrejme kladne pokyvali hlavou! :-D Pofukoval nam tam vetrik, posadali sme si na obieleny murik, a na lavicku vytvorenu z jednej dosky a dvoch prazdnych bedni od piva a zacali sme sa s nim zhovarat. Do toho nam z velkych reprakov hralo typicke vallenato... Idylka!
Pytali sa odkial s Teresou sme a tak, zacal nam vypravat so zenou ze oni pesky maju prejdeny cely Santander (region v ktorom sme - Bucaramanga je jeho hlavne mesto), skvely bol. Daval nam tipy na dalsie vychadzky a pod. Zena mi dala telefon ze kebyze cokolvek potrebujeme, tak nech sa ozveme... :-)
Ako nam pivko doslo, uz uz sa dvihal po dalsie, ale sme si povedali ze dost, ze chceme zist dole a este nieco porobit a tak, a vytahovali sme peniazky reku zaplatime pivko, a oni ze nie, ze nas pozyvaju vsetkych troch.
S Teresou sme ostali s otvorenou hubou - proste druhy krat za den taketo strasne super gesto. V takychto chvilach je to proste o tom, o com to ma podla mna na svete a v zivote byt. Neviem ani popisat tie pocity - clovek citi radost, stastie, prekvapenie a hlavne tu otrepanu lasku k bliznemu...

Par foteciek tu:

Vyhlad:






Cestou sme narazili na taketo auticko! :-D


Troska vegetacie:


A takto vyzera kavovy krik:


A z detailu - kavove zrnka zelene:


My - upotene, ale stastne! :-D




Kam sme to vlastne dosli:


Odpocivajuc na skale:


A uz spominane pivecka:

Uz len tyzden a prazdninujem! ;-)

Dnes ma v robote skoro slahlo lebo bol posledny den skoly pred 3-tyzdnovymi prazdninami, a ja jedina som mala pred sebou viac nez polovicu poslednych pisomiek. Mala som 4 v tu istu dobu - lietala som ako sialena aby som nabriefovala kolegov ze co a ako, ale nie je to dobre, pretoze ja hodne pomaham na pisomkach, a presne ako som si myslela, dve triedy to nedali - presne tie kde som nemohla byt.
Ale si to zasluzia - su to najhorsie triedy ako mam, tak na nich kaslem - len nech si prepadaju a pekne krasne nadupaju buduci tyzden na opravaky! Tak im treba. Bo su fakt hrozni! Z 50-tich minut ich mozem ucit tak 15 lebo ma ani nenechaju vysvetlit co ideme robit! Parchanti mali!
No, ale hlavne ze mi dali deadline do 11:00 AM dat vediet ze ktore deti budu musiet buduci tyzden prist na opravaky - ako, prosim???!!! mi trva hodinu kym opravim jedny pisomky, potom zadat to do pocitacoveho systemu, ktory vyhodnoti spolu s ostatnymi znamkami ci presli alebo nie. Uplne nemozne, ale jeden kolega prisiel za mnou sam od seba a pomohol mi opravit nejake pisomky.
Som sla ako fretka, ludia!
Bolo 13:00 ked som to dokoncila, musela som obehat vsetkych profesorov a deti, no taketo stresy som nezazila od MC-cka hadam!
Ale potom uz bol pokoj - posledne dve hodiny sme hrali volejbal profaci proti starsim studentom, tak zase po rokoch nejaka aktivitka co uz som dlho nie! A zase som sa utvrdila, ze dobry zaklad sa nezabuda! ;-)
Jaj, oco, fakt som rada za to lyzovanie a vsetky sporty co si do nas drtil, hehe! Zas raz hviezda! :-D hahaha (akoze, niezeby to hram nejak extra perfektne, ale oproti ostatnym profackam co tu loptu nevedia vobec spracovat, je to dobreeee.) A bavilo ma to! :-)
Potom som bola s krpatymi cheerleaders (roztlieskavacky - u nas to nemame, ale vo vela krajinach maju sportove teamy svoje cheerleaders - z americkych filmov ich pozname ako tupe blondiny ktore chodia s najlepsimi sportovcami skoly, ale v skutocnosti je to drina, vela gymnastiky, akrobacie a koordinacie). Sa mi tu na tej skole paci, ze vela veci robia deti spolu z roznych rocnikov. U nas, ked si stvrtak, tak sa kamaratis so stvrtakmi!
Tuna boli skolkarky az po desatrocne a bezne sa aj cez prestavky spolu hraju vsetci. No, a kedze som ich akrobaticky hrdina tiez (toz, odchovankyna capoeiry problem s nejakymi tymi stojkami, mostikmi a inymi hovadinami nad ktorymi rozum zastava, problem nema), tak sa tam potom po mne zacali liepat a co ja viem co - hrozne som sa smiala, zvalili ma na zem, a polihali si na mna, tak som sa robila ze som mrtva a normalne ma taketo krpce odniesli k ich profakovi co ich uci tance - som musela pred nimi utekat! :-D
No a preco toto tu tak do detailov pisem? Pretoze som sa citila vazne super - stastna! Ja asi vazne nemam 25, ked ma bavi po kolenach lozit s detiskami a skutocne sa pri tom bavit, nielen predstierat ako dospelak, hahaha! :-D

