NEMOZEM TOMU UVERIT!
PRave som sem napisala tu najdeep reflection, stylom akym ju uz v zivote nenapisem, a zmazalo sa mi to omylom!!! :'(((((((((((((((((
NEVERIM!!!!
Tuesday, December 15, 2009
Monday, December 14, 2009
Monthly reflections
REFLECTION – hneď po príchode tam
- Uff!!! Neviem načo som sem šla. It did not feel right to go. Ale beriem to ako povinnosť „otestovať“ náš produkt, všetci niekam šli a ja nechcem akoby zaostávať
- Cítim sa sama, osamelá a odkázaná len sama na seba, a nechcem túto skúsenosť žiť sama. Vyhovovalo by mi ísť s kiekým ako Janči, Nina a pod.
- Nikomu neroumiem, neviem čo som sa neučila tú blbú španielčinu doma
- Je mi strašne smutno, chýba mi Jančik a doba návratu sa mi zdá strašne ale strašne ďaleko
- Neviem ako to tu vydržím, nenávidím sa za to že som sem šla, mala som vštko čo som v živote chcela a nechápem že som sa rozhodla opustiť to. Lenže keď to rozhodnutie padlo tak dávno.
- Cítim sa ako malé decko, chcem ísť k mame revať.
- Máme len studenú vodu – chce sa mi plakať a nadávať v jednom keď sa mám ísť sprchovať!
- Deti v škole sú hrozné, nič im nerozumiem, a sú strašne nedisciplinované – netuším ako to zvládnem a asi mi pri nich odídu hlasivky. Aspoň sa vrátim skorej domov!
- Motivujem sa svojimi cieľmi – umelo, ale pomáha to! Chcela som vedieť po španielsky, tak do toho!
REFLECTION – po 1. mesiaci
- tak, už ma nerozhodí nejaký ten švábik či obrovský motýľ veľký ako dlaň
- sprchujem sa v studenej vode
- veľa športujem – pravidelne cvičím
- som sama a som silná – to, čo tu niekedy prežívam, je na mňa veľa, a keď si jeden deň myslím že viac už nezvládnem, na 2. deň idem ďalej. Nevzdávam sa!
- Rozumiem po španielsky, ale nehovorím nič, haha
- Vstávam o 5:00 ráno a spať sa snažím chodiť do 10:00 večer
- Nerada chodím do práce a nemám to tam rada
- Chodím na hlasové terapie
- Počet kamarátov: 3 ks (Juan David, Luis, Sepu)
- Pravidelne kecám s frajerom a rodinou
- Často píšem blog
- Snažím sa efektívne a užitočne tráviť svoj voľný čas
- Dala som sa na „adrenalínové“ športy :-D
- Nebaví ma aiesecárčiť, divné :-D
REFLECTION – po 2. mesiaci
- Chýbajú mi ozajstní priatelia, ľudský dotyk
- Jem veľa sladkostí, bojím sa že priberiem :-P
- Snažím sa veľa cestovať tuto v okolí – kde sa dá
- Stále píšem blog
- Stále mi veľmi chýba Jano
- Ešte stále neviem riadne tancovať ťú blbú salsu ani nič iné, vlastne vôbec nikam nechodím pařit či tancovať ani nič podobné
- Mám svoje rutiny
- Zvykám si – „doma“ sa už cítim doma
- Mám nových kamošov (konfery, Bogota)
- Teším sa na leto ak príde Janči
- Nemám ani šajnu čo sa deje doma a vo svete lebo vôbec nečítam správy
- Pred prácou sa cítim ako pred skúškou u Novotného
- Stále neviem čo ma to tu má naučiť a čo chcem potom
REFLECTION – po 3.mesiaci
- Hovorím po španielsky s kolegami, domácou a pod. síce s chybami a len v prítomnom čase, ale hovorím (snažím sa mrknuť do knihy pre samoukov 1-2 krát do týždňa)
- Už si veci vybavujem sama (napr. bus terminál), zavolám si keď niekam potrebujem, nie som tak závislá ako predtým
- Mám kamarátov, ktorým viac dôverujem (Juan David, Pei, Teresa – tie mám fakt rada a budú mi chýbať), mám aj úplne nový network ľudí než z AIESEC – tanečníci, capoeiristi
- Mám veľmi stabilné rutiny – vstanem hneď keď mi zazvoní budík o 5:00, každý deň športujem bez toho aby som nad tým premýšľala a cítim sa zle keď pár dní nejdem do posilky, nebehám a pod.
- Konečne som začala aj trošku viac pařit a chodiť von (víkendy s babami, na pivko, večere u Maya) a zmierujem sa so 6 hodinovým spánkom
- Občas zhliadnem správy a sem-tam pokecám s Hartoš, ale neostáva mi veľa času na starých kamošov
- S Jančim kecám takmer každý deň, stále mám pocit, že si vždy máme čo povedať a veľmi ho ľúbim a veľmi sa naňho teším (chýba mi ľudský dotyk a objatie, ale už nie tak, že mi pritom zviera srdce ako predtým)
- Občas mi prebleskne hlavou, či by bola moja prax iná, kebyže som nezadaná, a v čom by bola iná. Ale neľutujem. Vždy, keď si dám všetko na „vážky“, a pozriem sa na dlhodobú perspektívu, viem, že to čo mám vo svojom vzťahu, je cennejšie než „sloboda“ či čokoľvek
- Začala som tancovať a našla v tom veľa radosti a stále tu skúšam niečo nové a plním si rôzne sny ešte z detstva
- Ešte stále rozmýšľam štýlom „bože, ešte vydržať XY mesiacov“ resp. „už len toľko chýba“, „ako ten čas beží pomaly“
- Už necítim nenávisť k práci, skorej začínam akceptovať všetko ako to je, ale ešte stále sa tam neteším. Snažím sa nachádzať nové stratégie na deti a nové zaujímavé aktivity, ale robím to len preto, že vždy „I am striving for excellence“ a z pocitu zodpovednosti – nie je to že by som cítila extra naplnenie a stotožnenie sa s inštitúciou – potrebujem viac slobody, nezávislosti a zodpovednosti
- Som vďačná aj za negatívne pôsobiace skúsenosti, už tak nebojujem, zmierujem sa...
REFLECTION – po 4. mesiaci
- Stále píšem blog, ale už sa mi nechce toľko fotiť a tak, veci mi prídu normálne – svet okolo mňa a tak, takže načo fotiť, ... :-D
- Dosť veľa času trávim robením veci do práce – snažím sa zlepšovať hodiny, vymýšľam rôzne aktivity a tým pádom mi neostáva čas na aktívne učenie sa španielčiny. Mám pocit že v tomto som sa nikam nepohla.
- Stále mám stabilné rutiny – športujem každý jeden deň, ale neskoro chodím spať – viac času totiž trávim von a s ľuďmi, a tak mi neostáva čas na všetky priority. Resp. obetujem spánok :-P
- Pri ľuďoch mám pocit, že ich už „poznám“, a že sú to „starí známi“ a môžem byť pred nimi sama sebou. S Teresou sme si veľmi blízke, takisto sa začínam viac kamarátiť s Marinom a capoeiristami vôbec.
- Mám pocit že to tu poznám a obecne som „zvyknutá“
- Už mi toľko nechýba domov, a len sťažka si viem predstaviť iný život než mám tu – začínam byť plne šťastná a spokojná
- Cítim že som unavená, a že potrebujem „vypnúť“ z práce – potrebujem dovolenku a strašne. Príde Janči, tak sa veľmi teším že zase vyjdem zo stereotypu a že sa zase stane súčasťou môjho života. Na druhú stranu je to trochu zvláštne – akoby sem nepatril. A to nie je dobre, hoci je to prirodzené. Je veľmi dobre, že príde. Potrebujem ho vidieť a cítiť, lebo mi príde strašne ďaleko všetko to čo bolo... Patríme k sebe...
- Konečne pozerám aj nejaké filmy
- Mám pocit, že som sa stihla o sebe už dosť naučiť, aj kvôli problémom v práci
REFLECTION – po 5. mesiaci
- Tento mesiac bol o poslednom a riadne stresovom vypätí a potom hlavne o oddychu, cestovaní, priateľoch ďalšom spoznávaní Kolumbie – cestovateľské ciele a ambície splnené po 3 týždňoch voľna :-D
- Zmizli rutiny tým že sme cestovali – nepísala som blog, prestala som pravidelne športovať a telo mi to dalo vedieť – pribrala som a mám z toho fest nervy
- So španielčinou som tiež celý čas nepohla, knihu som ani neotvorila, ale dohovorím sa
- Nemám šajnu čo sa deje vo svete, zasa nečítam správy a strácam kontakt so starými priateľmi – nestíham žiť oba životy
- Chce sa mi chodiť von, a pařit a vôbec ale vôbec sa mi nechce ísť späť do práce
- Prišiel ma pozrieť Janči – je to ten najúžasnejší boyfriend pod slnkom! Najprv to bolo ale zvláštne zvykať si „zžiť sa“ s iným človekom po tom, čo som tu len sama a na nikom nezávisím a každú sekundu si robím čo len ja chcem. Prekvapilo ma, že som sa necítila tak romanticky, ako som si to predstavovala a ako som chcela aby to bolo. Neviem prečo. Potom sa to ale vylepšilo a zase som si istá! Je to človek s ktorým chcem stráviť život.
- Cítim že sa potrebujem znovu nakopnúť a začať premýšľať čo ďalej – jednak ešte tu – nejaká tá zmena v postoji (k učeniu(sa?)) a pripravovať sa na život potom čo mi to tu skončí, pretože myšlienka na to ma privádza do šialenstva – ešte stále vôbec neviem čo chcem
- Mala by som začať viac byť s aiesecármi a robiť niečo pre nich, aby som sa dostala do „svojich“ vecí!!!
- A odišla mi naj kamoška – je to strašné – akoby začínať odznovu :(
REFLECTION – po 6. mesiaci
- Začínam to tu milovať obecne – svoj zabehaný život a tak – začínam mať strach ako to bude bolieť keď budem musieť odísť – neviem si predstaviť svoj život potom a nemám predstavu o tom, čo vlastne chcem ďalej robiť
- Vôbec netrávim čas s aiesecármi – celý čas som s chalanmi capoeiristami – pripadajú mi viac „kolumbijskí“ resp. reprezentujú momentálne viac moju náladu
- Do knihy španielčiny furt moc nepichnem, ale hovorím už relatívne plynule, keď počúvam dennodenné konverzácie, ani si neuvedomujem že je to v inom jazyku – rozumiem s ľahkosťou aj „periférne“, dá sa všetko – filmy, knihy, ...
- Do roboty už nevstávam s „ťažkým“ žalúdkom, je mi fajn medzi kolegami, som taký miestny šašo pre nich a je mi fajn v tej roli
- Odpadáva moja „cetovateľská motivácia“ – preferujem byť s ľuďmi než poznávať nové miesta
- Pravidelne skajpujem s rodinou, Jančim, Teresou
- Stále cvičím – mám to už v krvi ako rutinu
- Keď niekto odchádza, veľmi často si predstavujem svoj odchod a zviera mi pritom srdce
- Občas sa prichytím pri premýšľaní o tom, aké by to bolo ostať tu a filozofujem o tom, ako si má človek vlastne zariadiť život. Akoby svet po tomto tu vôbec neexistoval – vymizli mi predstavy o tom ako sa žije tam doma
- Mám ale stále pocit že nerastiem, že mojej hlave sa nedáva zabrať ako za starých čias v AIESEC, ale nedokážem to nejak urobiť svojou prioritou – nie a nie nájsť čas na AIESECárske a Leadership veci a tak. Dokonca ma to obťažuje, proste chcem žiť – každý jeden moment na plno, bezstarostne, mladá, ako Pipi Dlhá Pančucha! :-D
REFLECTION – po 7. mesiaci
- Cítim sa tu straše dobre – ako doma. Mám pocit, že tu mám „paralelnú realitu“ a už premýšľam štýlom „bože, už len tak máličko času ostáva“ :-(
- Hovorím viacmenej plynule po španielsky – prečítala som prvú knihu, automaticky odpovedám po španielsky a niekedy prekladám zo španielčiny do angličtiny a do slovenčiny, pretože mi to už myslí v ich jazyku
- Stále kecávam s našimi – cítim že sú „kamaráti“ a po takej dlhej dobe cítim niekedy, že by som ich už fakt chcela vidieť naživo a objať.
