Ako som sla na batizado capoeiry a navstivila X dalsich miest

No, tak minuly vikend sa v mestecku Sogamoso, velkom asi ako Bystrica co sa nachadza dost blizko Bogoty (rozumej, daleko od Bucaramangy) konalo batizado capoeiry. Batizado je event, kde sa menia opasky co sa nosia na gatiach capoeiry (ja nemam napr. ziadny, aj ked by som uz mohla mat nejaky ten level), ale plati sa za to dost penazi a tak, takze som tam sla len ako ucastnik, nie ako clovek ktoremu to menia. Plus, som posrata hrat v rode (total mentaln blok, takze k tomu asi nikdy nedojde...)
Konalo sa to v divadle v Sogamose, kde boli hlavne rodinni prislusnici danych osob, a ide o to, ze musis hrat s tvojim instruktorom a ten rozhodne ci si zasluzis novy opasok. (jak debilne to vysvetlujem, co? :-P) PS: capoeira, hoci sa radi medzi bojove umenie, sa v jazyku capoeiry “hra”, nie “bojuje”… Aj ked, tym ostrielanym dali teda riadne zabrat.
Vyrazili sme po fashion show v noci zo stanice – mali sme ist povodne styria, ale jedna baba sla skorsim busom, a druhy chalan to na poslednu chvilu odvolal. Tak sme sli len my dvaja s Marinom, co mi je tu teraz aj tak najlepsi kamos. Furt ma niekam vlaci, a mne sa to paci. (rym :-))
Plan bol stavit sa najprv v meste zvanom Tunja (citaj “Tuncha”), ranajkovat tam, obzriet to tam, a potom ist do Sogamosa. Ale mi mily zlaty panko zabudol povedat ze je tam kosa ako v Rusku, takze pri teplote okolo nuly (alebo kolkoze je ked vam ide para z ust), som zavelila ze "ina vesnica, por favor" a tak sme neplanovane skoncili v jednej z turistami najviac navstevovanych destinacii - vo Villa de Leyva. Je to v podstate chranena vesnica, nieco ako Giron, zachovale biele domy s drevenymi okenicami, vydlazdenym namestim - proste, co u nas najdete hocikde, ale tu sa to fest rata, ranajkovali sme teda tam, porobili kopu fotiek na namesti a pod. a odtial sme sa pohli do Sogamosa.

Fotky z Villa de Leyva:












Na trhu, kde sme aj jedli:








Inak ten trh, to vam bolo zvlastne miesto. Neviem, tym ake to bolo "stare" ci nie "neat", nie moderne upravene (stare nadoby, kazdy riad iny), tak mna vam to proste pripomenulo detstvo, domov, starkeho - aky sme mali dakedy dvor, staru starkinu kuchynu, proste nasu krajinu, ked este nebola "zapadna"... velmi silne pocity som tam mala...

Hartos, tieto su pre teba ;-P






V Sogamose byva Juancho - chalan, ktoreho nepoznam dlho ale mam ho rada ako keby som ho poznala roky (kratkovlasy co mi pomahal opravovat pisomky), a Marino tam 3 roky zil a tam sa aj s JuanChom spoznali, a tak sme zo stanice zamierili do JuanChovho domu. Lenze JuanCho, ktory studuje v Bogote, tam este nebol, tak som myslela ze reku niekde pockame...
Ale nieee, toto tu je Kolumbia (teraz to myslim v tom najlepsom slova vyzname ako sa da) - otvorila nam segra, Marino sa s rodinou zvital - sak boli kamarati, a co na tom ze JuanCho tam nie je - mohlo sa obedovat! :-D
O ich pohostinnosti by som mala asi napisat separatny clanok. Proste, prisiel dalsi kamos zo Sogamosa, tiez sa s nami najedol. Potom dalsich 5, neskor - az po obede, ale vobec nevadilo ze JuanCho no está, kvasilo sa unho v dome s jeho rodicmi - sak vsetci su kamarati nasho syna, tak co. A rodicia ich aj vsetci poznaju - takto to tu chodi...
Ako by som to - ako keby som si ja k Bodnarovcom, ci Rociakovcom zasla ked uz som tam, a nevadi ze Bodka ci Nina dojdu az o par hodin. A rovno aj s kamosom... :-D Dobre, nie?

A potom v divadle vecer bolo niekolko hodin batizado, vymrzli sme riadne, bo skoro v 3000 metroch sme boli, tak cez den ked pecie slnko OK, ale vecer kosa, a vecer sme sli na pivo. Ja a asi 20 chalanov!!! (Inak baby - neskutocne ake tela maju - uff, mam zopar funny fotiek na porovnanie! :-D) Ale vybrali by ste si, ty koki! :-D
Ale mojmu mozgu davalo riadne zabrat vselijake komentare coolovo odbijat, a navyse v spanielcine, ale musela som - aby som "presla" v ich ociach. Podarilo sa! ;-)

Videa z capoeiry:




Fotky:




Abdominales - skoro rovnake ;-P




S mestrem:


Nedelu sme prespali dlho, a po obede nas rodicia v aute (siedmich) vzali do blizkej dedinky prejst sa do prirody a na kolace co tam predavaju - taky v pohode dnik, sli sme spat skoro...

Fotka do rodinneho albumu ;-)


Potom typicky, babka co predavala karamelky - drobucka, ale "podnikatelka" - my ze nech sa s nami odfoti, a ona ze iba ak kupime (za 10 korun v prepocte), tak sme s Richardom vyhrabavali nejake drobne... :-D


Tak tu uz sa veselo skeri! :-P


Z prirody (najlepsie bolo ako sme tlacili zraneneho JuanCha hore)




V pondelok som uz len ja s chalanmi sla obzriet obrovske jazero ci co to je - Laguna de Tota - je tam urobena biela piesocna plaz, a tam sme sa dosytosti cely den vyblbli - robili sme kadejake umelecke fotky, aj akoze na "modeling" sme sa hrali, a pod. :-D









Toto tu sa mi smiali, lebo sme boli v buse a ja som citala knizku (btw. prvu po spanielsky - kupila som si Coelha - Na brehu rieky Rio Piedra som si sadla a plakala - A orillas del Rio Piedra me sente y llore) a chalani ze aha, laguna, a ja ze "uuuuhmmmmmm" a ani som hlavu nezdvihla, tak sme sa potom fotili v krasnom prostredi s knihou! ;-D




Just chilling:






Vymyslanie blbosti a nase "modelingovanie" :-D












A spali sme a vyblbli sa na plazi:










A zopar umeleckych:










Proste, bol to vyborny vikend, oddych, vsetko mozne, cez noc cesta osem ci viachodinova do Bucaramangy a rovno do roboty, ale nevadi... :-D