V prvom rade asi o co sa jedna a co je to zac: Predstavte si kus krajiny s tropickym lesom (palmy, liany, co ja viem co) ktory hranici s pobrezim = more, skaly, divoke vlny, ktory je vyhlasenym narodnym parkom a neplanuju ho zmenit na vysoko turisticku destinaciu, lez ponechat to tak ako je – miesto pre camperov a backpackerov, ktori sa vyspia v hamakoch ci stanoch a den stravia na neupravenych, divokych ale krasnych plazach…
Opat sme sa riadili sprievodcom, tak sme sa zbaleni v jednom ruksaku a vyzbrojeni repelentom proti komarom, vydali na cestu. Viezli sme sa roznymi busikmi a presne sme vedeli kde prestupovat, az sa potom od isteho useku dalo pokracovat uz len pesky cez les asi hodku az na miesto kde sa nachadzal prvy kemp. (Ono, dalo sa ist aj na konoch, ale bolo to drahe, coz samozrejme vyustilo v to, ze sme polovicu cesty museli davat pozor aby sme nesliapali viac po konskych srackach nez po zemi.)
Kedze nesvietilo priame slnko a bol tak trochu opar, vsetko okolo nas vyzeralo ako v Jurskom parku! Neskutocne! :-)
Vedeli sme ze cca dalsiu hodinku slapania odtial sa nachadza dalsi kemp, ale uz sme boli unaveni a tak sme zakotvili v tom prvom. Noc v hamaku nas vysla cca 120 korun kazdeho. Jano sa samozrejme moc nevyspal, ale ti co ma poznate, aj na kuse dreva by som sa v pohode vyspala! :-D takze ja pohodka.
Tak sme sli na miestnu plaz, obdivovali sme tu divoku krasu, trochu zasli do vln a tak, a sli sme sa prejst az do toho druheho kempu, a tam sme videli ze odkial maju ludia tie najkrajsie fotky. Boli sme odhodlani tam zajst na ten dalsi den uz od rana, lenze sme nepocitali s dazdom ktory nas prekvapil a trval az do druheho dna do obeda – sme sa smiali, ze to uz len my mozme mat take stastie ze ani v Tayrone nemame slnko! :-P Tak sme len polihovali v hamakoch a potom okolo obeda vyrazili. Ked sme tam dosli, porobili sme par naozaj excelentych fotiek, pobudli len kratucko a padali sme nazad, lebo nam bolo nacim odist este pred zotmenim, aby sme neslapali potme v lese nazad do civilizacie…
Ale stalo to za to, na tie vlny sme sa nevedeli vynadivat, proste ‘divoka krasa’ najlepsie vystihuje o com je Tayrona…
Nazad do Santa Marty sme sli potom v chive – farebnom kolumbijskom autobusiku, ktory je otvoreny = bez okien a vyhrava z neho hudba a bolo to celkom fajn lebo nam aspon nebolo teplo.
Na pobrezi je cez den sice dost pekelne, ale od mora tam potom navecer pofukuje super vetrik a najradsej sme vzdy chceli spat vonku keby sa bolo dalo – ozaj to bolo super.
Zase sme prespali u Greicy a v nedelu rano sme sli s nou a jej bratom na plaz priamo v casti Santa Marty kam chodia vacsinou vsetci domaci turisti, lebo su tam vystavane hotely a je to prave turisticke centrum – vola sa El Rodadero. Bol to fajn straveny den, voda bola teplucka (ako zatial vsade), porobili sme par black and white pictures a sli sme tam este aj vecer, kde sme zazili super atmosku. Ludia na plazi v kruhoch na stolickach popijali pivo a aguardiente, objednavali si muzikantov ktori bud hrali klasicke vallenato na harmonikach alebo potom cumbia na tamboroch (bubny) – bola som tym uchvatena!
Na dalsi den rano sme sa vydali busom do Cartageny…
Opat sme sa riadili sprievodcom, tak sme sa zbaleni v jednom ruksaku a vyzbrojeni repelentom proti komarom, vydali na cestu. Viezli sme sa roznymi busikmi a presne sme vedeli kde prestupovat, az sa potom od isteho useku dalo pokracovat uz len pesky cez les asi hodku az na miesto kde sa nachadzal prvy kemp. (Ono, dalo sa ist aj na konoch, ale bolo to drahe, coz samozrejme vyustilo v to, ze sme polovicu cesty museli davat pozor aby sme nesliapali viac po konskych srackach nez po zemi.)
Kedze nesvietilo priame slnko a bol tak trochu opar, vsetko okolo nas vyzeralo ako v Jurskom parku! Neskutocne! :-)
Vedeli sme ze cca dalsiu hodinku slapania odtial sa nachadza dalsi kemp, ale uz sme boli unaveni a tak sme zakotvili v tom prvom. Noc v hamaku nas vysla cca 120 korun kazdeho. Jano sa samozrejme moc nevyspal, ale ti co ma poznate, aj na kuse dreva by som sa v pohode vyspala! :-D takze ja pohodka.
Tak sme sli na miestnu plaz, obdivovali sme tu divoku krasu, trochu zasli do vln a tak, a sli sme sa prejst az do toho druheho kempu, a tam sme videli ze odkial maju ludia tie najkrajsie fotky. Boli sme odhodlani tam zajst na ten dalsi den uz od rana, lenze sme nepocitali s dazdom ktory nas prekvapil a trval az do druheho dna do obeda – sme sa smiali, ze to uz len my mozme mat take stastie ze ani v Tayrone nemame slnko! :-P Tak sme len polihovali v hamakoch a potom okolo obeda vyrazili. Ked sme tam dosli, porobili sme par naozaj excelentych fotiek, pobudli len kratucko a padali sme nazad, lebo nam bolo nacim odist este pred zotmenim, aby sme neslapali potme v lese nazad do civilizacie…
Ale stalo to za to, na tie vlny sme sa nevedeli vynadivat, proste ‘divoka krasa’ najlepsie vystihuje o com je Tayrona…
Nazad do Santa Marty sme sli potom v chive – farebnom kolumbijskom autobusiku, ktory je otvoreny = bez okien a vyhrava z neho hudba a bolo to celkom fajn lebo nam aspon nebolo teplo.
Na pobrezi je cez den sice dost pekelne, ale od mora tam potom navecer pofukuje super vetrik a najradsej sme vzdy chceli spat vonku keby sa bolo dalo – ozaj to bolo super.
Zase sme prespali u Greicy a v nedelu rano sme sli s nou a jej bratom na plaz priamo v casti Santa Marty kam chodia vacsinou vsetci domaci turisti, lebo su tam vystavane hotely a je to prave turisticke centrum – vola sa El Rodadero. Bol to fajn straveny den, voda bola teplucka (ako zatial vsade), porobili sme par black and white pictures a sli sme tam este aj vecer, kde sme zazili super atmosku. Ludia na plazi v kruhoch na stolickach popijali pivo a aguardiente, objednavali si muzikantov ktori bud hrali klasicke vallenato na harmonikach alebo potom cumbia na tamboroch (bubny) – bola som tym uchvatena!
Na dalsi den rano sme sa vydali busom do Cartageny…
:-o :-o :-o Ved ale vy ste boli priamo v raji na zemi!!!! Aaaaaaaaaaaaa!!! Ani neviem opisat co citim ked sa na to divam, to je NESKUTOCNE!!! Super, parada - mate zazitok na cely zivot! Yes
ReplyDelete