Vystup na Nevado del Ruiz

Pri tomto vylete som sa utvrdila ze Juzna Amerika je uplne naj naj naj krajina pre cestovatelov ktori miluju nadhernu prirodu a hory. Uz mam oci vybite od zelene... :-D

Rano sa vstavalo pekne-krasne o piatej lebo cesta na sopecku trva dlho. Nevado del Ruiz je aktivna sopka, vysoka vyse 5000 m.n.m. Rano bola stretavka pri cestovnej kancelarii, cez ktoru sme to vsetko zariadovali, kde sme s Edgarom zistili ze sme si zabudli plavky u Carime v dome (po vystupe sa ide do termalnych pramenov), a tak sme prispeli na taxikarov rodinny zivot dalsou ciastkou ked sme sa po ne svihom makali vratit...

Tuna dam akoze fakticku odbocku a poziciam si textik z petovho retovho blogu, aby som uspokojila aj ludi ako je Shisha: ;-)

"Pred 20 rokmi bol Nevado del Ruiz skutočne „nevado“ (t.j. zasnežený), s ľadovcom a trvalým snehom siahajúcim až po pásma vegetácie. V roku 1985 však zvýšená aktivita vulkánu spôsobila roztopenie veľkej časti snehovej pokrývky, tá zasa takmer 500 km/h rýchlosťou sa rútiacu bahennú lavínu a napriek včasným, ale statočne odignorovaným varovaniam aj totálnu deštrukciu na úpätí sopky ležiaceho mesta Armero, ktorá si vyžiadala okolo 21.000 obetí (z celkovo 28.000 obyvateľov) a po erupcii sopky Pelée bola druhou najničivejšou vulkanickou katastrofou 20. storočia. Dielo skazy dokonalo globálne (alebo aspoň lokálne) otepľovanie, ktoré hornú hranicu snehu a ľadovca zdvihlo až blízko k 5.200 metrom, t.j. cca. 150 m od vrcholu hory."

Chalanom sa podarilo nemozne (a doteraz neviem ako) a to dostat nas tam za 85 000 pesos (normalne to vsetkych cudzincov vyjde vyse 100 000 pesos a nepoznam jedineho ktoremu by sa podarilo platit menej). Skusali sme vsetko mozne - falosne kolumbijske preukazy totoznosti, estudiantes, estudiantes (ISIC tu ale nemam ;-)) a neviem co z toho nakoniec zafungovalo, lebo sme sli pod vlastnym menom, a studentsky preukaz som veru nikomu neukazovala... ;-)

Potom uz len nasledovalo niekolko hodin hrkotavej cesty kde sme striedavo padali jeden cez druheho - ale teraz bez prehanania!
Ak to chcete vidiet, tak video tu:


Bolo inak strasne zaujimave sledovat ako sa menila vegetacia (na co som uz bola pripravena z blogu Peta Reta) - zo zelenej kopcovitej nadhery, cez vlhke machy az po ruzove rozpukane skaly, konciac "mesacnou" popolovitou krajinou... Sledujte na fotkach:


















Strasne nam bolo cely cas treba curat - asi mechur inak funguje pod nizkym tlakom vzduchu - viem ja, nie som fyzik. :-D Sprievodca nam stale odporucal vela hydratovat, jest ovocie a sladke veci, ale nie vela aby nas to nepolozilo hore.
Stejne nechapem, kedze ked sme vysli na prvu zastavku okolo 3000 metrov, tak nam dali ranajky - arepu s prazenicou, coz nepovazujem za lahke jedlo. :-D

Uz nam zacinala byt riadna kosa a bola som megastastna ze som si bola pozicala vetrovku od nasej US trejnicky Teresy. Akoze, pod nulu to neslo, ale taka ta zahmlena zima, co sa vam derie pod kozu, nie je nic prijemne...

Ja som sa zabudla zmienit este o fakte, ze od rana som citila dost silne krce v bruchu a vedela som ze to nie je len tak. Fasa! Dostala som kramy a este k tomu aj nieco ako koliku, ktora mohla kedykolvek skoncit hnackou! (za to prve som bola rada lebo uz 2 mesiace nic, tak ma strach obchadzal - dokelu, a toto tu vraj cita Janova mama - sakra! :-D no a za to druhe uz menej. Bo vyliezt si 5000-ku s hentakymi problemami robi uz tak tazku ulohu este tazsou!!!)
Btw. Ano, sharujem tu aj taketo detaily a je mi to jedno - je to moj blog, tak mozte preskocit komu sa nepaci, resp. nikdy to predo mnou nemusite spominat! ;-)

Uz ked sme vo vyske 4800 m vystupili z autobusu, tak bolo citit, ze vzduch je redsi, vsetko sa dalo, len akonahle clovek vydal trosku namahy, tak to bolo tazke... (Muciak, obdivujem ze leziete tie 6000-ve hory lebo si to vazne neviem predstavit s lyzami na chrbte a potom ich este aj zlyzovat - uf!!! RESPECT!)