- Skypujem s pár vernými kamošmi z domu
- Konečne som po tej blbej dovolenke schudla na svoju pôvodnú váhu, stále športujem a baví ma to, fakt ma chytila tá capoeira a cítim že som sa v nej hodne zlepšila
- Začala sa mi dokonca páčiť kolumbijská hudba, haha, doteraz obhajkyňa rocku a popu, šla som na koncert ich speváka. Keď tancujem, vravia mi, že som rodená Colombiana a aj sa tak cítim. :-D
- Veľa pařím a kamarátim sa prevažne s chalanmi, nemám tu blízku kamarátku po tom čo odišla Teresa
- Cítim sa dosť nezávislá a radšj robím veci sama
- Veľa času trávim sjedným blízkym človekom, ktorý mi na určitú dobu pomotal hlavu natoľko, že som stratila víziu toho, čo dlhodobo chcem – oslabilo to môj vzťah s Johnym – uplynulý mesiac som s ním takmer vôbec nekecala a cítila som sa úplne disconnectnutá. Je to stále ťažšie a ťažšie, do života tu padám stále viac a viac, a z dvoch paralelných realít táto silnie. Neviem čo s tým. Ale už sa to lepší po tom čo sme sa porozprávali. Musím sa viac snažiť žiť všetko s ním, ale je to ťažké. Nechápem to.
- Zistila som, že v jednej veci som sa stále nezmenila/nepoučila – nie som dobrá v rozhodovaní a v sebadisciplíne – dávam prednosť „žitiu v momente“ pred tým čo je „správne“. Nepáči sa mi to, lebo to môže mať veľmi zlé následky, na druhú stranu – som to „ja“ v svojej čistej forme a tak neviem čo s tým... :-S v tomto sa ešte o sebe musím veľa učiť
- Život tu ma úplne pohltil – som tu šťastná, plná energie, mám návyky, ktoré sa mi páčia – proste ŽIJEM! I am alive!!! :-D
- Nerozhodí ma, keď mi platia neskoro a týždeň nemám čo jesť – predtým by som asi umrela z toho pocitu, a teraz to proste beriem ako normálne
- Milujem deti v škole – cítim k nim toľko lásky
REFLECTION – po 8. mesiaci
- Je mi fajn – som už „ustálená“, nič ma neprekvapí a mám pocit, že všetko poznám už natoľko že sa až nudím občas – niežeby som na to mala čas, skôr tak, že neviem čo takého zrábať cez víkend – neviem sa rozhodnúť lebo všetko je také „normálne“
- Mám ustálenú partiu ľudí s ktorými trávim väčšinu času a aktivít – Marino, Luis, Sepu, Sobrino, Mari, Jessica, Sandra, Jaime, Mayo, atd.
- Tento krát som mala viackrát pocit, že „nech už som doma“ – chcela som sa zasmiať so sestrami, s našimi, dať všetko do poriadku s Janom a pod.
- Čas už letí brutálne rýchlo – mám pocit, že moja španielčina sa už dlho neposunula, hoci takmer vôbec nehovorím s nikým anglicky, prirodzene odpovedám španielsky aj aiesecárom s dobrou AJ čo na mňa vždy po AJ hovoria
- Začínam browsovať job offers doma v ČR a ku môjmu prekvapeniu sa mi pár z nich aj pozdáva
- Máličko trénujeme capoeiru a chýba mi to, posilka ma dosť nudí, ale neriešim či sa mi chce ísť alebo nie, stále tam chodím
- Obecne sa dobre cítim sama, zistila som, že ma baví nezávislosť ak mám všetky potrebné „kotvy“ v živote – robiť si čo chcem kedy chcem. Keby niet mojich detí v škole, myslím si, že som stále menej a menej na ľudí – nerada sa zoznamujem s novými a nie som k nim milá pokiaľ nie som fakt v nálade. S deťmi sa ale fakt vyblbnem, cítim ich lásku a zbožňujem sa s nimi objímať.
- Už teraz si začínam predstavovať aké ťažké to bude vrátiť sa domov a aké pocity budem zažívať zo spätného culture shocku
- Som strašne zmätená ohľadne svojich citov – mám pocit, ako kebz som žila 2 životy – chcela by som „dávať“ tu, lebo to znamená žiť tu všetko naplno, ale zároveň nemôžem a ani to nedokážem kvôli záväzku doma, a mám strach, čo to práve v budúcnosti s mojím záväzkom urobí. :(
- Moje city sa menia ako na húsenkovej dráhe a tým pádom sa neviem rozhodnúť čo s tým a bráni mi to byť plne šťastná. Je to začarovaný kruh. Keď tu nebudem žiť naplno, ohrozí to môj vzťah, lebo to budem vnímať ako dôvod prečo nemôžem žiť naplno. Budem tu žiť naplno, a tiež to ohrozí môj vzťah. Takže je to vlasne všetko v koncoch. :-( Lenže keďže je v koncoch môj vzťah, som z toho nešťastná, taktiež tu nemôžem žiť naplno. Veľmi zaujímavé. Aspoň sa posnažím robiť všetky možné aktivity, keď už nič iné. Keď sa už potom doma všetko zrúti, nech sm šťastná aspoň tu tých pár posledných týždňov... Nech to všetko nevyjde nadarmo...
REFLECTION – po 9. mesiaci
- Je to drsné. O chvíľu odchádzam. A cítim, že je toho ešte toľko čo som chcela stihnúť vidieť, urobiť, podniknúť...
- Tento mesiac bol o práci a lúčení sa s deťmi, ku ktorým cítim len „pure love“ aj keď zo mňa vysali veľa nervov a energie, hehe. Už som nemala toľko trpezlivosti koľko na začiatku s nimi... Ale zbožňovali ma napriek všetkému. Proste cítili moju lásku a tak mi ju opätovávali bez ohľadu na nezhody čo sme medzitým mali...
- Konečne som sa „napojila“ aj na aiesecárov – robila som s nimi/pre nich veľa vecí – a konečne som sa „dostala“ znovu do tých svojich oblastí, rečnila som pred 200 ľuďmi znovu a cítila sa pri tom „doma“ – začínajú mi tieto veci až pálčivo chýbať – Leadership, facilitovanie, strategické premýšľanie a pod.
- Strávila som super čas s capoeiristami – bol to the best weekend ever ako sme sa bavili
- Pri pomyslení na odchod necítim NIČ – absolútne si to moja myseľ ani srdce neuvedomuje že mám ísť preč – zvláštne...
- Bude mi strašne chýbať španielčina – fakt vidím ako som sa zlepšila, BAVÍ ma ňou hovoriť
- Trénujem teraz capoeiru individuálne
- Začínam sa kamarátiť s novou trainee z Brazílie, a tak mi sadne, že mi je ľúto že mi neostáva veľa času s ňou
- Desím sa toho, čo sa bude vo mne odohrávať doma...
- Uff!!! Neviem načo som sem šla. It did not feel right to go. Ale beriem to ako povinnosť „otestovať“ náš produkt, všetci niekam šli a ja nechcem akoby zaostávať
- Cítim sa sama, osamelá a odkázaná len sama na seba, a nechcem túto skúsenosť žiť sama. Vyhovovalo by mi ísť s kiekým ako Janči, Nina a pod.
- Nikomu neroumiem, neviem čo som sa neučila tú blbú španielčinu doma
- Je mi strašne smutno, chýba mi Jančik a doba návratu sa mi zdá strašne ale strašne ďaleko
- Neviem ako to tu vydržím, nenávidím sa za to že som sem šla, mala som vštko čo som v živote chcela a nechápem že som sa rozhodla opustiť to. Lenže keď to rozhodnutie padlo tak dávno.
- Cítim sa ako malé decko, chcem ísť k mame revať.
- Máme len studenú vodu – chce sa mi plakať a nadávať v jednom keď sa mám ísť sprchovať!
- Deti v škole sú hrozné, nič im nerozumiem, a sú strašne nedisciplinované – netuším ako to zvládnem a asi mi pri nich odídu hlasivky. Aspoň sa vrátim skorej domov!
- Motivujem sa svojimi cieľmi – umelo, ale pomáha to! Chcela som vedieť po španielsky, tak do toho!
REFLECTION – po 1. mesiaci
- tak, už ma nerozhodí nejaký ten švábik či obrovský motýľ veľký ako dlaň
- sprchujem sa v studenej vode
- veľa športujem – pravidelne cvičím
- som sama a som silná – to, čo tu niekedy prežívam, je na mňa veľa, a keď si jeden deň myslím že viac už nezvládnem, na 2. deň idem ďalej. Nevzdávam sa!
- Rozumiem po španielsky, ale nehovorím nič, haha
- Vstávam o 5:00 ráno a spať sa snažím chodiť do 10:00 večer
- Nerada chodím do práce a nemám to tam rada
- Chodím na hlasové terapie
- Počet kamarátov: 3 ks (Juan David, Luis, Sepu)
- Pravidelne kecám s frajerom a rodinou
- Často píšem blog
- Snažím sa efektívne a užitočne tráviť svoj voľný čas
- Dala som sa na „adrenalínové“ športy :-D
- Nebaví ma aiesecárčiť, divné :-D
REFLECTION – po 2. mesiaci
- Chýbajú mi ozajstní priatelia, ľudský dotyk
- Jem veľa sladkostí, bojím sa že priberiem :-P
- Snažím sa veľa cestovať tuto v okolí – kde sa dá
- Stále píšem blog
- Stále mi veľmi chýba Jano
- Ešte stále neviem riadne tancovať ťú blbú salsu ani nič iné, vlastne vôbec nikam nechodím pařit či tancovať ani nič podobné
- Mám svoje rutiny
- Zvykám si – „doma“ sa už cítim doma
- Mám nových kamošov (konfery, Bogota)
- Teším sa na leto ak príde Janči
- Nemám ani šajnu čo sa deje doma a vo svete lebo vôbec nečítam správy
- Pred prácou sa cítim ako pred skúškou u Novotného
- Stále neviem čo ma to tu má naučiť a čo chcem potom
REFLECTION – po 3.mesiaci
- Hovorím po španielsky s kolegami, domácou a pod. síce s chybami a len v prítomnom čase, ale hovorím (snažím sa mrknuť do knihy pre samoukov 1-2 krát do týždňa)
- Už si veci vybavujem sama (napr. bus terminál), zavolám si keď niekam potrebujem, nie som tak závislá ako predtým
- Mám kamarátov, ktorým viac dôverujem (Juan David, Pei, Teresa – tie mám fakt rada a budú mi chýbať), mám aj úplne nový network ľudí než z AIESEC – tanečníci, capoeiristi
- Mám veľmi stabilné rutiny – vstanem hneď keď mi zazvoní budík o 5:00, každý deň športujem bez toho aby som nad tým premýšľala a cítim sa zle keď pár dní nejdem do posilky, nebehám a pod.
- Konečne som začala aj trošku viac pařit a chodiť von (víkendy s babami, na pivko, večere u Maya) a zmierujem sa so 6 hodinovým spánkom
- Občas zhliadnem správy a sem-tam pokecám s Hartoš, ale neostáva mi veľa času na starých kamošov
- S Jančim kecám takmer každý deň, stále mám pocit, že si vždy máme čo povedať a veľmi ho ľúbim a veľmi sa naňho teším (chýba mi ľudský dotyk a objatie, ale už nie tak, že mi pritom zviera srdce ako predtým)
- Občas mi prebleskne hlavou, či by bola moja prax iná, kebyže som nezadaná, a v čom by bola iná. Ale neľutujem. Vždy, keď si dám všetko na „vážky“, a pozriem sa na dlhodobú perspektívu, viem, že to čo mám vo svojom vzťahu, je cennejšie než „sloboda“ či čokoľvek
- Začala som tancovať a našla v tom veľa radosti a stále tu skúšam niečo nové a plním si rôzne sny ešte z detstva
- Ešte stále rozmýšľam štýlom „bože, ešte vydržať XY mesiacov“ resp. „už len toľko chýba“, „ako ten čas beží pomaly“
- Už necítim nenávisť k práci, skorej začínam akceptovať všetko ako to je, ale ešte stále sa tam neteším. Snažím sa nachádzať nové stratégie na deti a nové zaujímavé aktivity, ale robím to len preto, že vždy „I am striving for excellence“ a z pocitu zodpovednosti – nie je to že by som cítila extra naplnenie a stotožnenie sa s inštitúciou – potrebujem viac slobody, nezávislosti a zodpovednosti
- Som vďačná aj za negatívne pôsobiace skúsenosti, už tak nebojujem, zmierujem sa...
REFLECTION – po 4. mesiaci
- Stále píšem blog, ale už sa mi nechce toľko fotiť a tak, veci mi prídu normálne – svet okolo mňa a tak, takže načo fotiť, ... :-D
- Dosť veľa času trávim robením veci do práce – snažím sa zlepšovať hodiny, vymýšľam rôzne aktivity a tým pádom mi neostáva čas na aktívne učenie sa španielčiny. Mám pocit že v tomto som sa nikam nepohla.
