Ako som vlastne dorazil…
Z BB som odisiel okolo 3tej rano, 19.6. autom na Viedenske letisko, kde ma zaviezol otec. Z Viedenskeho letiska som vyrazal o 7mej rano, potom ako som vyuzil sluzby self-checkin po prvy raz – domyselny vymysel...len prilozite pas, stroj to naskenuje a podla udajov sam vyhlada cestovne udaje, ktore len potvrdite a voila – mate boarding pass bez zbytocneho cakania. Uz iba zhodite batozinu na ‘baggage drop off pointe a je to’
Do Pariza sme prileteli za cca 2hodky, nasledoval zase rychly ‘self check-in’ a skor ako som sa nazdal som uz sedel v poslednej dobe ‘preslavenom’ AIRBUSE spoločnosti AIR FRANCE na trase Paríž – Bogota. Kedže išlo o môj prvy trans-atlantik let, bol som trochu sklamany za sa mi neušlo miesto pri okne...neva, maybe next time ;-)
Let bol velmi pohodlny a bezproblemovy a za necelych 11hodin sme dorazili do Bogoty. Na moje prekvapenie mi pocas letu naozaj nic nechybalo, jedlo bolo pestre a ku podivu aj dostatocne a velmi chutne. Celkom ma prekvapilo ze podavali aj sampano ;-)
Ked som vystupil na letisku v Bogote, mal som cca 4hodky do odchodu dalsieho lietadla, Bogota-Bucaramanga, mojej finalnej destinacie. Cas som si teda skratil v jendej letiskovej restike kde som si chcel dat na privitanie Kolumbijske pivo. Nakoniec som vsak na moje prekvapnie skoncil s pravym...mexickym, Corona Extra ;-) Sice velmi dobre padlo, aj som si zan slusne zaplatil, vyslo ma skoro na stovku ;-)
Prvy mini-stres ma pochytil prave na Bogotskom letisku, kedze tam podla mna maju priserne znacenie a cestu k boarding gate som hladal niekolko minut, hoci som sa na nu spytal miesnych pracovnikov viackrat...vzdy ma poslali niekam inam. Nakoniec som to vsak nejako nasiel. A teraz k tomu ‘stresu’…na letisku vdaka nejakemu preklepu napisali na moj boarding pass nastup do lietadla o hodku skor ako mali...sedel som preto pri brane svojho odletu a nervozne cumel kde je to poondiate lietadlo...o to horsie ze v ten cas tam bolo pristavene ine, smerom do CALI...tak som si nebol presne isty, kde nastala chyba...ci sa nase spozdilo alebo je chyba na oznaceni a ten co leti do CALI ide do Bucaramangy. Ked som sa chcel spytat tak som si plne uvedomil, ze som v Kolumbii, skoro nikto nevedel po Anglicky, ani personal, tak som z ich spanielciny aspon ako tak pochopil, ze ide o chybu na listku a lietadlo prilieta az o hodku. Pocas cakania som sa zoznamil s jednou stredoskolackou z Bucaramagi, ktora letela tym istym lietadlom a overil si, ze si zo Spanielciny teda veru nepamatam...akoze mal som ju v skole vyse roka ale skusku som mal pred mesiacom, takze uz len spomenut si bol problem. Zo zaciatku v pohode, kedze som jej vysvetlil ze musi hovorit pomalsie...neskor vsak na to akosi zabudla a rychlo do mna valila odpovede na moju otazku, ak esu v Bucaramange zaujmave miesta, ake maju jedla atd...to som uz naozaj rozumel minimum (niezeby som rozumel Kolumbijskym ingredienciam ani keby ich hlaskovala) a tak som viacmenej iba zdvorilo prikyvoval ;-) No haluz.
Ked sme odlietali z Bogoty, bola uz noc (v Kolumbii sa zotmieva uz po 6p.m, co bolo pre mna celkom prekvapenie). Konecne som sedel pri okne a naozaj som to ocenil – vidiet v noci vysvietenu Bogotu z lietadla bol paradny zazitok! V lietadle som si prvykrat naplno uvedomil, ze som v Juznej Amerike – hlasenia v spanielcine, safety instructions iba v spanielcine, spanielsky hovoriace (sympaticke ;-) letusky...Proste super pocit!
Za cosi vyse hodky sme pristali v Bucaramange a tam ma uz cakala moja Menusa s kamaratkou Sepu (LCP z miestneho AIESEC) ktora nas hodila domov k Janke...
No comments:
Post a Comment