Vecer sme si s Teresitou spravili "noc vo dvojici" a vysli sme si do speci kaviarne/restauracie ConArte (Jano, tam ta zoberiem, strasne sa mi tam paci! ;-)), dali si flasu vina (po dlhom case vino, mnam!), dobre jedlo, kecali o vsetkom moznom a skoncili zase placuc od smiechu nad dakou dalsou blbostou co som vyviedla. Taketo momenty proste stoja za to - nielen na praxi, ale v zivote! :-)
Musim povedat ze som teraz stastna!

Foto krasavic! ;-)

Cha! Zase nieco zacinam! :-D

Uplne musim povedat ze v tomto tu si svoj traineeship pochvalujem, lebo furt daco skusam nove resp. sa vraciam k niecomu co ma bavi...

Kedze teraz maju na univerzite akoby prazdniny, tak nemame hodiny tancov, a ten hip-hop ma dako nebavil, a tak ma dneska vzal kamos hrat squash! YESSS!

Sice som ho nehrala uz dobrych par rokov, a aj vtedy len malicko, ale vzdy ma to bavilo - je to riadna makacka, ale brutalne vela endorfinov a energie mi to vzdy doda - milujem sporty pri ktorych zo mna leje! :-D

Samozrejme, slecna tremistka, ktora neznasa ked jej nieco nejde excelentne hned od zaciatku (najma co sa sportov tyka), sa hanbila aj raketu chytit, ale sla som do toho, a som rada ze som to zase az tak nezabudla! ;-)

Pecka to bola - som mokra a idem odpadnut este teraz ked toto pisem, ale uz vidim, ze tomuto sa veruze idem venovat castejsie! ;-) Tak som len tak chcela posharovat - niezeby niekoho okrem nasich zaujimalo ze zase zacinam hrat squash, hehehe! :-D

Priste to bude futbal - minule bola Teresa hrat s aiesecarmi, a vraj im riadne dokopala clenky, a pochvalovali si ju aka je hracka, tak premyslam ze spojime sily a to bude este len show! :-D

Mimochodom - ako tak casto Teresu spominam, tak ma napadlo ze som ani nestihla napisat s kym vlastne travim najviac casu tuna a kto su moji kamarati, tak o tom priste. Ach, milujem ked uz mam nejakych ludi s ktorymi mam vytvoreny nejaky vztah, a nie su to len znami...
Ako som si s Ninuskou dopisovala v zaciatkoch - ze kedy to pride ked budem moct nejakeho kamarat objat, a sharovat naozaj vsetko - radosti, strasti, smiat sa do pocurania (ano, to uz sa nam stalo s Teresou tisic krat hadam) ci plakat nad dacim (to sa nam este nie - esteze tak! hehe)... A pripadalo mi to neskutocne najma ked mi Ninka povedala ze jej to az tak po 5.mesiacoch v Cine prislo... Tak ja uz po 4-och mam, heh.
Najviac ma mrzi, ze mi neostava casu az tak so starymi kamosmi sa spajat, ale ved kvoli vam vsetkym toto tu pisem. Myslim na vas. papapapa

Vikendik plny narodeninovych oslav

Juj, tak len chcem posharovat jedno videjko - vcera sme totiz boli na narodeninovej oslave Marina - mojho kamarata z capoeiry a bola to jedna z naj parties ake som zazila (nielen tu)!