- Stále mám stabilné rutiny – športujem každý jeden deň, ale neskoro chodím spať – viac času totiž trávim von a s ľuďmi, a tak mi neostáva čas na všetky priority. Resp. obetujem spánok :-P
- Pri ľuďoch mám pocit, že ich už „poznám“, a že sú to „starí známi“ a môžem byť pred nimi sama sebou. S Teresou sme si veľmi blízke, takisto sa začínam viac kamarátiť s Marinom a capoeiristami vôbec.
- Mám pocit že to tu poznám a obecne som „zvyknutá“
- Už mi toľko nechýba domov, a len sťažka si viem predstaviť iný život než mám tu – začínam byť plne šťastná a spokojná
- Cítim že som unavená, a že potrebujem „vypnúť“ z práce – potrebujem dovolenku a strašne. Príde Janči, tak sa veľmi teším že zase vyjdem zo stereotypu a že sa zase stane súčasťou môjho života. Na druhú stranu je to trochu zvláštne – akoby sem nepatril. A to nie je dobre, hoci je to prirodzené. Je veľmi dobre, že príde. Potrebujem ho vidieť a cítiť, lebo mi príde strašne ďaleko všetko to čo bolo... Patríme k sebe...
- Konečne pozerám aj nejaké filmy
- Mám pocit, že som sa stihla o sebe už dosť naučiť, aj kvôli problémom v práci
REFLECTION – po 5. mesiaci
- Tento mesiac bol o poslednom a riadne stresovom vypätí a potom hlavne o oddychu, cestovaní, priateľoch ďalšom spoznávaní Kolumbie – cestovateľské ciele a ambície splnené po 3 týždňoch voľna :-D
- Zmizli rutiny tým že sme cestovali – nepísala som blog, prestala som pravidelne športovať a telo mi to dalo vedieť – pribrala som a mám z toho fest nervy
- So španielčinou som tiež celý čas nepohla, knihu som ani neotvorila, ale dohovorím sa
- Nemám šajnu čo sa deje vo svete, zasa nečítam správy a strácam kontakt so starými priateľmi – nestíham žiť oba životy
- Chce sa mi chodiť von, a pařit a vôbec ale vôbec sa mi nechce ísť späť do práce
- Prišiel ma pozrieť Janči – je to ten najúžasnejší boyfriend pod slnkom! Najprv to bolo ale zvláštne zvykať si „zžiť sa“ s iným človekom po tom, čo som tu len sama a na nikom nezávisím a každú sekundu si robím čo len ja chcem. Prekvapilo ma, že som sa necítila tak romanticky, ako som si to predstavovala a ako som chcela aby to bolo. Neviem prečo. Potom sa to ale vylepšilo a zase som si istá! Je to človek s ktorým chcem stráviť život.
- Cítim že sa potrebujem znovu nakopnúť a začať premýšľať čo ďalej – jednak ešte tu – nejaká tá zmena v postoji (k učeniu(sa?)) a pripravovať sa na život potom čo mi to tu skončí, pretože myšlienka na to ma privádza do šialenstva – ešte stále vôbec neviem čo chcem
- Mala by som začať viac byť s aiesecármi a robiť niečo pre nich, aby som sa dostala do „svojich“ vecí!!!
- A odišla mi naj kamoška – je to strašné – akoby začínať odznovu :(
REFLECTION – po 6. mesiaci
- Začínam to tu milovať obecne – svoj zabehaný život a tak – začínam mať strach ako to bude bolieť keď budem musieť odísť – neviem si predstaviť svoj život potom a nemám predstavu o tom, čo vlastne chcem ďalej robiť
- Vôbec netrávim čas s aiesecármi – celý čas som s chalanmi capoeiristami – pripadajú mi viac „kolumbijskí“ resp. reprezentujú momentálne viac moju náladu
- Do knihy španielčiny furt moc nepichnem, ale hovorím už relatívne plynule, keď počúvam dennodenné konverzácie, ani si neuvedomujem že je to v inom jazyku – rozumiem s ľahkosťou aj „periférne“, dá sa všetko – filmy, knihy, ...
- Do roboty už nevstávam s „ťažkým“ žalúdkom, je mi fajn medzi kolegami, som taký miestny šašo pre nich a je mi fajn v tej roli
- Odpadáva moja „cetovateľská motivácia“ – preferujem byť s ľuďmi než poznávať nové miesta
- Pravidelne skajpujem s rodinou, Jančim, Teresou
- Stále cvičím – mám to už v krvi ako rutinu
- Keď niekto odchádza, veľmi často si predstavujem svoj odchod a zviera mi pritom srdce
- Občas sa prichytím pri premýšľaní o tom, aké by to bolo ostať tu a filozofujem o tom, ako si má človek vlastne zariadiť život. Akoby svet po tomto tu vôbec neexistoval – vymizli mi predstavy o tom ako sa žije tam doma
- Mám ale stále pocit že nerastiem, že mojej hlave sa nedáva zabrať ako za starých čias v AIESEC, ale nedokážem to nejak urobiť svojou prioritou – nie a nie nájsť čas na AIESECárske a Leadership veci a tak. Dokonca ma to obťažuje, proste chcem žiť – každý jeden moment na plno, bezstarostne, mladá, ako Pipi Dlhá Pančucha! :-D
REFLECTION – po 7. mesiaci
- Cítim sa tu straše dobre – ako doma. Mám pocit, že tu mám „paralelnú realitu“ a už premýšľam štýlom „bože, už len tak máličko času ostáva“ :-(
- Hovorím viacmenej plynule po španielsky – prečítala som prvú knihu, automaticky odpovedám po španielsky a niekedy prekladám zo španielčiny do angličtiny a do slovenčiny, pretože mi to už myslí v ich jazyku
- Stále kecávam s našimi – cítim že sú „kamaráti“ a po takej dlhej dobe cítim niekedy, že by som ich už fakt chcela vidieť naživo a objať.
- Skypujem s pár vernými kamošmi z domu
- Konečne som po tej blbej dovolenke schudla na svoju pôvodnú váhu, stále športujem a baví ma to, fakt ma chytila tá capoeira a cítim že som sa v nej hodne zlepšila
- Začala sa mi dokonca páčiť kolumbijská hudba, haha, doteraz obhajkyňa rocku a popu, šla som na koncert ich speváka. Keď tancujem, vravia mi, že som rodená Colombiana a aj sa tak cítim. :-D
- Veľa pařím a kamarátim sa prevažne s chalanmi, nemám tu blízku kamarátku po tom čo odišla Teresa
- Cítim sa dosť nezávislá a radšj robím veci sama
- Veľa času trávim sjedným blízkym človekom, ktorý mi na určitú dobu pomotal hlavu natoľko, že som stratila víziu toho, čo dlhodobo chcem – oslabilo to môj vzťah s Johnym – uplynulý mesiac som s ním takmer vôbec nekecala a cítila som sa úplne disconnectnutá. Je to stále ťažšie a ťažšie, do života tu padám stále viac a viac, a z dvoch paralelných realít táto silnie. Neviem čo s tým. Ale už sa to lepší po tom čo sme sa porozprávali. Musím sa viac snažiť žiť všetko s ním, ale je to ťažké. Nechápem to.
- Zistila som, že v jednej veci som sa stále nezmenila/nepoučila – nie som dobrá v rozhodovaní a v sebadisciplíne – dávam prednosť „žitiu v momente“ pred tým čo je „správne“. Nepáči sa mi to, lebo to môže mať veľmi zlé následky, na druhú stranu – som to „ja“ v svojej čistej forme a tak neviem čo s tým... :-S v tomto sa ešte o sebe musím veľa učiť
- Život tu ma úplne pohltil – som tu šťastná, plná energie, mám návyky, ktoré sa mi páčia – proste ŽIJEM! I am alive!!! :-D
- Nerozhodí ma, keď mi platia neskoro a týždeň nemám čo jesť – predtým by som asi umrela z toho pocitu, a teraz to proste beriem ako normálne
- Milujem deti v škole – cítim k nim toľko lásky
REFLECTION – po 8. mesiaci
- Je mi fajn – som už „ustálená“, nič ma neprekvapí a mám pocit, že všetko poznám už natoľko že sa až nudím občas – niežeby som na to mala čas, skôr tak, že neviem čo takého zrábať cez víkend – neviem sa rozhodnúť lebo všetko je také „normálne“
- Mám ustálenú partiu ľudí s ktorými trávim väčšinu času a aktivít – Marino, Luis, Sepu, Sobrino, Mari, Jessica, Sandra, Jaime, Mayo, atd.
- Tento krát som mala viackrát pocit, že „nech už som doma“ – chcela som sa zasmiať so sestrami, s našimi, dať všetko do poriadku s Janom a pod.
- Čas už letí brutálne rýchlo – mám pocit, že moja španielčina sa už dlho neposunula, hoci takmer vôbec nehovorím s nikým anglicky, prirodzene odpovedám španielsky aj aiesecárom s dobrou AJ čo na mňa vždy po AJ hovoria
- Začínam browsovať job offers doma v ČR a ku môjmu prekvapeniu sa mi pár z nich aj pozdáva
- Máličko trénujeme capoeiru a chýba mi to, posilka ma dosť nudí, ale neriešim či sa mi chce ísť alebo nie, stále tam chodím
- Obecne sa dobre cítim sama, zistila som, že ma baví nezávislosť ak mám všetky potrebné „kotvy“ v živote – robiť si čo chcem kedy chcem. Keby niet mojich detí v škole, myslím si, že som stále menej a menej na ľudí – nerada sa zoznamujem s novými a nie som k nim milá pokiaľ nie som fakt v nálade. S deťmi sa ale fakt vyblbnem, cítim ich lásku a zbožňujem sa s nimi objímať.
- Už teraz si začínam predstavovať aké ťažké to bude vrátiť sa domov a aké pocity budem zažívať zo spätného culture shocku
- Som strašne zmätená ohľadne svojich citov – mám pocit, ako kebz som žila 2 životy – chcela by som „dávať“ tu, lebo to znamená žiť tu všetko naplno, ale zároveň nemôžem a ani to nedokážem kvôli záväzku doma, a mám strach, čo to práve v budúcnosti s mojím záväzkom urobí. :(
- Moje city sa menia ako na húsenkovej dráhe a tým pádom sa neviem rozhodnúť čo s tým a bráni mi to byť plne šťastná. Je to začarovaný kruh. Keď tu nebudem žiť naplno, ohrozí to môj vzťah, lebo to budem vnímať ako dôvod prečo nemôžem žiť naplno. Budem tu žiť naplno, a tiež to ohrozí môj vzťah. Takže je to vlasne všetko v koncoch. :-( Lenže keďže je v koncoch môj vzťah, som z toho nešťastná, taktiež tu nemôžem žiť naplno. Veľmi zaujímavé. Aspoň sa posnažím robiť všetky možné aktivity, keď už nič iné. Keď sa už potom doma všetko zrúti, nech sm šťastná aspoň tu tých pár posledných týždňov... Nech to všetko nevyjde nadarmo...
REFLECTION – po 9. mesiaci
- Je to drsné. O chvíľu odchádzam. A cítim, že je toho ešte toľko čo som chcela stihnúť vidieť, urobiť, podniknúť...
- Tento mesiac bol o práci a lúčení sa s deťmi, ku ktorým cítim len „pure love“ aj keď zo mňa vysali veľa nervov a energie, hehe. Už som nemala toľko trpezlivosti koľko na začiatku s nimi... Ale zbožňovali ma napriek všetkému. Proste cítili moju lásku a tak mi ju opätovávali bez ohľadu na nezhody čo sme medzitým mali...
- Konečne som sa „napojila“ aj na aiesecárov – robila som s nimi/pre nich veľa vecí – a konečne som sa „dostala“ znovu do tých svojich oblastí, rečnila som pred 200 ľuďmi znovu a cítila sa pri tom „doma“ – začínajú mi tieto veci až pálčivo chýbať – Leadership, facilitovanie, strategické premýšľanie a pod.
- Strávila som super čas s capoeiristami – bol to the best weekend ever ako sme sa bavili
- Pri pomyslení na odchod necítim NIČ – absolútne si to moja myseľ ani srdce neuvedomuje že mám ísť preč – zvláštne...
- Bude mi strašne chýbať španielčina – fakt vidím ako som sa zlepšila, BAVÍ ma ňou hovoriť
- Trénujem teraz capoeiru individuálne
- Začínam sa kamarátiť s novou trainee z Brazílie, a tak mi sadne, že mi je ľúto že mi neostáva veľa času s ňou
- Desím sa toho, čo sa bude vo mne odohrávať doma...
My internship goal-setting
??? Ako si predstavujem, že budem tráviť čas v danom období na praxi ?
