Narocny vikend

Vazeni a mili, takze po poriadku - toto tu bude o tom, ako som si pripomenula stare AIESEC (hlavne EB a MC) casy pretoze som bola tak busy ze som nevedela co skorej...

Co ma cakalo v piatok po robote - narychlo zvolany meeting s hlavou katedry, kde sme v piatok vecer konzultovali o com ma byt moja prezentacia na pondelnajsej (!!!) medzinarodnej konferencii miestnej univerzity o business managemente. Tema - obchod a business s Ceskou republikou. (viem ja???!!! :-S)
Takze, zlata moja - v pondelok o tretej vystupujes ako recnik MBA doktora Jana Meniarova (darmo som mu 3 krat vysveltovala ze mam certifikat len z HR modulu MBA kurzu a ze titul MBA nemam! he!)
Odtial som padala na skolsky event.

Dia del amor y amistad (Den lasky a priatelstva) pre ucitelov vsetkych skol
Od nas sme sli traja - moji dobri kamarati Oscar a Luz Bibiana ale kestok sme sa nudili. Ale chcela som obkuknut inu skolu, tak som sla. Uplna parada bola! Fakt krasne tam mali, len bola tma, tak som nic neodfotila.
Mam len fotky nas v telocvicni a potom este video mnisok ktore ucia na jednej skole, ako tahaju ostatnych tancovat merengue - iba som v nemom uzase ostala a natocila vam to! :-D




Odtial som po skonceni a napchani sa zemiacikmi, pecenym masom a klobasami (LOL! :-D) padala stretnut sa s kamosmi, kde sme dali zopar piveciek predtym nez som to mala stihnut na Andresove narodeniny, ale vdaka vydatnemu dazdu (jakoze, lejak jak hovado) som ho stihla uz len pri odchode. Ze som prisla domov o nejakej tretej rano, asi nemusim spominat...








Rano bolo vstavanie tazke, bo od rana nas cakalo 6 hodin interviews s kandidatmi do miestneho EB (vedenia AIESEC).

Nasa priprava na Assessment Centre vyzerala asi takto: ;-)




Hodina slovenciny:



Po prichode domov z interviews som padla do postele a spala, a po zobudeni zacala zufalo makat na tej prezentacii o businesse v CR bo som vedela co ma caka nasledovny den...

Stvrt maraton anebo Ako som zistila ze Bucaramanga je postavena v kopci :-D

S kamosmi Mayom a Jaimem sme sa boli dohodli ze si pobezime stvrt maratonik a toto rozhodnutie samozrejme padlo pri par pivach, cigaretke (podaktori) a takmer bez ziadneho treningu! ;-)

Nas ciel: dobehnut do ciela bez zastavenia. Na case nezalezi!

Popis ucastnikov:
Jaime - ochlasta ale v podstate atleticky typ, behava X krat do tyzdna aj hodinu a do kopca
Ja - taktiez vcelku atleticky typ (a niektori by mozno dodali "a taktiez ochlasta" :-D) traviaci sportovymi aktivitami tak 5 dni v tyzdni, ale taking it easy - co sa behu tyka - rozumej 2 krat do tyzdna, cez vikend v parciku, 20 minutiek ;-)
Mayo - ochlasta, dost tuhy fajciar, nehybal sa podla mna aj 2 roky! ;-D

Priebeh:
polnoc - "lahka vecera" podla odporucani weboviek venovanych priprave na beh na dlhe trate - vyprazany patacon (predstavte si hranolky bo sa mi nechce vysvetlovat co to je) a hovadzie. Nie malo! Debili!

6:30 - budicek a snaha o rozlepenie oci ktore nie a nie ostat tak aby clovek nieco videl, nadavanie preco sme my blbci sli spat tak neskoro

7:30 - zapis cisel a zaciatok cakania, mierny excitement a dohadovanie sa o tom, ci ideme dat 10km trat alebo 5km trat

8:00 - malo sa podla planu VRAJ startovat

8:30 - este sa nestartovalo, cakanie si kratime blabolenim o vsakovakych picovinach, hadanim o tom, kto skonci posledny a pod.

9:00 - este stale sa nestartovalo a ja sa zaprisahavam ze ak to nezacne do 9:30, tak odtial padam - vsade je kopec ludi, testosteronmi nabiti vojaci pokrikuju nech uz to zacne, pobolievaju nas nohy od tolkeho statia, zaciname citi unavu, moje obviazane kolena citia ze som ich stiahla prilis a nie som si ista ci mi do zvysku noh dostatocne prudi krv.

