4. den (Nedela)

Dneska tiez celkom fajny den - rano som si trosicku pocvicila v izbe a potom super - pokecala s Jancikom na SKYPE - parada pocut sa, honey! :-)

A na obed sme sli k babke. :-) Ma velikansky dom v nadhernej stvrti - som si musela pripominat nech zatvaram hubu! :-D









Boli tam aj bratranec a sesternica - mala 10-rocna Valentina, takze mne viac nebolo treba ako viete ti co ma poznaju! :-P Sme sa hrali hru ze sme behali po dome, ukazovali na rozne veci a prdmety a ona musela hadat ako sa to povie po anglicky (daco uz vie zo skoly) a mne vravela ako sa to po spanielsky a ja som opakovala a pisali sme to pod seba a potom sme sa sli skusat! :-) A kto bude viac vediet. Museli sme uz ist, tak sme to nedokoncili, ale urcite by som prehrala, haha! :-D
Ale zase som sa utvrdila ze v detskej spolocnosti sa ako vzdy citim lepsie nez v dospelackej, mohli ma s nou nechat kluudne aj cely den! Asi nikdy nevyrastiem, ach jaj! :-D

No a potom som sla s Carolinou do nakupneho centra - chodili sme v Carrefoure pomedzi regaly a ukazovala mi co je co a tak. Co sa tyka potravin, tak tu budem v pohode. A v drogerii - juchu! Pantene, Elseve, Colgate, Dove, ... proste - I love big companies and globalization! :-D
Aj mobil som si kupila - najlacnejsiu nokiu za 50 000 pesos iba (cca 20 EURO). Tak som v suchu, lebo stale nemam adapter, tak si nenabijem NIC co mam z domu! :-S A znacky veci som nepoznala moc, baby - vsetko Kolumbijske, ale velmi pekne. Baby sa tu velmi pekne obliekaju (samozrejme, zalezi z ktorej vrstvy spolocnosti, ale ja sa s chudobnymi nestretavam, takze tak...)
Jano, Mojco a ostatni - velmi chutne kusky by ste tu nasli na obdiv (just look, don't touch! ;-P) hihihi

Ozaj, a Carolinina mama nechapala ze ako je mozne ze viem bezchybne pisat spanielsky ked mi daco diktuje. Ze tomu ani nemusim rozumiet (dake nazvy miest kam sa potrebujem dostat) a napisem to spravne! hahaha, som jej povedala ze to proste pocujem, a pisem. (sak nieco z tych mini zakladov co mam, musim vediet!!!) Aj vraj vela rozumiem ked hovoria. Len vypotit nic nevypotim! :-D

A vecer som sla na navstevu casti Bucaramangy zvanej Girón. S Vladkou a jej kolumbijskymi kamaratmi co nehovoria anglicky. Toto bola moja prva cesta busom. Sranda - cez cele mesto chodi, iba zamavate a zastane vam, to iste s vystupenim. Ziadne zastavky. Jediny poriadok je v tom, ktorou trasou vzdy chodia. Ale ako casto, to (zatial) netusim. Je to taky minibus skorej nez autobus- dakedy odfotim, dobre? Ale ich soferske zrucnosti by zavidel aj nas oco - kluckuju, ale nikdy sa nezrazia (aspon ja som nic nevidela), straaasne vela taxikov - stale sa tu chodi taxikmi. Za pol hodinovu jazdu taxikom (mozno trochu kratsie) som zaplatila 8 000 pesos ked som sla nazad, co je asi 3,5 eura na nase.
Po ceste som videla konecne aj domy chudobnejsich ludi - tak to uz nie je take krasne ako casti v ktorych sa ja pohybujem, heh!

S Vladkou v Girone:









A co sa dopravy tyka - tak to asi poznate aj z inych kutov sveta - v rozne dni a rozne hodiny maju zakaz chodit auta s urcitymi poznavacimi znackami konciacimi sa na urcite pismena ci cislice. Kvoli zapcham a znecisteniu a tak.
Takze napriklad Carolinin otec nemoze v pondelok ist autom od 6:30 rano do 9:00 rano a potom od 16:00 do 18:30. Takze do roboty ide bud po deviatej, alebo taxikom.

Zajtra rano ma ma prist vyzdvihnut moj buddy Luis, ku ktoremu sa aj stahujem rano a potom okolo obeda ma vezme do roboty. Tak napisem ze co. Papa

I love you all! Stale inak myslim na to, aby ste tu vsetcimohli byyyt, a vidiet to co jaaa, a prezivat to so mnou - jeziiis, to je nuda len o tom pisat ako idem busom a cumim z okna - chcem aby ste v tom buse sedeli vedla mna!!! :-)