Pomaly sme postupovali k vlajke - 10 krokov, prestavka, Mishu a Edgarovi to slo rychlejsie, ja s Chamom (= on fajciar, ja padavka) sme zvolili pomalsie tempo. Kaslala som na vsetko! Pre mna bolo dolezite vyjst tam, dokazat to a nedostat vyskovu chorobu zvanu "soroche" (citaj soroče) ako podaktore odpadnuvsie osoby zenskeho pohlavia okolo.
Niekomu trestalo v hlave, krutila sa, nemozte dychat, dakomu sa chce aj vracat, ja som po prekonani 5000 citila hucanie v usiach - ako ked si idete zabehat ale prezeniete to a citite v usiach ako vam bije srdce. Tak som sa rozhodla neprepinat a dalej nez za vlaju neist. Decka sli az k hranici snehu, ale mne sa dako "nechcelo" :-D Chamo videl sneh prvy krat, ja ho mam doma dost, tak co sa budem zbytocne namahat. Radsej si to uzijem... ;-)





Pohlad z vrchu na zakladny tabor:






Naspat nas cakala rovnaka natriasacka, az na to ze sme boli BRUTALNE ale BRUTALNE unaveni - stale sme zivali - to je tym nedostatkom kyslika, dokonca sme dokazali spat aj ked nam otrieskalo hlavu aj vsetko ostatne pocas tej cesty!

Cely cas som myslela na nasich - ako by sa im pacili tie hory (tam nizsie asi viac ako tu hore) a proste vsetko - ze skoda ze toto tu nemozte zazit vsetci! Mami, oci, Juznu Ameriku musite este navstivit aj inac nez na plazi - Andy su proste uuuzasneee!!! :-*

Dole sme sa najedli a sup ho do termalnych kupelov. To bola paradicka - sirnata voda (ocernel mi prsten na nohe - oco, prvy krat po 6 rokoch som si ho dala dole, to si rad, co? :-P no musim daco najst cim to vycistim - mate dake tipy? :-S)

Fotky nemam - fotil Edgar, tak ked budu, tak ich sem supnem. Ale strasne sme si uzili horucu vodu, naspat sme prisli o nejakej desiatej vecer a odpadli sme do postele s tym, ze rano vstavame na 5 hodinovu cestu do Medellinu. (5 hodin tu znamena strasne malicka vzdialenost :-D)

Manizales

Tak. Do Manizalesu sme nakoniec vyrazali o den neskor ako sme planovali - lebo reku ostanem o den dlhsie v Bogote a pojdeme na Monserrate, ale lialo ako z krhly, a tak sme vyrazali o desiatej vecer z autobusovej stanice, kde bol taky natresk aky som este nezazila.
V spravach hovorili ze pocas Semana Santa - cize Velkej Noci - az 2 miliony ludi opusti Bogotu. No proste ako na trhu!
Cesta nam mala trvat 8 hodin, ale pretiahla sa na 12 hod(!) kedze sme v noci zastali na X hodin na ceste lebo sa zosunula poda a zablokovala cestu. Tu je to vraj caste. Len v buse uplna tma, ziadne svetielka ako u nas - ludia sa normalne ulozili na spanok, a cakali sme...
Rano ked sme dorazili, sme si vzali taxik k holcine menom Carime, ktoru sme poznali iba z AIESEC konferencie. U nej nas uz cakali Chamo (citaj Čamo) odtialto ale povod z Venezuely a Edgar - trainee z Mexika, s ktorymi sme mali v plane cestovat. Nik z nas ju predtym nepoznal, ale prichylili nas vsetkych 4 na cele dva dni, dali nam ranajky (prazenicka s arepkou - mnam mnam, plus agua panela na pitie - taky horuci sladky napoj - ako caj ale z cukrovej trstiny), potom sme chvilu kvasili, osprchovali sme sa a hned na to nam dali aj obed (kuriatko, ryza, zemiaciky, salatik - ako u nas :-)).
Donutilo ma to premyslat, ci by sme aj my prichylili random cestovatelov - kamosov co ich pozname len kratko a takto kralovsky sa o nich postarali. Hovori sa o nas, ze sme pohostinny narod, ale zeby az tak? hm...