Kedze tu vacsinou ludia chodia do baru a tak, tak to bolo vynimocne ze sa nas zislo okolo 20 a viac unho doma, kde boli aj rodicia, ale to vobec nebranilo tomu ze sme parili ako o zivot. (a jeho rodicia s nami! ;-D)
Bola torta a litre aguardiente - to je ich narodna palenka - ma iba 29 % tak z mojich veci sa tu idu potentovat ked im slahnem 53 percentnu slivku, hehe! :-D Jeho foter skoro odpadol - ale dorazili sme vcera vsetok moj slovensky alkohol. :-D

Tancovali sme az do svitania, nechapem ako to mohli susedia strpiet, ale najlepsie bolo ze tam boli hudobnici, ktori nam kazdu chvilu hrali - ale nie hocijaki - mali tamboras - take bubny, a typicke hrkalky, typicke veci z pobrezia karibiku - a brutalne na to hrali a kolumbijcania na to brutalne tancovali - resp. skakali - to sa neda ani vysvetlit a ani neviem ako sa tento rytmus vola zatial, ale uploadla som aspon videjko nech si viete predstavit - nic nevidno, ale ide o muziku. Oni sa hybali ako sialeni - som sa citila ako v africkom kmeni nejakom - proste UZASNE!

A potom to slo este ovela rychlejsie - uuufff!!! A vsetci chceli nech idem aj ja do stredu to tancovat a zacali skandovat moje meno, ale ja reku - co vam sibe?! Na to potrebujem tak 10 piv, tak az potom ked sme si trochu vypili som to dokazala. No ale s Juan Davidom sme to zase potom tak roztocili na salse ze sa ma chodili miestni mladenci pytat ci som si ista ze nemam latinske korene! :-D Mami????!!! :-D

Tu je par fotiek - torta a par amigos colombianos:


Teresa, Juan David (moj naj kamos tuna) a ja:


S oslavencom:


Z nejakeho dovodu som ale nemohla dlho spat v sobotu, tak som ju celu stravila ako v tranze po 4-hodinovom spanku, len take zadrbavacky na skype a co ja viem co - ale sla som poctivo behat ako vzdy... Ani zle mi nebolo, k mojmu prekvapeniu - nic vobec - hamburgerovo-hranolkovo-zmrzlinovy zaklad vyzera ze zabera! :-D
Vecer sme mali ist este na Jessicinu narodeninovu party, ale s Teresou sme boli volake nemastne-neslane, tak sme len tak hang-outovali na chodniku, popijali pivo a kecali, az kym nenadisiel cas pobrat sa spat. No nic moc, hehe. Nedela zase na skajpe zavesena, ale vecer sme sli do kina na 3D filmik - kresleny po spanielsky (zase, tak vela sa tam nenahovorilo), ale fakt sme sa dobre zabavili na nom - isli sme s Teresou a s AIESECarmi...

Ako som dopadla

Caute ludia, tak teda... OSTAVAM! ;-)

Zachranilo ma iba to, ze som v podstate "iba" skvela ucitelka, hihihi. Just kidding.

