Sunday, September 20, 2009

Koncert Juan Luis Guerra + Don Omar

No, musim vam napisat ako som sa dostala na koncert jedneho z naj kolumbijskych spevakov “ako slepy k husliam” :-)
Som vedela, ze sa chysta koncert a kamosi uz dlho mali zakupene listky – za 130 000 pesos (ako u nas ked vyse tisicky vysolite), ale ja nejak tu ich hudbu zase nezeriem (este stale – hoci ma to pomaly pomalicky chyta), takze vela penazi, plus nikdy ma ani nenapadlo ze by som sla…
A tak ma len tak v piatok kamosi vyzdvihli autom poobede o stvrtej, ze ideme len tak na pivko na dom kamosa – tak len taka, skoro podomacky oblecena, bez mejkapu a bez penazi som vybehla… To som netusila ze sa vratim az na druhy den! :-D
Na dome sme zo 4-5 piviek stiahli kazdy (to su male), kecali, a potom sme sli autom k Marinovi domov, bo listky mal on tam plus byva relativne blizko stadionu… Tam nam dal daco najest a tak, a jeho mama ich isla zaviezt a ze mna potom domov zavezie… Som myslela ze pojdem s niekym inym zaparit, bo som bola fakt v nalade, tak som zatial obvolavala vsetkych ostatnych kamosov, ale bud mi nedvihali alebo mali ine plany, tak som sa zacala citit dost mizerne – reku, aj na ten poondiaty koncert by som sla – vlastne uz som o tom zacala rozmyslat ze by to bola zaujimava skusenst ist na kolumbijsky koncert – prachy neprachy… Toz, ale aiesecari mi stale nezaplatili (to, ako tu vela krat zijem tyzden na max. sto korunach a ako hocikedy nemam za co jest ani, kvoli ich nezodpovednosti, to by si tiez zasluzilo osobitny prispevok, ale o tom uz ani nepisem, som zvyknuta – aspon nepriberam :-D) a tak som nemohla ist…
Tak ma Marinova vezie domov, kecame, a zazvoni mi telefon – volaju mi reku: “Chces ist na koncert???! Hybaj, bude sranda!” a ja ze hej, len nemam prachy. Ze nech ti pozicia moja mama. No random jak hovado – asi jedna z najspontannejsich veci aku som kedy urobila (plus, neznasam poziciavat si peniaze, takze aj to). Tak sme sa zvrtli, Marta vytasila 100 000 pesos (zohnali mi chalani za 90 000 listok) a sup ho tam, uz som bola na koncerte… :-D Len fotky ziadne nemam, bo ako vravim – aka som bola, neupravena, haluzacka, bez nicoho… :-D
Juuuuj, a k mojmu prekvapeniu sme zaparili super – som zistila ze vela tych pesniciek poznam, len som nevedela ze ich spieva Juan Luis Guerra, hehe, tancovali sme, prepasovali sme aguardiente, tak sme sa aj slusne nakalili (no, hlavne ja a kamos z Bogoty – Tater), tak nas potom Marino kestok podopieral kazdeho z jednej strany – vraj sme strasne trepali po anglicky (akoze, triezvy tu so mnou anglicky nehovori nik z kamosov, ale akonahle maju isty level “amperov”, tak im to zrazu kecia! :-D)
Spali sme u Marina nakoniec, takze vtipne ked som rano domov dorazila po tom co som vypadla o stvrtej poobede predosly den… Obcas sa treba zresetovat.

Ked uz som u tej kolumbijskej hudby, tak tuto par vzoriek z koncertu. Juan Luis Guerra reprezentuje viac typicky styl – vallenato, merengue, atd.







Don Omar patri k stylu zvanemu regueton – ficia na tom hlavne mladi, lebo je to “sexy” hudba ako pop, pari a tancuje sa osamote ako u nas…





Lebo inak, ich koncept parties je proste tancovat chalan s babou, vela krat sa ma vypytuju, ze ako akoze tancujeme, ze fajn pocuvat rock a pod. ale ze ako potom niekto zbali babu apod. :-D Bo tu – tanec, salsa, merengue, vallenato, telo na telo a ide sa! ;-)
Kto tu nevie tancovat, tak je strasny luzer! Proste, nikdy nebude mat babu, a tak obecne. Od malicka to maju v krvi.
Ja som napr. vallenato a merengue moc nemusela, ale uz sa presuvam do stadia ze ma to bavi. :-D Bo vsetci chalani co ma schytia, si myslia “OMG, Europanka, to bude porod dikobraza s nou tancovat”. Obecne, ti Kolumbijcania co cestovali niekam (Kanada, Europa, USA), zdielaju nazor ze proste ostatne kontinenty nevedia tancovat. (a tak trochu maju pravdu) Ze ked skusali naucit baby v Kanade a pod., tak stratene pripadya pod. Takze potom len cumia a opakuju mi “tu te volviste una mujer colombiana” (ze som sa premenila na Kolumbijcanku) lebo su vypeceni ze mi to proste ide. Asi sa to len tak nevidi. A ja sa vzdy tvarim ze “akoze to nevieeeem a taaak” lebo mi to proste pride, vy idioti, jasne ze viem tancovat. To neni o narodnosti, ale o talente… A ze aj my mame “latino bary” – merengue a salsu som vedela predtym nez som dosla sem. Bojovala som len s tym poondiatym vallenatom, ale uz som “doma”. ;-)
Ale akoze uvedomujem si ze vela “nelatino” ludi sa to proste nikdy nenauci, neviem, maju strasne specificke pohyby tito latinos…
No, aby ste vedeli o com tu asi tocim, tak tu je par videi na ukazku…

Velmi slavny je spevak Carlos Vives - tu je jedna z jeho pesniciek (vallenato):


Tu som nasla na youtube video ako sa tancuje merengue - ani to podla mna nie su kolumbijci, latinos to davaju este lepsie, len nemam cas sa hrabat a hladat videa:




Tu je to ich typicke a uz spominane vallenato - tancuju latinos ;-)


Tu mate na ukazku salsu:




A poslednu vam nahadzujem cumbiu - velmi typicky tanec z pobrezia s velkymi suknami:


Jo, a co som este chcela povedat je, ze co sa mi paci je, ze u nich pretrvava folklor. Ze proste tieto muzicky (okrem reguetonu) su rytmy co pocuvali och babickya dedkovia, ale bavia sa na to mladi. Aby som to k niecomu prirovnala, tak je to ako keby my sme tancovali v paroch polku na dychovku na nasich parbach pre mladych alebo akoze “suboracke tance z Lucnice” :-D. A sa ma tu pytaju ze akoze na aku Slovensku hudbu my tancujeme, a ze co su “nase rytmy”, tak je to potom sranda vysvetlovat, ked clovek mysli na “Elan”, “Pehu”, “Horkyze Slize”, “No name” a pod. :-D

1 comment: