Znamena, ze dnes sme konecne sli na mensiu turu k vodopadu niekde v kopcoch nad Bucaramangou. Iba ja, Teresa a Alejo (dalsi gay friend)...
Sice po vcerajsej dlhej noci von nebolo lahke vstat o 8 rano a ist na strmy kopec po 4 hodinach spanku, ale podarilo sa! ;-) Vystup nam trval iba 1,5 hodinku, ale bola to taka strmina a svietilo slnko, ze sme na vrchu zmykali tricka od potu. Doslovne. Esteze sme si vzali nahradne!
Kracali sme, sledovali vegetaciu a clovek sa zas raz zastavil aby si uvedomil ze sa vlastne diva na bananovniky, platany, kavove rastliny a do toho vidi nejake liany a poletujuce farebne motyle a ze je vlastne v Kolumbii!!! A ze to je neskutocne! :-)
Vodopadik to nebol bohvieco oproti nasim tatranskym, ale padlo dobre. Ked sme tam dorazili, zvalili sme sa na velku plochu skalu, z ktorej prave odchadzal taky starsi par, a ponukol nas syrom (sa tu je ako energeticka bomba queso con bocadillo - syr s bocadillom - je to sladkost z guayaby co este stale neviem co je! :-D) Ako u nas ked si date Tatranku proste! :-D
Ale to bolo uzasne a toto tu milujem na Kolumbii, lebo takato pohostinnost sa pomaly z nasej krajiny vytraca hoci sme ju tiez mali! Proste, zdravite sa s tymi ludmi, a oni vas ponuknu svojim jedlom. No sila, potesi!
Ked sme odchadzali, po ceste bol taky z plechov zbity pribytok (takych je tu na kazdom kroku - vsak vravim, rozdiely velke), a tam bol napis ze predavaju studene napoje, tak sme pred tym zastali a priblizne 3 sekundy hutali ze ci si ideme kupit daku vodu ci co, ked na nas typek zavolal ze "Vstupte!" a my ze dobre, a on ze hned "Donesiem vam tri pivecka?" a my co sme povodne vodu chceli, sme boli uplne zaskoceni tymto navrhom, na ktory sme samozrejme kladne pokyvali hlavou! :-D Pofukoval nam tam vetrik, posadali sme si na obieleny murik, a na lavicku vytvorenu z jednej dosky a dvoch prazdnych bedni od piva a zacali sme sa s nim zhovarat. Do toho nam z velkych reprakov hralo typicke vallenato... Idylka!
Pytali sa odkial s Teresou sme a tak, zacal nam vypravat so zenou ze oni pesky maju prejdeny cely Santander (region v ktorom sme - Bucaramanga je jeho hlavne mesto), skvely bol. Daval nam tipy na dalsie vychadzky a pod. Zena mi dala telefon ze kebyze cokolvek potrebujeme, tak nech sa ozveme... :-)
Ako nam pivko doslo, uz uz sa dvihal po dalsie, ale sme si povedali ze dost, ze chceme zist dole a este nieco porobit a tak, a vytahovali sme peniazky reku zaplatime pivko, a oni ze nie, ze nas pozyvaju vsetkych troch.
S Teresou sme ostali s otvorenou hubou - proste druhy krat za den taketo strasne super gesto. V takychto chvilach je to proste o tom, o com to ma podla mna na svete a v zivote byt. Neviem ani popisat tie pocity - clovek citi radost, stastie, prekvapenie a hlavne tu otrepanu lasku k bliznemu...
Par foteciek tu:
Vyhlad:
Cestou sme narazili na taketo auticko! :-D
Troska vegetacie:
A takto vyzera kavovy krik:
A z detailu - kavove zrnka zelene:
My - upotene, ale stastne! :-D
Kam sme to vlastne dosli:
Odpocivajuc na skale:
A uz spominane pivecka:
Sice po vcerajsej dlhej noci von nebolo lahke vstat o 8 rano a ist na strmy kopec po 4 hodinach spanku, ale podarilo sa! ;-) Vystup nam trval iba 1,5 hodinku, ale bola to taka strmina a svietilo slnko, ze sme na vrchu zmykali tricka od potu. Doslovne. Esteze sme si vzali nahradne!