• Chodím do práce a pripravujem sa na hodiny
• Pomáham miestnym AIESECárom (tréningy, prezentácie a pod.) s mierou!!!
• Účastním sa reception aktivít a konferencií príležitostne
• Cestujem do ďalších miest + iných krajín (ak budget dá)
• Spoznávam nových ľudí – s miestnymi chodím trebárs na ich chaty, výlety
• Aktívne sa pravidelne učím španielčinu
• Pravidelne skypujem s Jančíkom a rodinou a kamošmi z domova
• Udržujem sa v dobrej fyzickej kondícii (capoeira? tanec? beh? gym?)
• Chodím von s ľuďmi či spolubývajúcimi – zatancovať si apod.
• Čítam správy z ČR a zo Slovenska
• Píšem blog a denník, aktívne plánujem a premýšľam čo ďalej
AKO TO BOLO:
- tak toto hooodne vyšlo tento odhad. Zo začiatku nie, ale potom všetko do bodky. :-)
??? Čo sa tam chcem NAUČIŤ ?
• Spanish Language
• Latin-american dances
• Facts from history & culture of Colombia & South America
• Sthg. New about myself – anything (SURPRISE)
• How to teach English language to a group of complete beginners
AKO TO BOLO:
- hovorím po španielsky plynule, viacmenej bez chýb. Jeden ďalší rok, a bolo by to ako moja angličtina...
- hovoria mi, že keď tancujem, tak aj lepšie než colombianas :-)
- mohla som viac čítať o faktoch krajiny, viem len tak veci zo života a z rozprávania, ale to sa ešte dá dohnať ;-)
- na to aká som bola stratená, že čo s tými deťmi, tak si myslím, že som sa v tomto feeest veľa naučila - že čo s nimi, ako na deti a pod.
- o sebe som zistila určite veľmi veľa, z toho ale asi spravím samostatný príspevok
??? Ktoré konkrétne dovednosti tam chcem získať alebo si rozvinúť ? Prečo tie ?
• Samostatnosť – dokázať si poradiť s náročnými situáciami sama a bez sťažovania si, keď sa niečo stane, hľadať spôsob ako s tým naložiť a nie sa hneď rozrevať a volať rodine alebo Janovi
• Riešenie problémov – to samé – proste rýchlo nachádzať riešenia namiesto lamentovania aké je niečo hrozné
• Resistance (odolnosť) – studená voda, som sama a stane sa veľa vecí čo ma môžu zlomiť, ale ja sa nesmiem dať a musím vydržať aj „utrpenie“
• Goal orientation (orientácia na cieľ) + hľadanie spôsobov ako na to, ísť stále za tým, že chcem niečo s tými deťmi dosiahnuť a na pamäti mať záverečný stav a to je to že majú určitú úroveň angličtiny
• Persistance (vytrvalosť) – súvisí s orientáciou na cieľ – stále za tým ísť, nikdy sa nevzdávať a nedať sa pokoriť tým že to nejde hneď
• Kreativita – súvisí s hľadaním stále nových spôsobov ako tie deti zaujať, aké aktivity s nimi robiť, skúšať čo funguje a čo nie a čo ma k cieľu dostane najlepšie a najrýchlejšie
• Patience (trpezlivosť) – pretože s deťmi to bude ťažké, nebudú poslúchať, budú kričať, nebudú ma rešpektovať, budú napredovať pomaly, obecne možno tam aj iné veci ako rôzne vybavovačky, pôjdu pomaly a budem musieť veľa čakať a chcem sa to naučiť bez vybuchovania a v pokoji, neničiť si tým zbytočne nervy
• Ako pracovať s deťmi a ako ich vychovávať, čo sa mi môže zísť v budúcnosti buď v profesionálnej oblasti alebo len tak keď budem mať vlastnú rodinu
• Všetky tie vlastnosti si chcem rozvinúť aj preto, lebo nie sú práve mojou silnou stránkou a aj keď človek má pracovať najmä na rozvoji svojich predností, tak toto je určitá osobná výzva – skúška, nie robenie vysnenej práce a vyslovene nejdem za niečím konkrétnym čo mi to má dať, ale vezmem ako dar čokoľvek čo mi to dá a ukáže
AKO TO BOLO:
- myslím že hej, nechce sa mi to viac komentovať
??? Ktoré nové vedomosti chcem nabrať, obnoviť si, či prehĺbiť ? Prečo tie ?
• Ako učiť deti – tipy a triky
• Z geografie – keď budem cestovať
AKO TO BOLO:
- rozhodne JO
??? Čo chcem za toto obdobie ZAŽIŤ/OKÚSIŤ ?
• Traveling to new countries & experience a new culture generally
• Žiť sama na vlastnú päsť v cudzej krajine – personal challenge as such of being on my own entire year
• Niečo adrenalínové čo by som za normálnych okolností asi nerobila – maybe paragliding? alebo jazdenie na koni
• Vidieť nejaké indiánske pamiatky
AKO TO BOLO:
- bolo to drsné zo začiatku, ale zvládla som to
- a fakt som robila rafting, jazdila na koni, paragliding, všetko možné
- na juh do Popayanu a do San Agustín som nakoniec nešla, takže indiánske pamiatky asi niekedy nabudúce
??? Čo chcem DOSIAHNUŤ ?
• Keep my relationship alive
• Teach a bunch of kids English language (purposeful)
• Self-independence – able to arrange everything, live with myself only
• Get by with money
AKO TO BOLO:
- naučiť deti angličtinu som naučila, sama som si so všetkým poradila, s prachmi som vyšla, a vzťah je nenávratne v prdeli :(
??? Aké krajiny/miesta by som chcela navštíviť pokiaľ to bude možné ?
• Colombia – Cartagena, Medellin, Bogota, Barranquilla, coffee zone, national parks (Chicamocha, etc.)
• Venezuela – with roomies for example?
• Peru – with Tina if possible? (not likely)
• Maybe Panama or countries nearby
• Argentina – visit Tina if possible? (not likely)
• Chile – with Tina if possible? (not likely)
AKO TO BOLO:
- tak na iné krajiny naozaj nevydalo, ale Kolumbiu som pocestovala riadne!!! :-)
??? Čo od toho roku resp. od tej praxe vlastne čakám ?
• Neviem – že ma zocelí, že tu „vyrastiem“ a stanem sa konečne dospelou osobou ktorá je schopná a nebojí sa čeliť ozajstnému životu ktorého sa doteraz obáva
• Že si uvedomím čo chcem a čo nechcem v živote robiť, že vo mne dozrejú určité idey čo potom keď sa vrátim
• Že sa utvrdím rôznych osobných „pravdách“ o sebe (napr. čo je pre mňa skutočne dôležité a aká vlastne som, a čo je mojím životným poslaním, ...)
AKO TO BOLO:
- no, neviem... Som strachopud - stále sa bojím dospelého života, neviem prečo sa mi tak nepáči - tu je jasné prečo moja najobľúbenejšia kniha z detstva bola Pipi Dlhá Pančucha
- ale tým, že som tam mala vypnutý môj koncepčne rozmýšľajúci mozog, mi takýto typ práce chýba a tak teraz niečo také hľadám, mám chuť sa niečo nové učiť znovu
- a o sebe som myslím veľa zistila, ale ako vravím, o tom potom
??? Ako by mala moja prax vyzerať ideálne ? Čo je na tom to najdôležitejšie ?
• Ideálne by som sa mala tešiť na detičky a na každý nový deň v práci – že čo ich idem naučiť, radovať sa z ich pomalých pokrokov a úspechov
• Budem mať dosť peňazí na solídny život – nebudem sa musieť moc obmedzovať a môžem jesť normálnu zdravú stravu, občas si vyjsť von s kamarátmi a ešte mi ostane aj cestovanie
• Ideálne ma sem príde niekto známy (a prachatý) pozrieť a môžeme cestovať napríklad spolu
• Bude mi dobre a budem spokojná, budem mať čas na seba, ale aj na kamarátov doma, plus aj tunajších
• Najdôležitejšie je, že nebudem ľutovať nič a budem si len tak žiť každý moment
AKO TO BOLO:
- vyšlo z toho v konečnom dôsledku skoro všetko. Detičky som nakoniec milovala, s peniazmi som vyšla úplne v pohode, nešetrila som, zašla som si občas na manikúru, pedikúru, haha, proste toto tu bolo úplne super
- prišiel ma pozrieť Jančík a cestovali sme veľa
- jediné čo nemám doriešené, je to s tou ľútosťou. Pracujem na tom, ako to brať. Myslím, že ten rok bol jeden z najúžasnejších v živote, ale prišla som vlastnou chybou o lásku svojho života a to je pre mňa momentálne veľká tragédia, ktorá zastiera úžasnosť tej skúsenosti. Ale všetkému ako vždy pomôže len čas...
??? Aké najhoršie veci sa mi môžu prihodiť ? Prečo sú pre mňa zlé ? Čo spravím ak sa to naozaj stane ?
• Odíde mi hlas – nebudem môcť učiť a budem nenávidieť svoju robotu za to že mi berie zdravie a tým pádom si to nebudem užívať, práve naopak. Ak sa to stane, budem musieť vyhľadať doktorov, veľa za to zaplatiť, ale snažiť sa podstúpiť akúkoľvek terapiu, v najhoršom možno zmeniť prácu ak to dlhodobo nezaberie.
• Bude tam nejaký príšerný hmyz – mám z toho fóbiu a môže to zanechať na mne vážne psychické následky a spôsobiť že svoju prax budem nenávidieť a budem sa chcieť okamžite vrátiť domov -> budem si musieť nakúpiť kadejaké repelenty, spreje a čo aj viem čo
AKO TO BOLO:
- nooo, tak hlas aj odchádzal a problémy boli veľké, aj hlasové terapie, ale nakoniec vlastne ani neviem ako, sa to nejak vylepšilo - možno pomohla tá španielčina a že som potom držala deti viac nakrátko a vedela ako na ne než na začiatku, alebo aj vlhkosť vzduchu, neviem... ale zvládlo sa...
- nooo, hmyz bol, ale našťastie k môjmu prekvapeniu, som tam ani raz nenarazila na veľkého pavúka, viac k šťastiu nepotrebujem!!! :-D Na asi 3-4 cm šváby som si zvykla docela ľahko, neviem. Tam to bol hmyz žijúci normálne ako u nás pavúky, proste aj v čistých domácnostiach naň narazíte, ale Luis ho vždy zašlapol a bolo! :-D Zle sa mi zvykalo na obrovské čierne motýle veľké ako dlaň lietajúce mi po triede, ale pak to šlo aj bez záchvatov strachu a straty dýchania, postupne sa to zmenilo na odháňanie učiteľskou knihou.. :-D
??? Čoho sa najviac bojím a aké sú moje najväčšie obavy ? Ako sa im môžem postaviť zoči-voči ?
• Že budem zbabelá a že si nezvyknem a že budem chcieť ísť odísť skorej. (budem sa motivovať že prečo to vlastne robím a že musím byť silná)
• Že tam bude nejaký odporný hmyz. (Buy Raid!)
• Že budem mať problémy s jedlom.
AKO TO BOLO:
- no, aj tomu tak bolo na začiatku že som si myslela že to nedám (najmä s tou neslobodou v práci), ale človek si zvykne aj na šibenicu a za moje vyššie ciele to stálo
- s jedlom žiadne problémy, žiadne hnačky, aktiviu som si jedla každé ráno (viva la globalizacion :-D) a pohodka
??? Na čo sa najviac teším ?
• Na to že konečne začnem niečo robiť a nie len sedieť doma na zadku.
• Na tú novotu – všetkého čo idem zažívať.
AKO TO BOLO:
- bolo to super!
??? Kto môže byť mojím vzorom čo sa týka toho ako si poradil v zahraničí ? Prečo ? Ako môžem byť čo najviac ako on/ona ?
• Nina – vziať si k srdcu všetky jej rady. Snažiť sa veľa cestovať po danej krajine a spoznať čo sa dá.
• Evča – brať to že no a čo že som v inej krajine – a co jako? :-P mať svoj vlastný čas a pokoj, ale aj hľadať extra aktivity.
AKO TO BOLO:
- pomohlo! :-D
??? Aké chyby sám sebe dovolím urobiť a aké si nemienim tolerovať ? Prečo ?
• Neviem...
AKO TO BOLO:
- no, toto keby som si bola lepšie stanovila, tak by som možno neurobila tie chyby, ktoré som urobila
??? Čo chcem aby bolo na mne iné keď sa vrátim ? Ako ináč sa budem chovať k ľuďom okolo mňa, k svojmu okoliu ? Prečo ? Ako tam na tom budem pracovať ?
