Nie som si ista ci toto pochopi niekto okrem Evci (nikoho nepodcenujem, hovorim to len preto ze som s nou o tomto hovorila ;-D)...
Ide len o to, ze som zistila ze akosi si vobec neuvedomujem ze som vlastne v Kolumbii - ze odlisnost tohto miesta ako takeho nie je pre mna nieco tak sokujuce ako by som si bola myslela... (to, ze nemam teplu vodu, do toho nepocitam)
Neviem ci je to tym, ze som si presla dost horkymi chvilami v praci a so zdravim a v tej chvili je cloveku jedno KDE sa mu to stane, ale tie odlisnosti vidim a predsa sa ma akoby nedotykaju...
Vysvetlim:
Prechadzam na druhu stranu ulice a kluckujem pomedzi auta ktore kluckuju este viac ako ja a ja si uvedomujem ze to, ako tu jazdia je blaznovstvo i majstrovstvo v jednom, ale nejakym sposobom sa to odraza od bubliny v ktorej som. Len si tak pomyslene myknem plecami a poviem si svoje "Whatever" (preklad pre rodinu: nieco ako "No a co ked")...
Taxikom som tu sla za dva tyzdne castejsie nez za cely zivot doma, a aj to si uvedomujem, ale zase len myknem plecami a vravim si "Whatever"...
Ked uz si v tom taxiku sedim aj s dalsimi trejnickami a mame namierene na cudzinecku policiu a Teresa sa rozculuje nad tym kolko ti trubirohovia trubia ked sme v zapche a ze ich to aj tak nikam dalej nedostane, ja si zase len s ladovym pokojom vravim "Whatever"...
No a ked uz sme na tej cudzineckej a kazdej z nas trva skorohodinu kym nam vybavia vsetky papierovacky (cisteho casu, nie cakania, heh) - lebo chcu vsetko od niekolko nasobych odtlackov vsetkych nasich prstov, cez X milion kopii vsetkych moznych papierov a dokumentov, cez fotky na specialnom pozadi az po nasu krvnu skupinu ktoru som si tu musela nechat zistit (mam B+ mami ;-)), a baby uz nadavaju tromi jazykmi, mna to abosolutne nevytaca a hadajte co si vravim...
hehe... presne tak... "WHATEVER"
Love you, J.
Ide len o to, ze som zistila ze akosi si vobec neuvedomujem ze som vlastne v Kolumbii - ze odlisnost tohto miesta ako takeho nie je pre mna nieco tak sokujuce ako by som si bola myslela... (to, ze nemam teplu vodu, do toho nepocitam)
Neviem ci je to tym, ze som si presla dost horkymi chvilami v praci a so zdravim a v tej chvili je cloveku jedno KDE sa mu to stane, ale tie odlisnosti vidim a predsa sa ma akoby nedotykaju...
Vysvetlim:
Prechadzam na druhu stranu ulice a kluckujem pomedzi auta ktore kluckuju este viac ako ja a ja si uvedomujem ze to, ako tu jazdia je blaznovstvo i majstrovstvo v jednom, ale nejakym sposobom sa to odraza od bubliny v ktorej som. Len si tak pomyslene myknem plecami a poviem si svoje "Whatever" (preklad pre rodinu: nieco ako "No a co ked")...
Taxikom som tu sla za dva tyzdne castejsie nez za cely zivot doma, a aj to si uvedomujem, ale zase len myknem plecami a vravim si "Whatever"...
Ked uz si v tom taxiku sedim aj s dalsimi trejnickami a mame namierene na cudzinecku policiu a Teresa sa rozculuje nad tym kolko ti trubirohovia trubia ked sme v zapche a ze ich to aj tak nikam dalej nedostane, ja si zase len s ladovym pokojom vravim "Whatever"...
No a ked uz sme na tej cudzineckej a kazdej z nas trva skorohodinu kym nam vybavia vsetky papierovacky (cisteho casu, nie cakania, heh) - lebo chcu vsetko od niekolko nasobych odtlackov vsetkych nasich prstov, cez X milion kopii vsetkych moznych papierov a dokumentov, cez fotky na specialnom pozadi az po nasu krvnu skupinu ktoru som si tu musela nechat zistit (mam B+ mami ;-)), a baby uz nadavaju tromi jazykmi, mna to abosolutne nevytaca a hadajte co si vravim...
hehe... presne tak... "WHATEVER"
Love you, J.
Tak si to velmi dobre zapamataj, pretoze raz pride to, ze co i len mini drobnosticka sa stane, na ktoru by si si povedala WHATEVER na piatu, ale ta ta velmi vytoci a uz to pojde z kopca....takze to Whatever v danych situaciach keep in mind ;) ja som to volala neskor "moje cinske dni" :D
ReplyDeletemne stale jedine, co ma vytaca je taka trochu opacna diskriminacia - akoze zachod pre cudzincov o 2 pesos drahsi - co akoze z tej mojej "hentej" sa da varit alebo co?! a potom akoze "pozitivna" diskriminacia - nemaju tu blondynky, tak som svatyna (nechceeeem, chcem si chodit a kukat na vsetkych a nie oni na mna)...
ReplyDeleteno, tak cakam moje "filipinske dni"...ale skor si myslim, ze to pride az doma a budu to "dni ceskoslovenske" v podobe reverse culture shocku...lebo asi na tom, ako to mame doma mi trochu viac zalezi...ci to nie je ten dovod, hm...