Kracali sme, sledovali vegetaciu a clovek sa zas raz zastavil aby si uvedomil ze sa vlastne diva na bananovniky, platany, kavove rastliny a do toho vidi nejake liany a poletujuce farebne motyle a ze je vlastne v Kolumbii!!! A ze to je neskutocne! :-)
Vodopadik to nebol bohvieco oproti nasim tatranskym, ale padlo dobre. Ked sme tam dorazili, zvalili sme sa na velku plochu skalu, z ktorej prave odchadzal taky starsi par, a ponukol nas syrom (sa tu je ako energeticka bomba queso con bocadillo - syr s bocadillom - je to sladkost z guayaby co este stale neviem co je! :-D) Ako u nas ked si date Tatranku proste! :-D
Ale to bolo uzasne a toto tu milujem na Kolumbii, lebo takato pohostinnost sa pomaly z nasej krajiny vytraca hoci sme ju tiez mali! Proste, zdravite sa s tymi ludmi, a oni vas ponuknu svojim jedlom. No sila, potesi!
Ked sme odchadzali, po ceste bol taky z plechov zbity pribytok (takych je tu na kazdom kroku - vsak vravim, rozdiely velke), a tam bol napis ze predavaju studene napoje, tak sme pred tym zastali a priblizne 3 sekundy hutali ze ci si ideme kupit daku vodu ci co, ked na nas typek zavolal ze "Vstupte!" a my ze dobre, a on ze hned "Donesiem vam tri pivecka?" a my co sme povodne vodu chceli, sme boli uplne zaskoceni tymto navrhom, na ktory sme samozrejme kladne pokyvali hlavou! :-D Pofukoval nam tam vetrik, posadali sme si na obieleny murik, a na lavicku vytvorenu z jednej dosky a dvoch prazdnych bedni od piva a zacali sme sa s nim zhovarat. Do toho nam z velkych reprakov hralo typicke vallenato... Idylka!
Pytali sa odkial s Teresou sme a tak, zacal nam vypravat so zenou ze oni pesky maju prejdeny cely Santander (region v ktorom sme - Bucaramanga je jeho hlavne mesto), skvely bol. Daval nam tipy na dalsie vychadzky a pod. Zena mi dala telefon ze kebyze cokolvek potrebujeme, tak nech sa ozveme... :-)
Ako nam pivko doslo, uz uz sa dvihal po dalsie, ale sme si povedali ze dost, ze chceme zist dole a este nieco porobit a tak, a vytahovali sme peniazky reku zaplatime pivko, a oni ze nie, ze nas pozyvaju vsetkych troch.
S Teresou sme ostali s otvorenou hubou - proste druhy krat za den taketo strasne super gesto. V takychto chvilach je to proste o tom, o com to ma podla mna na svete a v zivote byt. Neviem ani popisat tie pocity - clovek citi radost, stastie, prekvapenie a hlavne tu otrepanu lasku k bliznemu...
Par foteciek tu:
Vyhlad:
Cestou sme narazili na taketo auticko! :-D
Troska vegetacie:
A takto vyzera kavovy krik:
A z detailu - kavove zrnka zelene:
My - upotene, ale stastne! :-D
Kam sme to vlastne dosli:
Odpocivajuc na skale:
A uz spominane pivecka:
si sa volako rozpisala, dobre dobre, to sa mi lubi, rano na ofyse vzdy predtym ako otvorim mail pozrem noviny a blogy a vypijem kavu :)
ReplyDeletekua, dufam ze nikto teraz nevidi kolko je hodin ked toto pisem, lebo by to vyzeralo ze rano u mna znamena o stvrt na 12...
u mna rano na MC ofise vzdy znamenalo stvrt na 12! ;-)
ReplyDeletekecas, ze si s sebou vzala nalds tricko?!
ReplyDeleteHa, to NaLDS tricko som si aj ja vsimla! :-) na paradny vyletik to vyzera :-) ja som dnes inak poslala prvu akceptacku, tak som zvedava... :-*
ReplyDeleteVeruze NaLDS tricko som neprehliadol ani ja, sak ma v nom volakedy davno zbalila :-)
ReplyDeletebylo mi to jasne, ze se intezita toku textu zpomali s prijezdem Velkeho Johnnyho ... mate se? :P
ReplyDeletekua, Jana! píš čosi, som zvedavý čo tam s Johnym robíte, pošlite fotky!!!
ReplyDeleteP.S. aj prasácke fotky kludne!
P.S. teda prasácke kde si ty, nie tie kde je Johny :)