• Chcem byť milšia k svojej rodine a viac im pomáhať – budem si ich vážiť lebo som musela stráviť toľko času bez nich.
• Neviem... neviem čo viac... že by viac „take it easy“ approach?
AKO TO JE TERAZ:
- ťažko povedať zatiaľ... čo sa toho "take it easy" týka, tak som vlastne na ulici, nemám poriadne prachy ani na jedlo, mám za sebou najťažší rozchod v živote, bolí ma srdce a nevidím v ničom zmysel, ale idem ďalej... Neodmietam pomoc od kamarátov, nie som "hrdá", proste takáto je moja situácia a musím urobiť všetko pre to, aby som sa z nej vysekala...
??? Čo chcem na sebe najviac zmeniť a ako mi v tom môže pomôcť prax ?
• Chcem viac vedieť čo chcem, čo si vážim a kto som. Musím viac reflektovať.
• A ďalej vlastnosti popísané vyššie – chcem byť dospelejšia a samostatnejšia, trpezlivejšia a chcem si vedieť sama poradiť, riešiť problémy a nerobiť z komára somára.
AKO TO BOLO:
- toto tu teraz cítim strašne silno. Že sa potrebujem znovu "definovať"... NALDS sama pre seba cez Vianoce to istí
??? Ako chcem aby ma vnímali domáci ľudia – kolegovia, zahraniční, priatelia tam ?
• Ako človeka čo je odborníkom na vzdelávanie a je veľmi dobrý v práci s deťmi, človeka čo sa snaží a je milý k ostatným, ale ktorý sa nenechá zneužívať. Ktorý plní svoje sľuby a je zodpovedný.
AKO TO BOLO:
- myslím, že mi "závideli" niektorí to, ako veľmi ma mali deti v škole radi, a keď už som hovorila po španielsky, tak sme mali šancu lepšie sa navzájom spoznať... Bola som pre nich šašo a aktivista, na meetingoch vždycky nejaké hovadiny, bola som vždy sama sebou, povedala čo si myslím, a dokonca aj moja šéfka ma vo veľa veciach obdivovala (ak sa jej teda v tom dalo veriť). Svoju prácu som si robila ako vždy najlepšie ako som vedela!
Aká je Meňa po návrate z praxe:
• Chodím do práce a pripravujem sa na hodiny
• Pomáham miestnym AIESECárom (tréningy, prezentácie a pod.) s mierou!!!
• Účastním sa reception aktivít a konferencií príležitostne
• Cestujem do ďalších miest + iných krajín (ak budget dá)
• Spoznávam nových ľudí – s miestnymi chodím trebárs na ich chaty, výlety
• Aktívne sa pravidelne učím španielčinu
• Pravidelne skypujem s Jančíkom a rodinou a kamošmi z domova
• Udržujem sa v dobrej fyzickej kondícii (capoeira? tanec? beh? gym?)
• Chodím von s ľuďmi či spolubývajúcimi – zatancovať si apod.
• Čítam správy z ČR a zo Slovenska
• Píšem blog a denník, aktívne plánujem a premýšľam čo ďalej
AKO TO BOLO:
- tak toto hooodne vyšlo tento odhad. Zo začiatku nie, ale potom všetko do bodky. :-)
??? Čo sa tam chcem NAUČIŤ ?
• Spanish Language
• Latin-american dances
• Facts from history & culture of Colombia & South America
• Sthg. New about myself – anything (SURPRISE)
• How to teach English language to a group of complete beginners
AKO TO BOLO:
- hovorím po španielsky plynule, viacmenej bez chýb. Jeden ďalší rok, a bolo by to ako moja angličtina...
- hovoria mi, že keď tancujem, tak aj lepšie než colombianas :-)
- mohla som viac čítať o faktoch krajiny, viem len tak veci zo života a z rozprávania, ale to sa ešte dá dohnať ;-)
- na to aká som bola stratená, že čo s tými deťmi, tak si myslím, že som sa v tomto feeest veľa naučila - že čo s nimi, ako na deti a pod.
- o sebe som zistila určite veľmi veľa, z toho ale asi spravím samostatný príspevok
??? Ktoré konkrétne dovednosti tam chcem získať alebo si rozvinúť ? Prečo tie ?
• Samostatnosť – dokázať si poradiť s náročnými situáciami sama a bez sťažovania si, keď sa niečo stane, hľadať spôsob ako s tým naložiť a nie sa hneď rozrevať a volať rodine alebo Janovi
• Riešenie problémov – to samé – proste rýchlo nachádzať riešenia namiesto lamentovania aké je niečo hrozné
• Resistance (odolnosť) – studená voda, som sama a stane sa veľa vecí čo ma môžu zlomiť, ale ja sa nesmiem dať a musím vydržať aj „utrpenie“
• Goal orientation (orientácia na cieľ) + hľadanie spôsobov ako na to, ísť stále za tým, že chcem niečo s tými deťmi dosiahnuť a na pamäti mať záverečný stav a to je to že majú určitú úroveň angličtiny
• Persistance (vytrvalosť) – súvisí s orientáciou na cieľ – stále za tým ísť, nikdy sa nevzdávať a nedať sa pokoriť tým že to nejde hneď
• Kreativita – súvisí s hľadaním stále nových spôsobov ako tie deti zaujať, aké aktivity s nimi robiť, skúšať čo funguje a čo nie a čo ma k cieľu dostane najlepšie a najrýchlejšie
• Patience (trpezlivosť) – pretože s deťmi to bude ťažké, nebudú poslúchať, budú kričať, nebudú ma rešpektovať, budú napredovať pomaly, obecne možno tam aj iné veci ako rôzne vybavovačky, pôjdu pomaly a budem musieť veľa čakať a chcem sa to naučiť bez vybuchovania a v pokoji, neničiť si tým zbytočne nervy
• Ako pracovať s deťmi a ako ich vychovávať, čo sa mi môže zísť v budúcnosti buď v profesionálnej oblasti alebo len tak keď budem mať vlastnú rodinu
• Všetky tie vlastnosti si chcem rozvinúť aj preto, lebo nie sú práve mojou silnou stránkou a aj keď človek má pracovať najmä na rozvoji svojich predností, tak toto je určitá osobná výzva – skúška, nie robenie vysnenej práce a vyslovene nejdem za niečím konkrétnym čo mi to má dať, ale vezmem ako dar čokoľvek čo mi to dá a ukáže
AKO TO BOLO:
- myslím že hej, nechce sa mi to viac komentovať
??? Ktoré nové vedomosti chcem nabrať, obnoviť si, či prehĺbiť ? Prečo tie ?
• Ako učiť deti – tipy a triky
• Z geografie – keď budem cestovať
AKO TO BOLO:
- rozhodne JO
??? Čo chcem za toto obdobie ZAŽIŤ/OKÚSIŤ ?
• Traveling to new countries & experience a new culture generally
• Žiť sama na vlastnú päsť v cudzej krajine – personal challenge as such of being on my own entire year
• Niečo adrenalínové čo by som za normálnych okolností asi nerobila – maybe paragliding? alebo jazdenie na koni
• Vidieť nejaké indiánske pamiatky
AKO TO BOLO:
- bolo to drsné zo začiatku, ale zvládla som to
- a fakt som robila rafting, jazdila na koni, paragliding, všetko možné
- na juh do Popayanu a do San Agustín som nakoniec nešla, takže indiánske pamiatky asi niekedy nabudúce
??? Čo chcem DOSIAHNUŤ ?
• Keep my relationship alive
• Teach a bunch of kids English language (purposeful)
• Self-independence – able to arrange everything, live with myself only
• Get by with money
AKO TO BOLO:
- naučiť deti angličtinu som naučila, sama som si so všetkým poradila, s prachmi som vyšla, a vzťah je nenávratne v prdeli :(
??? Aké krajiny/miesta by som chcela navštíviť pokiaľ to bude možné ?
• Colombia – Cartagena, Medellin, Bogota, Barranquilla, coffee zone, national parks (Chicamocha, etc.)
• Venezuela – with roomies for example?
• Peru – with Tina if possible? (not likely)
• Maybe Panama or countries nearby
• Argentina – visit Tina if possible? (not likely)
• Chile – with Tina if possible? (not likely)
AKO TO BOLO:
- tak na iné krajiny naozaj nevydalo, ale Kolumbiu som pocestovala riadne!!! :-)
??? Čo od toho roku resp. od tej praxe vlastne čakám ?
• Neviem – že ma zocelí, že tu „vyrastiem“ a stanem sa konečne dospelou osobou ktorá je schopná a nebojí sa čeliť ozajstnému životu ktorého sa doteraz obáva
• Že si uvedomím čo chcem a čo nechcem v živote robiť, že vo mne dozrejú určité idey čo potom keď sa vrátim
• Že sa utvrdím rôznych osobných „pravdách“ o sebe (napr. čo je pre mňa skutočne dôležité a aká vlastne som, a čo je mojím životným poslaním, ...)
AKO TO BOLO:
- no, neviem... Som strachopud - stále sa bojím dospelého života, neviem prečo sa mi tak nepáči - tu je jasné prečo moja najobľúbenejšia kniha z detstva bola Pipi Dlhá Pančucha
- ale tým, že som tam mala vypnutý môj koncepčne rozmýšľajúci mozog, mi takýto typ práce chýba a tak teraz niečo také hľadám, mám chuť sa niečo nové učiť znovu
- a o sebe som myslím veľa zistila, ale ako vravím, o tom potom
??? Ako by mala moja prax vyzerať ideálne ? Čo je na tom to najdôležitejšie ?
• Ideálne by som sa mala tešiť na detičky a na každý nový deň v práci – že čo ich idem naučiť, radovať sa z ich pomalých pokrokov a úspechov
• Budem mať dosť peňazí na solídny život – nebudem sa musieť moc obmedzovať a môžem jesť normálnu zdravú stravu, občas si vyjsť von s kamarátmi a ešte mi ostane aj cestovanie
• Ideálne ma sem príde niekto známy (a prachatý) pozrieť a môžeme cestovať napríklad spolu
• Bude mi dobre a budem spokojná, budem mať čas na seba, ale aj na kamarátov doma, plus aj tunajších
• Najdôležitejšie je, že nebudem ľutovať nič a budem si len tak žiť každý moment
AKO TO BOLO:
- vyšlo z toho v konečnom dôsledku skoro všetko. Detičky som nakoniec milovala, s peniazmi som vyšla úplne v pohode, nešetrila som, zašla som si občas na manikúru, pedikúru, haha, proste toto tu bolo úplne super
- prišiel ma pozrieť Jančík a cestovali sme veľa
- jediné čo nemám doriešené, je to s tou ľútosťou. Pracujem na tom, ako to brať. Myslím, že ten rok bol jeden z najúžasnejších v živote, ale prišla som vlastnou chybou o lásku svojho života a to je pre mňa momentálne veľká tragédia, ktorá zastiera úžasnosť tej skúsenosti. Ale všetkému ako vždy pomôže len čas...
??? Aké najhoršie veci sa mi môžu prihodiť ? Prečo sú pre mňa zlé ? Čo spravím ak sa to naozaj stane ?
• Odíde mi hlas – nebudem môcť učiť a budem nenávidieť svoju robotu za to že mi berie zdravie a tým pádom si to nebudem užívať, práve naopak. Ak sa to stane, budem musieť vyhľadať doktorov, veľa za to zaplatiť, ale snažiť sa podstúpiť akúkoľvek terapiu, v najhoršom možno zmeniť prácu ak to dlhodobo nezaberie.
• Bude tam nejaký príšerný hmyz – mám z toho fóbiu a môže to zanechať na mne vážne psychické následky a spôsobiť že svoju prax budem nenávidieť a budem sa chcieť okamžite vrátiť domov -> budem si musieť nakúpiť kadejaké repelenty, spreje a čo aj viem čo
AKO TO BOLO:
- nooo, tak hlas aj odchádzal a problémy boli veľké, aj hlasové terapie, ale nakoniec vlastne ani neviem ako, sa to nejak vylepšilo - možno pomohla tá španielčina a že som potom držala deti viac nakrátko a vedela ako na ne než na začiatku, alebo aj vlhkosť vzduchu, neviem... ale zvládlo sa...
- nooo, hmyz bol, ale našťastie k môjmu prekvapeniu, som tam ani raz nenarazila na veľkého pavúka, viac k šťastiu nepotrebujem!!! :-D Na asi 3-4 cm šváby som si zvykla docela ľahko, neviem. Tam to bol hmyz žijúci normálne ako u nás pavúky, proste aj v čistých domácnostiach naň narazíte, ale Luis ho vždy zašlapol a bolo! :-D Zle sa mi zvykalo na obrovské čierne motýle veľké ako dlaň lietajúce mi po triede, ale pak to šlo aj bez záchvatov strachu a straty dýchania, postupne sa to zmenilo na odháňanie učiteľskou knihou.. :-D
??? Čoho sa najviac bojím a aké sú moje najväčšie obavy ? Ako sa im môžem postaviť zoči-voči ?
• Že budem zbabelá a že si nezvyknem a že budem chcieť ísť odísť skorej. (budem sa motivovať že prečo to vlastne robím a že musím byť silná)
• Že tam bude nejaký odporný hmyz. (Buy Raid!)
• Že budem mať problémy s jedlom.
AKO TO BOLO:
- no, aj tomu tak bolo na začiatku že som si myslela že to nedám (najmä s tou neslobodou v práci), ale človek si zvykne aj na šibenicu a za moje vyššie ciele to stálo
- s jedlom žiadne problémy, žiadne hnačky, aktiviu som si jedla každé ráno (viva la globalizacion :-D) a pohodka
??? Na čo sa najviac teším ?
• Na to že konečne začnem niečo robiť a nie len sedieť doma na zadku.
• Na tú novotu – všetkého čo idem zažívať.
AKO TO BOLO:
- bolo to super!
??? Kto môže byť mojím vzorom čo sa týka toho ako si poradil v zahraničí ? Prečo ? Ako môžem byť čo najviac ako on/ona ?
• Nina – vziať si k srdcu všetky jej rady. Snažiť sa veľa cestovať po danej krajine a spoznať čo sa dá.
• Evča – brať to že no a čo že som v inej krajine – a co jako? :-P mať svoj vlastný čas a pokoj, ale aj hľadať extra aktivity.
AKO TO BOLO:
- pomohlo! :-D
??? Aké chyby sám sebe dovolím urobiť a aké si nemienim tolerovať ? Prečo ?
• Neviem...
AKO TO BOLO:
- no, toto keby som si bola lepšie stanovila, tak by som možno neurobila tie chyby, ktoré som urobila
??? Čo chcem aby bolo na mne iné keď sa vrátim ? Ako ináč sa budem chovať k ľuďom okolo mňa, k svojmu okoliu ? Prečo ? Ako tam na tom budem pracovať ?
• Chcem byť milšia k svojej rodine a viac im pomáhať – budem si ich vážiť lebo som musela stráviť toľko času bez nich.
• Neviem... neviem čo viac... že by viac „take it easy“ approach?
AKO TO JE TERAZ:
- ťažko povedať zatiaľ... čo sa toho "take it easy" týka, tak som vlastne na ulici, nemám poriadne prachy ani na jedlo, mám za sebou najťažší rozchod v živote, bolí ma srdce a nevidím v ničom zmysel, ale idem ďalej... Neodmietam pomoc od kamarátov, nie som "hrdá", proste takáto je moja situácia a musím urobiť všetko pre to, aby som sa z nej vysekala...
??? Čo chcem na sebe najviac zmeniť a ako mi v tom môže pomôcť prax ?
• Chcem viac vedieť čo chcem, čo si vážim a kto som. Musím viac reflektovať.
• A ďalej vlastnosti popísané vyššie – chcem byť dospelejšia a samostatnejšia, trpezlivejšia a chcem si vedieť sama poradiť, riešiť problémy a nerobiť z komára somára.
AKO TO BOLO:
- toto tu teraz cítim strašne silno. Že sa potrebujem znovu "definovať"... NALDS sama pre seba cez Vianoce to istí
??? Ako chcem aby ma vnímali domáci ľudia – kolegovia, zahraniční, priatelia tam ?
• Ako človeka čo je odborníkom na vzdelávanie a je veľmi dobrý v práci s deťmi, človeka čo sa snaží a je milý k ostatným, ale ktorý sa nenechá zneužívať. Ktorý plní svoje sľuby a je zodpovedný.
AKO TO BOLO:
- myslím, že mi "závideli" niektorí to, ako veľmi ma mali deti v škole radi, a keď už som hovorila po španielsky, tak sme mali šancu lepšie sa navzájom spoznať... Bola som pre nich šašo a aktivista, na meetingoch vždycky nejaké hovadiny, bola som vždy sama sebou, povedala čo si myslím, a dokonca aj moja šéfka ma vo veľa veciach obdivovala (ak sa jej teda v tom dalo veriť). Svoju prácu som si robila ako vždy najlepšie ako som vedela!
Aká je Meňa po návrate z praxe:
Meňa je pokojná a bez stresu čo sa týka peňazí, má premyslené čo budú jej ďalšie kroky... Je šťastná za to, čo má za sebou, ale aj z toho že sa v bezpečí vrátila domov na Vianoce, kde ju čaká jej rodina a priateľ... Tým má čo rozprávať – má kopu zážitkov, srší z nej radosť a energia pustiť sa do niečoho nového. Je dospelá v zmysle že sa dokáže postarať sama o seba a vie, čo je pre ňu dôležité.
Chýba jej síce Kolumbia a priatelia odtiaľ, ale dokáže to využiť na čerpanie energie a radosti zo života namiesto utápania sa v smútku nad odchodom. Čerpá z toho, čo jej táto skúsenosť dala.
Je akčnejšia ako keď odchádzala lebo už nie je spomalená neistotou. Je obohatená o skill rýchlejšieho riešenia problémov na mieste, proakčnosťou, rozhodnejšia a rýchlejšia. Chce si užiť každú minútu, do ničoho sa nemusí premáhať...
A vie po španielsky + super tancovať! :-D
Chýba jej síce Kolumbia a priatelia odtiaľ, ale dokáže to využiť na čerpanie energie a radosti zo života namiesto utápania sa v smútku nad odchodom. Čerpá z toho, čo jej táto skúsenosť dala.
Je akčnejšia ako keď odchádzala lebo už nie je spomalená neistotou. Je obohatená o skill rýchlejšieho riešenia problémov na mieste, proakčnosťou, rozhodnejšia a rýchlejšia. Chce si užiť každú minútu, do ničoho sa nemusí premáhať...
A vie po španielsky + super tancovať! :-D
AKO TO JE:
No, a sme doma! Čítam toto tu dokola, a neverím, že tomu nakoniec tak nie je... Mrzí ma to. Pokojná nie som, prachy nemám žiadne, zážitky mám ale energia zo mňa nesrší, priateľ ma doma nečaká. Všetko je úplne naopak pre moju vlastnú blbosť. Možno to však raz nebudem vnímať ako blbosť. Tomu vždy pomôže len čas. Rozhodla som sa byť true to myself a tým stratiť niečo čo som chcela. Keby som sa bola rozhodla "klamať" - samú seba a môjho najbližšieho človeka, síce by som ho "mala" - mala by som život, ktorý som po návrate chcela... Ale láska nie je o vlastnení, aj keď to ešte veľa krát tak cítim... V smútku nad odchodom sa síce neutápam, ale nad príchodom hej... Rozhodne však BUDEM čerpať z toho, čo mi táto skúsenosť dala. Po španielsky viem, tancovať tiež. Rozhodnejšia a rýchlejšia nie som. Či proakčnejšia, to uvidíme... CHCE TO VŠETKO ČAS, KTORÝ UKÁŽE...
No, a sme doma! Čítam toto tu dokola, a neverím, že tomu nakoniec tak nie je... Mrzí ma to. Pokojná nie som, prachy nemám žiadne, zážitky mám ale energia zo mňa nesrší, priateľ ma doma nečaká. Všetko je úplne naopak pre moju vlastnú blbosť. Možno to však raz nebudem vnímať ako blbosť. Tomu vždy pomôže len čas. Rozhodla som sa byť true to myself a tým stratiť niečo čo som chcela. Keby som sa bola rozhodla "klamať" - samú seba a môjho najbližšieho človeka, síce by som ho "mala" - mala by som život, ktorý som po návrate chcela... Ale láska nie je o vlastnení, aj keď to ešte veľa krát tak cítim... V smútku nad odchodom sa síce neutápam, ale nad príchodom hej... Rozhodne však BUDEM čerpať z toho, čo mi táto skúsenosť dala. Po španielsky viem, tancovať tiež. Rozhodnejšia a rýchlejšia nie som. Či proakčnejšia, to uvidíme... CHCE TO VŠETKO ČAS, KTORÝ UKÁŽE...
My monthly reflections...
Mala som take predsavzatie z praxe, ktore som aj dodrzala k mojmu prekvapeniu...
Pred zacatim som si urobila akoze drsny goal-setting se vsim vsudy a potom som si vlasne robila kazdy mesiac review a reflections... V podstate - taky ten dennik o tom co sa so mnou deje vnutri a ako napredujem...
Na zaciatku som to aj sharovala, potom sa tento blog zvrtol na to, co robim, nie ako sa pri tom citim a pod.
Rozhodla som sa, ze to s vami tuna posharujem, mozno aby ste si vedeli predstavit cestu jedneho cloveka za 10 mesiacov... a ak to aspon niekomu z vas nieco da, budem rada... Hlavne sa z toho poucte!
Pred zacatim som si urobila akoze drsny goal-setting se vsim vsudy a potom som si vlasne robila kazdy mesiac review a reflections... V podstate - taky ten dennik o tom co sa so mnou deje vnutri a ako napredujem...
Na zaciatku som to aj sharovala, potom sa tento blog zvrtol na to, co robim, nie ako sa pri tom citim a pod.
Rozhodla som sa, ze to s vami tuna posharujem, mozno aby ste si vedeli predstavit cestu jedneho cloveka za 10 mesiacov... a ak to aspon niekomu z vas nieco da, budem rada... Hlavne sa z toho poucte!
Tuesday, December 1, 2009
Moj odchod
Tak pri citani tohto postu by som asi pocuvala tuto pesnicku:
Den "D" nadisiel a ja som si veselo zasla o siedmej rano na manikuru a na pedikuru - symbolicky - myslim ze dobru dobu si to doma nebudem moct dovolit...
Pak som si symbolicky vzala posledny krat taxik do Megamallu (nakup. centrum) a symbolicky minula svoje posledne peniaze na Juan Valdez tricka:
Den "D" nadisiel a ja som si veselo zasla o siedmej rano na manikuru a na pedikuru - symbolicky - myslim ze dobru dobu si to doma nebudem moct dovolit...
Pak som si symbolicky vzala posledny krat taxik do Megamallu (nakup. centrum) a symbolicky minula svoje posledne peniaze na Juan Valdez tricka:
No a pak som si myslela ze mozme ist, lenze Martha sa nevratila autom domov nacas... A zacali nervy.
Este ma stihli odfotit - smutna nalada, tmave okuliare pre istotu:
Decka mi povodne prikvapili prekvapenie - rano mi volali ze ma nemozu ist odkopnut na letisko kvoli nejakemu stretnutiu so starostom a pod. no ale akoze to nebola pravda. Chudaci, asi netusili ze busu z vyplazenymi jazykmi taxika na letisko chytat...
Lietadlo mi odchadzalo o 13:55 a z mojho domu sme odchadzali o 13:00 !!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Letisko NIE JE blizko!!! A boli zapchy!!!
Esperanza odisla po tom co mi spravila posledne ranajky, lebo povedala ze to nedava vidiet ako znasam kufre... (jej syn co zije v Kanade, mi neskor po nete vravel ze vecer velmi velmi plakala za mnou)
Ja panika - well, nebolo by to prve lietadlo co by som zmeskala, ale vnutri sa zacinala ta panika z toho, ze sa ani nestihnem poriadne rozlucit tak ako som chcela a to bolo pre mna to hlavne!!!
Dosli sme 15 minut pred odchodom lietadla, nastasie letisko v Bucaramange je malicke!!! Ale nevyzeralo to ruzovo. No zlutovali sa. Ale bolo to drsne, strasne fofry!!! Ja plne ruky, dve letusky mi s tym pomahali - len s prirucnou, a mne len bilo srdce, ze ani ludom nestiham nic povedat.
V aute cestou na letisko (to tam nevyzeram az tak vystresovana):
A zrazu to prislo. VSETKO! Vsetky tie potlacovane pocity. Oci sa mi zaliali slzami, ale TAK STRASNE, ze som ludi ani nevidela! Pred ocami len machula Mayo-Marino-Julian-Sepu-Sandra-Luis a v mysli sa mi prehraval cely uplynuly tyzden. Ani neviem ze CO som citila... Lutost??? Chcem ostat??? Asi nie... Nebolo by to ono... Ono, ked clovek vie, ze ma "zmluvu na dobu urcitu", je to o niecom inom... Myslim ze vela veci by mi vadilo, kebyze mam akoze zacat "zit v Kolumbii na fest, na neurcito", alebo ovela viac by mi chybali v tom pripade veci z domu...