Potom nas tato nalozil do dzipu (boze, fakt som sa tam citila ako doma - vyhlad na Manizales z kopca vyzeral ako zo Sachticiek na Nemce a Sasovu, plus zeleny dzip ako ma ocko Ladu Nivu - aaaa, normalne som kus domova pocitila). No a vyrazili sme na kavu (Juan Valdez, ako inac ;-)) do takeho miestneho rezortu, kde bolo nadherne a furt sme sa tam fotili, vystrajali sme a tak. Ved pozerajte:






Vsimnite tu duhu tuna:




Aj takyto "pristresok" bol v parciku:




S Mishu:




...sme zistili ze mame vela spolocneho - napr. styl spania:


Lamicky v parciku:


Takto krasne tam vsade bolo:


Manizales je inac postaveny v kopcoch, maju tu brutalne strminy - ja by som to tu neodsoferovala bo by som sa v kopci nepohla (haha, citas, oci? ;-)).
Tie hory okolo, to bolo nieco nadherne, neskutocne, impozantne a neviem ake superlativy by som tomu este dala...
Ale vecer sme sli na promenadku, jedli sme zmrzku, ovocie, a co ja viem co - fakt ako na dovolenke (ved sme aj boli na dovolenke ;-P).

Zapad slnka:






S Edgarom (Mexican co je az moc "pritulny" - Jano, mal by si dojst a ruky mu dolamat! ;-)):




Potom sme si sli radsej skoro lahnut lebo rano sa vstavalo o piatej kedy sa zacinala nasa cesta na Nevado del Ruiz - aktivnu sopku vysoku vyse 5000 m.n.m.

Hanging out in Bogota

Kedze sa mi dari dostat sa na net, tak pisem zazitky priamo...

Dnes sme doobeda s Mishu dospavali na MC byte a potom sme sa podla dohody stretli o tretej (rozumej 15:40 ;-)) s deckami z faci teamu v centre mesta. Aby bolo jasne, tuna "centro" nepatri medzi najkrajsie a najrenovovanejsie stvrti ako u nas... Su tam skorej vladne budovy a potom take lacnejsie obchody, predavaci ako na trznici a aj dost spiny... Povacsinou. Pekne stvrti su bohatsie co boli vystavane neskor.

Na namesti:




Ludia spiaci na chodniku pripravujuci sa na demonstraciu pred vladnou budovou:


Pekny kostolik a este krajsia holcina: ;-)


Pred prezidentskym palacom:



Ale nevadi - pofotili sme sa, poposedavali v kaviarni, zasli na pivko, prechadzali sa roznymi ulickami a uzivali si to absolutne...

Toto je vyhlad na strechy z bozi kaviarne v ktorej sme boli:






Pred prezidentskym palacom nas napadla strasna hovadina, a to zreprodukovat faci roll call z konfery (robili sme ukrajinsky a video odtial je tu - straze sa sli dopukat od smiechu :-D) video tuna:


Som chcela este popisat o Bogotskej MHD - tzv. Transmilenio. Mozno ste uz o tom poculi, ale ak nie, tak sa jedna o rapidny system autobusov, ktory bol vybudovany podla brazilskeho vzoru. Ide o to, ze je to akoby metro, ale normalne na ceste. Su vybudovane samostatne pruhy pre tieto busy, takze tam mozu jazdit rychlo, a maju niekolko specialnych zastavok, kde kazdy stoji na inom mieste a ludia cakaju prave na mieste kde zastavi ten ich bus. Maju presne trasy ako napr. metro. Neviem to lepsie vysvetlit - vsak si mozte precitat hocikde na internete alebo na wikipedii. (pre Shishu - ano, viem ze Wikipedia = internet, takze spojka alebo nie je vhodna, ale kaslem na to! ;-P)

V Bogote sa mi zatial velmi paci - ani neviem cim to je, ale citim sa tu ako v Prahe... Mozno aj tym, ze vacsinu casu tu travim s ozajstnymi priatelmi - citim sa medzi nimi dobre, mame cas niekam zajst a pokecat (na co cas v Bucaramange nie je, ale zatial ani taki blizki ludia) a tak...

Mishu mala zaujimavy napad, ze kebyze nahodou v lete naozaj quittnem v tej skole, ze by sa mi mozno dala zohnat MT prax v nejakej firme. (s velmi dobrym platom - pozn. ani v Bucaramange nemam daky zly - v pohodicke vyzijem). Nuz, uvidime, aj spanielcinu by som sa dovtedy mohla naucit a tak... No uvidime...