9:30 - este stale sa neodstartovalo, studentom ZS a SS skol to nejak zvlast nevadi, ja si sadam na zem kde si nadavajuc rozvazujem obvazy

9:45 - znovu si zavazujem obvazy lebo vraj o 10:00 sa bude startovat. Rozhodujeme sa pre 5km trat bo nam nezvysuje na viac kedze musime zacat robit vyberove konanie pre AIESEC hned po maratone. Tu ani netusime, aki budeme za toto rozhodnutie na konci vdacni!

10:10 - vyrazame a v duchu sa lucime s Jaimem ktory nasadil ponevadz vyssie tempo. Moj a Mayov plan - udrziavat pomale tempo a nedat sa vyviest z miery okolo sprintujucimi faganmi a uz spomenutymi testosteronom nabitymi vojakmi ktori vas predbiehaju. Mate pocit ze vas vsetci predbiehaju. Serieme na to a enjoy-ujeme! ;-)

1km - beziac dolu kopcom si este dokazeme pospevovat "I've got a feeling" od Black Eyed Peas a Majo zvlada bezat aj robit videa

1,5km - 2,5 km - Zacina kopec a ja si uvedomujem ze nebude kratky lebo tu cestu poznam a snazim sa na nic nemysliet - najma na ludi okolo a iba si opakujem "FOCUS", Majo, ktory sa doteraz drzal vedla mna, mi stazka dychciac vypusti nieco v style "Myslim ze odpadnem!" Vtedy ho vidim naposledy a drzim si svoje tempo.

2,5km - Mayo konci a kraca domov - my o tom nevieme

3,5km - moje lave koleno - specificky jeho lava bocna slacha - sa rozhodlo ze sa mi pomsti asi za tolko sportu co tu robim alebo za slaby trening a zacina ma ostro boliet. Okrem toho sa mi zda Carrera 33 neskutocne dlha. zacina aj nechutne palit slnko.

4km - koleno ma nechutne boli a ja sa rozhodujem ze to dokoncim aj keby mi mali amputovat nohu. (Mimochodom, uvedomujem si ze hovorime o posranch 5 kilometrikoch - coz je tusim ako z Nemiec na VUBcku) no ale akosi v tom teple a kopci sa to zda mimoriadne narocny vykon). Minam faganov a testosteronmi uz nie tak nabitych vojakov ktorych stupanie pokorilo (Cha! Tak im treba, parchantom jednym! v duchu sa radujem) Hlavou mi zacinaju prebiehat myslienky ze je mozno mozne, ze to aj nedokoncim... Zda sa mi to alebo sa mi zacina tocit hlava??? "FOCUS!!!!"

4,5km - zacinam si mysliet ze ked to dobehnem, skoncim na vozicku. Kebyze je moje koleno moj kamos, tak mu prave oznamujem ze sa s nim uz v zivote nebavim - zradca jeden! Kua, 500m je TAK SKURVENE VELA???????!!!!!!!!!!!! (pardon za vyraz)

100m pred cielom - Bude to velka hanba ked odpadnem 100 m pred cielom?

CIEL - wow, ak zastanem tak si asi rozbijem hubu! Urcite dycham plucami? Zda sa mi ze ziadne nemam!!! Ty vole, asi sa pocuram! Ty vole, dala som to. Tak fajn. Moj cas: 35 min.

Hladam Jaimeho - dobehol za 27 min.

Cakame na Maya. Maya nikde. po pol hodine... Maya nikde... po hodine - sakra, chod pozriet do auta na telefon ci nevolal...

... dozvedame sa ze Mayo je doma a zacinaju selekcie...

Pada moje rozhodnutie ist do nemocnice po injekciu kedze pri akomkolvek ohnuti kolena mi od bolesti vyhrknu slzy. Citim sa ale zmierena - poznam ich (moje kolena) a necakala som od nich nic ine. Viem ze asi pojde o pretazenie.

Poobedie travim namiesto na Assessment Centre v nemocnici a behanim po injekciach, kam ma musel vziat Marino kedze Jaime vraj proste odpadol a zaspal a na to, ze mi slubil, ze ma tam zavezie, zabudol!

Dopisujem tento prispevok a padam do postele.

Fotodokumentacia z maratonu je viacmenej naj na tomto videu - ale vacsina asi nasim spanielskym joke-om neporozumie, sorry.








aj pes bezal:



Zaver: I had fun a nic nelutujem.