Lebo takto, ked sa ma ludia chybali: "ake jedlo ti chyba" a pod. tak nic nebolo dost silne... Lebo som vedela ze sa vratim... ze toto tu ma koniec...
A keby to koniec nemalo, nebolo by to ono... To co som citila bola LASKA ku vsetkym (nielen tym na letisku), VDACNOST za vsetko, neviem... Bo ja revem hlavne kvoli tymto pocitom...
Ked si tak vezmete, niekto vam umrie, odchadza, tak to nie je SMUTOK cisto preco placeme, je to LASKA k danemu cloveku - citime tak vela za to, co sme prezili s danym clovekom a mame ho tak radi, az sa oci rozplacu... Teda aspon, je to moja filozofia...
Kazdopadne, bola som tam, zaliata slzami, vstupila som do lietadla, tak ludia sa na mna pozerali ako keby som bola BLAZON!!! 20 servitiek ktore mi dal steward, sa minulo do 10. minut. Nastastie som ako male decko po silnom a vydatnom reve zaspala, a zobudila sa az v Bogote...
Tam ma prisiel pockat Juancho - kamarat z capoeiry, tak som aspon viac nerevala hentam a nenudila sa...
Pocas letu do Pariza som si pozrela hned na zaciatku tak dojimavy film, ze som sa znovu pustila do revu (ako fajne, prislo mi to vhod) a zase som spala. Koho zaujima, tak teraz bol v kinach, vola sa My sister's keeper. A tak som znovu spala...
Lenze lietadlo sa oneskorilo, a tak som transfer do Viedne nestihla. Z Pariza do Viedne mala ist so mnou len jedna holka, tak sme sa obidve rozpravali po anglicky zatial co sme si sli vybavovat zmenu na najblizsi volny let do Viedne.
Ked zbadala moj slovensky pas, tak sa ma po cesky spytala ci som Slovenka. Ja ze hej, a ci ona je ceska teda... :-) A ona ze nie, ze je Kolumbijka. No haluz nad haluze.
Taka som ostala zmatena ze akou recou mam hovorit na nu, ze som radsej znovu prepla do anglictiny! :-D
A tak teda zase stastie - ze som neostala sama cakajuc X hodin, bavili sme sa po spanielsky potom, lebo mi to strasne chybalo - hned, po takej kratkej chvili...
6 rokov zije v Brne (v Brne!!! no sila aky je svet maly!)
Bola po 6.rokoch na 6 mesiacov doma kvoli vizam, ale pracuje inak v IBM. Mal ju cakat na letisku kamarat, na ktoreho stratila cislo, a kedze sme meskali, nemala sa s nim ako spojit.
Nebudem uz tu zaujimavu story natahovat, proste skoncili sme tak, ze sme ju pekne-krasne s nasimi viezli ku nam domov, ze do Brna pojde na druhy den rano. Ved uznajte, co by robila v noci v Brne, s kuframi a bez kontaktu...
Apropo, kufre...
Tak tie nam nedosli, samozrejme este stale, excellent! Nemam ani zubnu kefku!!! (v dobe, ked toto len nahadzujem na net, ich uz nastastie mam)
A tak... vsetko bolo weird... Europania - vidiet bielych ludi a same modre oci okolo. A blondati... A vzdy sa obzeram okolo seba a hladam odpadovy kos ked idem na zachod a potom sa smejem a s povzdychom to hodim do misy. A nechapem mamu, ktora si mysli, ze zahadzovat to do kosa, by bolo vrcholne nechutne...
Stale mi utekaju slova po spanielsky a prekladam zo spanielciny do slovenciny...
Napr.
"Me gusta esta pelicula" - "Mne chuti tento film". (excellent!)
"Todo el mundo sabe" - "Cely svet vie" namiesto "vsetci vedia"
"Que te vaya bien" - "Nech ti ide dobre" som povedala Cataline namiesto "Maj sa"
a TAKMER som na pumpe namiesto "Dovidenia" povedala "Uvidime sa neskor"
:-))))))))))))))))
A tak... Vsetko mi chyba, ale zaroven v tom istom momente mam pocit, ako keby som nikdy nikam nesla.. Byt vo svojej izbe, dotykat sa vsetkeho, a premyslat ci sa to naozaj stalo... A aky to vlastne malo vsetko vyznam... Okrem toho ze som sa naucila po spanielsky... Ze co bude tento rocik znamenat v behu celeho zivota... Asi nic... Len taky sen... A to mi je luto...
A je mi stale zima... A je tu strasne suchy vzduch na mna. A chcem ist behat na slnko do parku... :( A..............
Este ma stihli odfotit - smutna nalada, tmave okuliare pre istotu:
Decka mi povodne prikvapili prekvapenie - rano mi volali ze ma nemozu ist odkopnut na letisko kvoli nejakemu stretnutiu so starostom a pod. no ale akoze to nebola pravda. Chudaci, asi netusili ze busu z vyplazenymi jazykmi taxika na letisko chytat...
Lietadlo mi odchadzalo o 13:55 a z mojho domu sme odchadzali o 13:00 !!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Letisko NIE JE blizko!!! A boli zapchy!!!
Esperanza odisla po tom co mi spravila posledne ranajky, lebo povedala ze to nedava vidiet ako znasam kufre... (jej syn co zije v Kanade, mi neskor po nete vravel ze vecer velmi velmi plakala za mnou)
Ja panika - well, nebolo by to prve lietadlo co by som zmeskala, ale vnutri sa zacinala ta panika z toho, ze sa ani nestihnem poriadne rozlucit tak ako som chcela a to bolo pre mna to hlavne!!!
Dosli sme 15 minut pred odchodom lietadla, nastasie letisko v Bucaramange je malicke!!! Ale nevyzeralo to ruzovo. No zlutovali sa. Ale bolo to drsne, strasne fofry!!! Ja plne ruky, dve letusky mi s tym pomahali - len s prirucnou, a mne len bilo srdce, ze ani ludom nestiham nic povedat.
V aute cestou na letisko (to tam nevyzeram az tak vystresovana):
A zrazu to prislo. VSETKO! Vsetky tie potlacovane pocity. Oci sa mi zaliali slzami, ale TAK STRASNE, ze som ludi ani nevidela! Pred ocami len machula Mayo-Marino-Julian-Sepu-Sandra-Luis a v mysli sa mi prehraval cely uplynuly tyzden. Ani neviem ze CO som citila... Lutost??? Chcem ostat??? Asi nie... Nebolo by to ono... Ono, ked clovek vie, ze ma "zmluvu na dobu urcitu", je to o niecom inom... Myslim ze vela veci by mi vadilo, kebyze mam akoze zacat "zit v Kolumbii na fest, na neurcito", alebo ovela viac by mi chybali v tom pripade veci z domu...
Lebo takto, ked sa ma ludia chybali: "ake jedlo ti chyba" a pod. tak nic nebolo dost silne... Lebo som vedela ze sa vratim... ze toto tu ma koniec...
A keby to koniec nemalo, nebolo by to ono... To co som citila bola LASKA ku vsetkym (nielen tym na letisku), VDACNOST za vsetko, neviem... Bo ja revem hlavne kvoli tymto pocitom...
Ked si tak vezmete, niekto vam umrie, odchadza, tak to nie je SMUTOK cisto preco placeme, je to LASKA k danemu cloveku - citime tak vela za to, co sme prezili s danym clovekom a mame ho tak radi, az sa oci rozplacu... Teda aspon, je to moja filozofia...
Kazdopadne, bola som tam, zaliata slzami, vstupila som do lietadla, tak ludia sa na mna pozerali ako keby som bola BLAZON!!! 20 servitiek ktore mi dal steward, sa minulo do 10. minut. Nastastie som ako male decko po silnom a vydatnom reve zaspala, a zobudila sa az v Bogote...
Tam ma prisiel pockat Juancho - kamarat z capoeiry, tak som aspon viac nerevala hentam a nenudila sa...
Pocas letu do Pariza som si pozrela hned na zaciatku tak dojimavy film, ze som sa znovu pustila do revu (ako fajne, prislo mi to vhod) a zase som spala. Koho zaujima, tak teraz bol v kinach, vola sa My sister's keeper. A tak som znovu spala...
Lenze lietadlo sa oneskorilo, a tak som transfer do Viedne nestihla. Z Pariza do Viedne mala ist so mnou len jedna holka, tak sme sa obidve rozpravali po anglicky zatial co sme si sli vybavovat zmenu na najblizsi volny let do Viedne.
Ked zbadala moj slovensky pas, tak sa ma po cesky spytala ci som Slovenka. Ja ze hej, a ci ona je ceska teda... :-) A ona ze nie, ze je Kolumbijka. No haluz nad haluze.
Taka som ostala zmatena ze akou recou mam hovorit na nu, ze som radsej znovu prepla do anglictiny! :-D
A tak teda zase stastie - ze som neostala sama cakajuc X hodin, bavili sme sa po spanielsky potom, lebo mi to strasne chybalo - hned, po takej kratkej chvili...
6 rokov zije v Brne (v Brne!!! no sila aky je svet maly!)
Bola po 6.rokoch na 6 mesiacov doma kvoli vizam, ale pracuje inak v IBM. Mal ju cakat na letisku kamarat, na ktoreho stratila cislo, a kedze sme meskali, nemala sa s nim ako spojit.
Nebudem uz tu zaujimavu story natahovat, proste skoncili sme tak, ze sme ju pekne-krasne s nasimi viezli ku nam domov, ze do Brna pojde na druhy den rano. Ved uznajte, co by robila v noci v Brne, s kuframi a bez kontaktu...
Apropo, kufre...
Tak tie nam nedosli, samozrejme este stale, excellent! Nemam ani zubnu kefku!!! (v dobe, ked toto len nahadzujem na net, ich uz nastastie mam)
A tak... vsetko bolo weird... Europania - vidiet bielych ludi a same modre oci okolo. A blondati... A vzdy sa obzeram okolo seba a hladam odpadovy kos ked idem na zachod a potom sa smejem a s povzdychom to hodim do misy. A nechapem mamu, ktora si mysli, ze zahadzovat to do kosa, by bolo vrcholne nechutne...
Stale mi utekaju slova po spanielsky a prekladam zo spanielciny do slovenciny...
Napr.
"Me gusta esta pelicula" - "Mne chuti tento film". (excellent!)
"Todo el mundo sabe" - "Cely svet vie" namiesto "vsetci vedia"
"Que te vaya bien" - "Nech ti ide dobre" som povedala Cataline namiesto "Maj sa"
a TAKMER som na pumpe namiesto "Dovidenia" povedala "Uvidime sa neskor"
:-))))))))))))))))
A tak... Vsetko mi chyba, ale zaroven v tom istom momente mam pocit, ako keby som nikdy nikam nesla.. Byt vo svojej izbe, dotykat sa vsetkeho, a premyslat ci sa to naozaj stalo... A aky to vlastne malo vsetko vyznam... Okrem toho ze som sa naucila po spanielsky... Ze co bude tento rocik znamenat v behu celeho zivota... Asi nic... Len taky sen... A to mi je luto...
A je mi stale zima... A je tu strasne suchy vzduch na mna. A chcem ist behat na slnko do parku... :( A..............
1 day to go
Tak, a uz sme tu mali stvrtok - posledny den... Sla som este do skoly na clausuru - zaver vsetkeho akoby - "promovali" tam skolkarov na "primaria" akoze na prvky stupen zakladky a piatakov na "bachillerato" - coz je akoze stredna - od 10 do 16 rokov...
Mam z toho aj videjko, aha:
Potom vystupovali aj roztlieskavacky = cheerleaders in English = porristas en español:
A fotila som sa este s mojimi naj naj naj detickami:
S mojou sefkou Albou - povedala mi velmi krasne veci akoze, len neviem ci tomu mozem verit, no... :(
(jakoze toto tu: te deseo de todo corazon un buen viaje que el encuentro con tu familiay tu novio sea muy emotivo y perdure muchos años el amor y la alegria del reencuentro.
Gracias por regalarnos tu espontaneidad, tu chispa de alegria y vitalidad reflejado en cada acto que hacias, sigue esforzandote por ser feliz, tienes la inteligencia y recuerda siempre camina de la mano de Dios y la Virgen Maria todo saldra para tu bien.) No, ved viem ze nerozumiete, ale nevadi :-D aj google translator existuje ;-)
Pak som sla este k Marinovi domov, kde som pre jeho mamu sla robit halusky, vlastne aj pre jeho brat a pre dalsieho typka co pre nich pracuje, tak prosim pekne, z pol kila muky (pred casom by mi tento vyraz nic nepovedal, hahaha, znamena to ze VELAAAAAA, HODNEEEE, MUCHOOOOO). Kurna, uz sa mozem aj vydavat!
Fotku z toho nemam ani jednu, zakladom je, ze by som to nedokoncila asi ani dodnes kebyze mi Marino nepomahal. :-D
Potom som sa chvilu s jeho mamou hadala o tom, ze ja pojdem do pekla a nie do neba lebo je to tam podla mna viac "cool" urcite - akoze zeny, auta, casino a tak, hahaha a ze nebo je nuda, a ona ze nie, ze ma tam zozeru cerviky v pekle (uhm, neviete naco vam to tu sharujem??? :-D)
Ja a Martha - la mamita :-)
ja a hladosi (ten v bielom najsamvacsi)
A pak som sla prosim pekne balit! A to este len bolo!!! Mam z toho video... aha
A Esperanzita zdobila bytik uz na Vianoce (dako skoro zacinaju) a bola u nas suseda mala krpata a povytahovala vsetky hracky co nasla, a nahanala macku a take to bolo vsetko uzasne... To som v tom momente netusila ze Esperanza sa rozhodne nebyt tam ked budem odchadzat... :(
Tato osoba mi bola ako vlastna mama a viem ze ja pre nu som bola ako dcera. Luis mi bol ako brat ktoreho som nikdy nemala, a viem ze by som to na zaciatku nikdy nepovedala - mala som obrovske stastie na ludi...
Ja, mi "mami" a nasa macka. (jezis, este k tej macke - tak Esperanza mi vravela ze normalne na mna ziarlila, lebo macka zacala v poslednej dobe chodit stale do mojej izby, a stale za mnou), to ani nehovorim o psovi - ked som chodila domov a bolo mi teba curat, tak som nemohla, bo najprv bolo treba jednou rukou psovi sa povenovat a druhou macke, no sranda! :-D
Vecer ma este Marino vytiahol na veceru, sli sme este za Mayom na pivka, ani som riadne nesla spat tu noc... Ale stale som necitila NIC!!! Strasne divne co je to v poslednej dobe so mnou. :-S
Mam z toho aj videjko, aha:
Potom vystupovali aj roztlieskavacky = cheerleaders in English = porristas en español:
A fotila som sa este s mojimi naj naj naj detickami:
S mojou sefkou Albou - povedala mi velmi krasne veci akoze, len neviem ci tomu mozem verit, no... :(
(jakoze toto tu: te deseo de todo corazon un buen viaje que el encuentro con tu familiay tu novio sea muy emotivo y perdure muchos años el amor y la alegria del reencuentro.
Gracias por regalarnos tu espontaneidad, tu chispa de alegria y vitalidad reflejado en cada acto que hacias, sigue esforzandote por ser feliz, tienes la inteligencia y recuerda siempre camina de la mano de Dios y la Virgen Maria todo saldra para tu bien.) No, ved viem ze nerozumiete, ale nevadi :-D aj google translator existuje ;-)
Pak som sla este k Marinovi domov, kde som pre jeho mamu sla robit halusky, vlastne aj pre jeho brat a pre dalsieho typka co pre nich pracuje, tak prosim pekne, z pol kila muky (pred casom by mi tento vyraz nic nepovedal, hahaha, znamena to ze VELAAAAAA, HODNEEEE, MUCHOOOOO). Kurna, uz sa mozem aj vydavat!
Fotku z toho nemam ani jednu, zakladom je, ze by som to nedokoncila asi ani dodnes kebyze mi Marino nepomahal. :-D
Potom som sa chvilu s jeho mamou hadala o tom, ze ja pojdem do pekla a nie do neba lebo je to tam podla mna viac "cool" urcite - akoze zeny, auta, casino a tak, hahaha a ze nebo je nuda, a ona ze nie, ze ma tam zozeru cerviky v pekle (uhm, neviete naco vam to tu sharujem??? :-D)
Ja a Martha - la mamita :-)
ja a hladosi (ten v bielom najsamvacsi)
A pak som sla prosim pekne balit! A to este len bolo!!! Mam z toho video... aha
A Esperanzita zdobila bytik uz na Vianoce (dako skoro zacinaju) a bola u nas suseda mala krpata a povytahovala vsetky hracky co nasla, a nahanala macku a take to bolo vsetko uzasne... To som v tom momente netusila ze Esperanza sa rozhodne nebyt tam ked budem odchadzat... :(
Tato osoba mi bola ako vlastna mama a viem ze ja pre nu som bola ako dcera. Luis mi bol ako brat ktoreho som nikdy nemala, a viem ze by som to na zaciatku nikdy nepovedala - mala som obrovske stastie na ludi...
Ja, mi "mami" a nasa macka. (jezis, este k tej macke - tak Esperanza mi vravela ze normalne na mna ziarlila, lebo macka zacala v poslednej dobe chodit stale do mojej izby, a stale za mnou), to ani nehovorim o psovi - ked som chodila domov a bolo mi teba curat, tak som nemohla, bo najprv bolo treba jednou rukou psovi sa povenovat a druhou macke, no sranda! :-D
Vecer ma este Marino vytiahol na veceru, sli sme este za Mayom na pivka, ani som riadne nesla spat tu noc... Ale stale som necitila NIC!!! Strasne divne co je to v poslednej dobe so mnou. :-S
Capoeira BYE-BYE - roda de mi despedida
Cakala ma este posledna rozlucka - so dalsou skupinou ludi, ktori mi boli skvelymi priatelmi - capoeiristi.
Ak ste citali moj prispevok o Villavicenciu, tak si viete predstavit co som citila ked som vedela ze sa urobi roda venovana iba mne.
A ak ste citali o Cristianovych narodeninach, tak viete, ze ked sa roda venuje jednemu cloveku, tak s vami hraju vsetci. Len s dvomi ludmi hrat minutu je makacka jak hovado, Cristian sa napriklad od fyzickeho vypatia poblil. Hehe :-)
Tak som rano chodievala behat a potom vecer sme trenovali iba my dvaja s Marinom. (ako fajn, mat osobneho kouca) Musim povedat ze v pondelok sme sa strasne pohadali, lebo som bola volaka citlivka a ked trenujeme, tak ma fakt dusi! No a zasa som nechcela robit nejake veci co mi ukazoval "lebo som sa hanbila". Tusim som ho uz fakt nasrala lebo X-krat som mu slubila ze zlepsim v tomto svoj attitude...
No nastastie sa na mna nevysral a trenovali sme aj v utorok, a fakt mi robil zostavu s narocnejsimi akrobatickejsimi figurami a davala som. Kebyze tak viem od coho vsetko zalezi, sakra! :-D
A tak v stredu o 18:30 dosli vsetci aby sme si spolu posledny krat zahrali... O 18:45 mi vola ze ma 20 ludi co na mna caka a ze kde do certa trcim. Hahaha, typicka ja - ked uz ma Kolumbijcania jebu ze chodim neskoro, tak to je sila! :-D
Ale zasa som mala ten divny pocit, ze akoby nechcem tam ist, nechcem sa lucit, bo som zase necitila nic.
Ale sla som, a hrali sme. Fakt tam boli vsetci a bola vyborna atmoska a nalada, a proste zhrniem to. Prvy krat v zivote som hrala s radostou, s usmevom, prvy krat v zivote sa mi to aj ako-tak pacilo - akoze, ja sama sebe, nebola som na seba prisna, len som si to uzivala - hrat s kamosmi... Ktori ma jeden po druhom vytahovali a ja som nevlaaadalaaaa!
Bolo to uzasne, myslela som si ze uz odpadnem, uz som sa aj v jednej chvili plazila von z kruhu, ked ma schytil dalsi a smiali sme sa a smiali a ja som bola tak stastna... :-D
Pak ked uz som ani nevedela ako sa volam, zacali bubnovat rychlejsie a spievat hlasnejsie a vsetci sa zacali priblizovat a niekto na mna zozadu hodil kolumbijsku vlajku a.... kebyze som to stara ja, tak poviem ze ... a ja som mala slzy v ociach. Ale NIE! Uz som zacinala byt nasrata reku co je to so mnou a s mojimi poondiatymi citmi??!!!
Ved ja revem za hocijaku blbost, a tu sa lucim s ludmi ktorych uz NIKDY neuvidim a niiiiiiiiiiiic... no sila... niekto by povedal ze lepsie tak, ale pre mna to tak nie je. Ja to POTREBUJEM - pre mna slzy znamenaju ze citim vela, a takto som sa citila ako mrtva...
Tak som tam len lezala v strede zakryta kolumbijskou vlajkou, a oni len skandovali: "pa-la-bras, pa-la-bras" - akoze nech nieco prereciem... a ja som nemohla. Nic mi neprichadzalo na um - myslim si, ze som nicomu nechcela stale uverit, akysi vnutorny blok...
Blabla, tak som zo seba vysmatlala akesi DAKUJEM a bolo...
Tu hadzem zase kopu fotiek:
Mrtva, haha! :-D
A spotenaaa:
with Julian
with Cascos
with Jeffer
with Cristian
with Jorge
with Risas
with Sobri
with Male
with Mexi
with Marino
with Sami
with Dianita
Ak ste citali moj prispevok o Villavicenciu, tak si viete predstavit co som citila ked som vedela ze sa urobi roda venovana iba mne.
A ak ste citali o Cristianovych narodeninach, tak viete, ze ked sa roda venuje jednemu cloveku, tak s vami hraju vsetci. Len s dvomi ludmi hrat minutu je makacka jak hovado, Cristian sa napriklad od fyzickeho vypatia poblil. Hehe :-)
Tak som rano chodievala behat a potom vecer sme trenovali iba my dvaja s Marinom. (ako fajn, mat osobneho kouca) Musim povedat ze v pondelok sme sa strasne pohadali, lebo som bola volaka citlivka a ked trenujeme, tak ma fakt dusi! No a zasa som nechcela robit nejake veci co mi ukazoval "lebo som sa hanbila". Tusim som ho uz fakt nasrala lebo X-krat som mu slubila ze zlepsim v tomto svoj attitude...
No nastastie sa na mna nevysral a trenovali sme aj v utorok, a fakt mi robil zostavu s narocnejsimi akrobatickejsimi figurami a davala som. Kebyze tak viem od coho vsetko zalezi, sakra! :-D
A tak v stredu o 18:30 dosli vsetci aby sme si spolu posledny krat zahrali... O 18:45 mi vola ze ma 20 ludi co na mna caka a ze kde do certa trcim. Hahaha, typicka ja - ked uz ma Kolumbijcania jebu ze chodim neskoro, tak to je sila! :-D
Ale zasa som mala ten divny pocit, ze akoby nechcem tam ist, nechcem sa lucit, bo som zase necitila nic.
Ale sla som, a hrali sme. Fakt tam boli vsetci a bola vyborna atmoska a nalada, a proste zhrniem to. Prvy krat v zivote som hrala s radostou, s usmevom, prvy krat v zivote sa mi to aj ako-tak pacilo - akoze, ja sama sebe, nebola som na seba prisna, len som si to uzivala - hrat s kamosmi... Ktori ma jeden po druhom vytahovali a ja som nevlaaadalaaaa!
Bolo to uzasne, myslela som si ze uz odpadnem, uz som sa aj v jednej chvili plazila von z kruhu, ked ma schytil dalsi a smiali sme sa a smiali a ja som bola tak stastna... :-D
Pak ked uz som ani nevedela ako sa volam, zacali bubnovat rychlejsie a spievat hlasnejsie a vsetci sa zacali priblizovat a niekto na mna zozadu hodil kolumbijsku vlajku a.... kebyze som to stara ja, tak poviem ze ... a ja som mala slzy v ociach. Ale NIE! Uz som zacinala byt nasrata reku co je to so mnou a s mojimi poondiatymi citmi??!!!
Ved ja revem za hocijaku blbost, a tu sa lucim s ludmi ktorych uz NIKDY neuvidim a niiiiiiiiiiiic... no sila... niekto by povedal ze lepsie tak, ale pre mna to tak nie je. Ja to POTREBUJEM - pre mna slzy znamenaju ze citim vela, a takto som sa citila ako mrtva...
Tak som tam len lezala v strede zakryta kolumbijskou vlajkou, a oni len skandovali: "pa-la-bras, pa-la-bras" - akoze nech nieco prereciem... a ja som nemohla. Nic mi neprichadzalo na um - myslim si, ze som nicomu nechcela stale uverit, akysi vnutorny blok...
Blabla, tak som zo seba vysmatlala akesi DAKUJEM a bolo...
Tu hadzem zase kopu fotiek:
Mrtva, haha! :-D
A spotenaaa:
with Julian
with Cascos
with Jeffer
with Cristian
with Jorge
with Risas
with Sobri
with Male
with Mexi
with Marino
with Sami
with Dianita
Subscribe to:
Posts (Atom)