Vecer sme s Mishu len tak zasli do Zary a random sme skusali kadejake saty a fotili sa v kabinkach - no sranda - kukajte! :-D (skoda ze take drahe :-P)








Juuuj, a dnes mi volal aj Vish (moj indicky kamos - prezident AIESEC Belgicko) co chairoval cesku konferu tento vikend) normalne na mobil, a zdielal so mnou vsetky dojmy - no strasne ma to potesilo! :-D
Ze: I met your sister - approved. I met your boyfriend - more than approved! :-D Derek Small mentioned you in your speech with connection to beer drinking (damn! again! :-P) and I am a new AIVPTM so we should have a chat and you can tell me all your radical ideas... How lovely, no?! :-D

Co povedat - konecne sa citim stastna a velmi fajn... A tyzden este pred sebou - juchuuu! Zdravim a prajem veselu velku noc! :-*

DEN 2 in Bogota

Co vam budem hovorit - dalsi relaxing den za sebou - okolo obeda som sla na byt k Lucasovi a jeho frajerke Sabine z Nemecka ktora tu zije uz dlhsie (ex-AI), kde som sa stretla s Emanuelom, co bolo uplne uzasne. Proste uzasny pocit stretnut sa s ludmi ktorych poznam uz davno! Mali sme skvely obed spolu - hovadzie masko so zemiacikmi, zeleninovy salat a cerstvy dzus z lula (ovocie ktore som predtym nepoznala... :-))




Potom sme sli do Muzea zlata a zakoncili sme to skvelou kavou v Juan Valdez cafe (najlepsia znacka kavy na svete by som povedala. Nieco ako Starbucks v Juznej Amerike).





O chvilu s Mishu ideme na bus do Manizalesu. Cestujeme cez 5000 hory, tak drzte palce nech sa nam nic nestane. :-*

Bogota - chairovanie AIESEC konferencie

Tak som teda s cca 12-hodinovym pracovnym tempom dokoncila znamkovanie a opravovanie testov v rekordnom (a podla mojich kolegov nemozne kratkom) case a vydala som sa na cestu do Bogoty.
Juan David ma odprevadil na autobusovu stanicu (ten typek pre mna robi fakt vsetko) tak som sa pofotila aj s Mr.Sheepom.



Busy su inak mega pohodlne, len je v nich brutalna kosa! Tipujem na nieco medzi 10 - 15 stupnami. Seriozne - zenska vedla mna mala na hlave ciapku a nieco ako paperovu vetrovku. Nastasie som bola niekolkymi ludmi varovana, tak som bola "vyzbrojena" 3 vrstvami oblecenia, kabatikom a dekou, plus hrube ponozky. Tak sa dalo... ;-)

Aspon som sa ale aklimatizovala na Bogotu, ktora je tusim vo vyske 2600 m.n.m. Niezeby som bola nevdacna, ale ide ma porazit - v Bucaramange mi je cely den teplo, ale nemam teplu sprchu, tuna zase horucu vodu mame, ale nieco ako kurenie NET. Takze mrznem cez den a vecer stojim pod horucou vodou aj pol hodinu!
Sla som taxikom za Mishu do MC domu a zvitanie bolo fakt super. Je to holcina z Rumunska, ktora chairovala brnenske LTC ked bol Johny OCP a len toto stacilo na pocit "stareho priatelstva". Trochu sme kecali a sli sme potom spolu na MC office, kde ma cakalo bujare zvitanie sa s Lucasom (prezident AIESEC Colombia a moj stary kamos s ktorym som sa stretla na viacerych konferach v Europe). Uplne som bola dojata - najma z jedneho jedineho objatia pri ktorom som si uvedomila ze som uz 1,5 mesiaca nemala ziadny blizsi fyzicky kontakt s blizsim clovekom (typu objatie) a ako velmi mi to chyba. Az ma zalial pocit stastia a domova!
(v Bucaramange mam zopar kamaratov, ale nie je to ono)

Fotky s kamaratmi - Lucasom a Mishu:






A odtial sme sli rovno na pre-meeting na jednu uzasnu univerzitu ktoru sme nazvali "shopping mall" lebo to vnutri aj vyzeralo ako v nakupnom centre - eskalatory a pod. :-D Varovali ma, ze tu nebudem vladat chodit a hned sa zadycham, ale zatial nic take... Tak snad aj to Nevado zvladnem...
Ale neuveritelne to tam mali - pocitace uplne VSADE! (videla som cez sklo hodinu optimalizacie - co my robime na EMMI a vysledok kreslime do grafu, tak oni to robili na kompe). A vsade kopa miesta, pracovne stoly, normalne stoliky, white boards pre teamy ak sa chcu pripravovat, kresla na odpocivanie a pod.

Video a fotky tu:








A tak - obecne - v Bogote som sa citila prekvapivo dobre - tak europsky zatial. Mozno aj tym ze som zase robila na konfere, a tak mi to pripomenulo stare dobre casy - s fasosmi sme riesili po "nasom" tu konferu, atd. atd.



Premeetingu som dala sice tak svojich 70 %, ale uuuplne to stacilo! Viac usilia sa ani neoplatilo - niekedy je to kontraproduktivne. Proste, nequestionovala som agendu, ani niiic, v pohode - chcu to takto, dobree, tak ta session bude tu, aj ked ja by som to tak vobec nedoporucovala. No Marian Beres by bol na mna hrdy! ;-) Ze konecne robim kvalitnu robotu aj bez "prepinania sa" a perfekcionizmu, hehe! :-P
Inak oproti nam smazia ovela viac powerpointiek - ziadne veci na flipoch ci farebne papiere - su to dobri IT-ci povacsine a aj super grafiku a design vzdy musia mat. (Mishu mi vravela ze tu decka normalne odmietaju citat outputy ak nie su pekne! :-D)
Opening plenarku som zvladla na vybornu a bez akehokolvek stage frightu, coz ma zase presvedcilo ze to uz viem a ze som v komfortnej zone. Aj v inej kulture mimo Europu! Uz asi len z dakeho NaLDSu by som sa dosrala! :-D
No a po openingu som bola tu, ale aj na SprinCu. Prisambohu! Dakujem Beuske a Verci ze mi stale pisali a updatovali ma priebezne kto ma aky award.
Sa mi az ruky triasli od nervozity ked som mobil drzala - nervozita v zaludku a pod - no strasne som to prezivala! :-D
Ani nie preto, ze by mi az tak strasne zalezalo na vysledku alebo som bola o nom na milion percent presvedcena, praveze som si na tomto uvedomila zaujimavu vec. Bolo to kvoli tomu, lebo som vedela, ako velmi na tom zalezi ludom ktorych milujem! A tym padom som sa nemohla ubranit tej obrovskej vlne empatie! Sila, nie? :-)
VSETKYM VAM GRATULUJEM K BEST LC A ZELAM VELA STASTIA NA NASLEDOVNE OBDOBIE! :-*

Natocili sme vam aj video - sme si mysleli ze si mrknete na SprinCu:




No a este k tej konfere tak obecne - vsetci boli rano nacas - ziadne "latino" ako si my predstavujeme, vsetko bolo pripravenejsie este viac nez my mame, nemali sme nejake IT fuck-upy, atd. atd.
Na parties hraju vacsinou ich hudbu, tak som sa snazila chytat sa na tu ich salsu a vallenato a s mojou perfekcionistickou povahou som si samozrejme vravela ze "I suck" ale vraveli mi chalani ze mi to ide nahodou velmi super.
No a potom ked zahrali nieco nase - typu "pussy cat dolls" tak zase oni odpadavali ze ako ja viem tancovat. Lebo oni zasa nevedia po nasom! :-D
Ale tuna mozte sediet na party a mat good time len tym ze ich pozorujete na parkete - uplna pastva pre oci! Darmo, maju to v krvi!!!

A ich LC shouts su supeeer - aj cez party sa hulakalo - takto:


A tie punishmenty to bola tiez pecka! Jano, musim ti porozpravat a posharovat GCPs! ;-)

A este tam mali aj OPS, tak kolumbijske EPs (ludia co idu von na prax ako ja - mali pripravny seminar) dostali krajiny co mali reprezentovat, tak tuna davali napr. CEE shout - huste! :-D




Random fotka s OC clenom ktoreho som volala SUPERMAN! Sa neda ani opisat aky bol uzasny vo svojej praci!


jeziiis, a uz ani neviem co pisat - proste, konfera sa vydarila, ako chair som bola velmi dobra (podla vlastneho pocitu aj podla feedbacku), nehrotila som ziadne faci meetingy - miesto toho sme si davali vecer pivecko a kecali - ziadny vecerny update meeting, alebo pred ranajkami - zapomente! Proste cista dovera - fasos bude na svoju session pripraveny a tak aj bolo.

Este sa ozvem z ciest - zajtra ideme iba lenosit a trosku po Bogote pochodime...

a nahadzem aj fotky, dobre? papapa