No, Alba si ma zavolala do kanclu a ja som tak polozartom prehodila ze co som zase vyviedla, hehe, a ona ze riaditelia nas nevolaju len na to aby nas drbali, ale aj chvalili (oh, really?!) a vytasila svoj megazapisnicisko (to znie skoro jak nejaka nadavka, tak citajte dobre to slovo radsej :-D) a zacala mi vraviet "feedback" od deti - ze: Menia, deti ta zboznuju, a maju strasne radi, tvoje hodiny su pre nich nie nudne, ze stale robite nejake aktivity, paci sa im ze sa s nimi hras - aj mimo hodin, a tak. Cela pri tom ziarila, a ja som az rastla na tej stolicke v ktorej som bola pochovana pekne hlboko od tych nervov.
A blabolila, ze aka je so mnou spokojna a ze chce aby som sa tu mala dobre, a aby som k tejto skole nieco citila a pod. (no, to som veruze doteraz citila - ale nechces vediet co!!! :-D)
A tak som jej vravela ze mi pomohol ten meeting s nou ked som mohla fakt zo seba vsetko dostat a vysypat, a vyliat si tie frustracie a uz uz som sla povedat ze som rada ze nemusim chodit na tie nezmyselne meetingy, ked ma prebehla ze "...a chcem aby si sa vratila medzi nas na strednajsie meetingy, lebo takto ti chybaju informacie a nie si medzi kolegami vobec a blabla..." tak ja len ze s usmevom ze jasneee (a v podvedomi "DOPREDELE!" :-D), ale drzala som hubu tentokrat. Akoze, normalne by som asi nie, ale naozaj mi chybaju infosky, a niekedy je tam aj sranda s kolegami - je to ine, ked im uz clovek rozumie a ma s nimi nejaky vztah. A tak som odtial vznasajuc sa odkracala - v podstate ani nie z vysledku, ale vzdy je super pocut ze vas niekto zboznuje! :-D

No a vecer mi volala Sepu ze volali Bernarde ze na kolku ten meeting a ona ze uz ziadny meeting s nimi nepotrebuje (YES! YES! YES!) Nicomu som sa nechcela vyhnut tak ako tomuto!

Takze ostavam, dako si to tu uz odkrutim, raz hore, raz dole, ale uz si clovek zvykol, no...

Sepu mi povedala ze by som sa mala v duchu podakovat Albe ze ma takto zachranila, ale ja som sa veru zastavila a zamyslela ze hovno! Sebe sa mam podakovat - za to ze dobre ucim, a ze davam detom lasku ktoru okamzite citia! A sama som sa do tej kase dostala tym, kto som, a sama som sa z nej aj vytiahla tym kto som!

Jo! A vtipna udalost z dneska na zaver! Dnesa sa krpaty 5-rocny Cesar zasekol v strome! :-D (uz len to znie vtipne) Ale take vtipne to zas nebolo bo strom mal akoby dva kmene vyrastajuce z jedneho a tam sa mu nad kolenom zaseklo stehno jak sa nan liepal, no a fakt sa mu to fest zaseklo. Nedalo sa mu pomoct! Po 10tich minutach trcania v strome zacal rumadzgat, jeho triedna sa bezradne snazila tu blbu nohu vytiahnut ale neslo to. Tak sme u zmysleli ze sa bude pilit, ale potom som dosla reku, podme to este raz skusit - po prve, musime odputat jeho pozornost nech nie je taky vystresovany, tak som sa ho zacala pytat na jeho oblubenu farbu a ci ma domace zvieratko a podobne hovadiny (to je inak dobry tip na deti - spadnu, rozbiju si koleno, revu, a ked sa ich zacnete pytat na nieco co ich prinuti premyslat, tak na to zabudnu), zavolala som ucitela tancov reku nech sa na tri posnazi odtlacit tie konare, a bolest nebolest, pekne-krasne som mu nozicku vytlacila smerom hore a bolo po tragedii! :-)
A som skoncila ako hrdinka bo detiska z toho mali samozrejme obrovsky zazitok a potom kazdemu co to nevidel hovorili ze "Profe Menia ho zachranila!" hahaha - niekedy je s tymi lumpmi fakt sranda! :-D

No, tak ja sa porucam - tento vikend ma cakaju 2 narodeninove parties, tak to zas bude... :-D

Super

Prave mi z jednej z tych milion stranok na ktore som subsribnuta, prislo toto a strasne sa mi to pacilo:

There can only be a need for forgiveness, when first there is blame.

And there can only be blame, when first there is misunderstanding.