Tak vo vsetkom zhone co som mala, mi zavolal kamarat, z Bogoty ze nech pridem do Villavicencia - mesta vzdialeneho asi tak 14 hodin od Bucaramangy na narodne stretnutie nasej Grupo de capoeira, reku posledny krat co mozem vidiet ludi ktorych poznam z capoeiry z inych miest a pod.
A tak, hoci to nebolo v plane, a hoci to sposobilo brutalne nervy a nestihacky, sla som! :-P
To som ale musela dokoncit veci do roboty coz som nestihala, pripravit sa na aplikacku na NEXT a premysliet si koncepty v hlave, pripravit sa na prezentaciu co som mala v ramci medzinarodnej business konferencie co organizovalo mesto, no proste skoro ma porazilo! :-P
Necakala som, ze zazijem jeden z najuzasnejsich vikendov co som tu zatial mala. :-)
Dorazili sme v sobotu a hned sme sli asi 50-ti robit prezentaciu v tom meste, roda o 50. ludoch, capoeristi niektori brutalne dobri, niektori aj zaciatocnici, ale proste ked som si predstavila ze by som pred nimi mala hrat, zacala som sa triast ako osika! Brutus!
Vsak aha ako hraju:
A ja si tu takto skusam co mi ukazuju:
Pokakana od strachu:
Mam tam kamarata ktory je taky cernosko - je to strasne hovado so zenskymi, volaju ho aj Negro, ale je brutalne dobry, brutalnu akrobaciu zvlada a je samy sval! Ten ma chytil za ruky, ze "musis ist hrat", ja ze "nie, nie, nie, nie, nie!" panika, strach, slzy v ociach, bilo mi srdce, skoro som sa na mieste zlozila - vacsiu tremu neviem ani ci som mavala ked som sa bala prezentovat nieco pred ludmi. Skoro som sa rozplakala, fakt ma nutil, ale ked videl ze som bola blizko ku kolapsu od strachu, nenutil ma, ale donutil ma nech si to teda aspon uzivam, reku "tlieskaj aspon, spievaj, enjoy" a kedze ja som vnutri fakt CHCELA, fakt som chcela pokorit ten obrovsky strach - ktory je vysledkom mojej vnutornej neistoty (ze nie som dost dobra, obrovske naroky na seba, nepaci sa mne samej ako hram), som sa teda snazila aspon sa dostat do akeho-takeho psychickeho stavu...
Tlieskajuc a spievajuc:
Zatial co oni hraju:
Potom akoze hlavny instruktor vysvetloval ludom o capoeire vsetko mozne, ze je to pre muzov i pre zeny, a tak ze teraz len baby idu hrat, a Besouro(ten kamos) ze "teraz alebo nikdy"!!!
Tak som sla - posrana, vyplakana, ale sla!!! Vobec sa mi to ako vzdy nepacilo, ale vsetci ze suuupeeer, a tak, bo si mysleli ze nic neviem, iba zakladny krok tam urobim, a ze preto sa hanbim. Ja akoze viem dost, ale pre mna to nie je dost.
Ja som sa tak triasla ked som skoncila, ze som nedokazala ani stat na nohach.
Strasne silny moment to bol pre mna, viem ze vacsina ludi toto asi nikdy nepochopi, len ti co ma velmi velmi dobre poznaju... Marino - moj najlepsi kamarat a moj instruktor capoeiry, bol napriklad na mna velmi pysny, lebo vie vsetko o mojom strachu, ale na druhej strane velmi sklamany ze to co on nedokazal so mnou za X mesiacov, ze Negro dokazal za 5 minut. Ale nebolo to tak, pretoze vdaka nemu som sa krocik po krocku dostala do tohto stavu, ze som to nakoniec dokazala. Ale brutus! Harty, toto som ti normalne zabudla posharovat, jak sme sa bavili o NaLDSe a o strachu... Uff!
Strasne som chalanom za vsetko vdacna a musela som Besourovi prisahat ze sa budem odteraz snazit ist do toho po hlave! Strach jedine tym prekonat ze aj napriek nemu vyjdem a budem hrat! ufff, este teraz mam zimomriavky...
Tuna sme blbli s Besourom:
a s chalanmi - jeeej, tito su moji naj naj kamarati:
Pak sme vecer mali tu naj naj naj zabavu, ktoru nikto z nas necakal. Skupinka asi 15-tich dobrych kamaratov sme sli parit na jednu disku, ale neviem co bolo vo vzduchu, proste fiesta sa vydarila na jednotku. Vsetci sme sa skvele bavili, jak sme vstupili, cely bar na nas pozeral a asi si mysleli ze sme nejaka tanecna skupina alebo co, lebo chalani fakt super tancuju a Besouro akoze fakt super. V jeden moment ma tam (v sukni!!!) schytil a zacal ma tam vyhadzovat do vzduchu ako pri akrobatickom rokenrole, hovado :-D
No, narobili sme show, skvele sme sa bavili, vsetci ze "nechapem preco ale toto bola jedna z naj nights of my life". Spoznala som sa aj s jednou Ukrajinkou a Americankou co robia capoeiru v Bogote, no uuuzasne sme sa mali!
The party crew:
Podaktori vytuhli a doplatili na to fotkami:
Parbaaa - vlasy mi stoja z toho nadhadzovania asi:
Tuna videjka, na ktorych nic nevidiet, ale akoze aby sme si vedeli predstavit atmosku z baru! ;-)
s Lindsay a Renatou
Na dalsi den zase prezentacia v nakupnom centre a vecer sme sli parit na dom instruktora co sa vola Brazil - akoze domcurik chudobny, ale repraky velke ako ja - brutal vybavenie, tak sme parili na ulici.
Neviem ci to bol potom napad, ale ze nech sa rozdelime na 3 skupiny, mame 20 minut na nacvicenie choreografie a ze potom najlepsie skupina vyhra alkohol, hehe. Tak si hned dve skupinky rozobrali zenske, a Negra ktory skvele tancuje a jedna ostala sami chlapi.
No, tak ti aj vyhrali bo urobili nieco na styl cheerleaderiek (= americke roztlieskavacky/povzbudzovacky) a bolo to strasne vtipneee, vsak uvidite z videi.
Super sme sa bavili, sli nas pozorovat aj susedia - no jak z americkeho filmu.
Potom sme s Negrom tancovali na ulici regueton, ale to tak, ze sa az hanbim video z toho sem uploadnut bo on je fakt blazon, no ale regueton sa proste tak tancuje, hehe! :-D Len si asi budete mysliet ze som kestok "lahsia" zenska ked to uvidite! :-P
Tak to sem predsa len nahram, vsak vsetci vieme aj tak ako na konferach tancujeme a co vyvadzame, tak co! :-D
Pak sme ale chytili dopravnu zapchu na ceste z Villavicencia do Bogoty, co znamenalo ze nestiham dorazit nacas do roboty, a tak som volala kolegovi, nech ma "ospravedlni", v Bogote som od kamosa pytala pocitac a o druhej v noci posielala pracu pre deti co maju robit, no haluz. Pak sme sa len tak brouzdali po Bogote, parada - velmi europsko-americke, citila som sa tam strasne fajn, Tater ma aj krasny byt - v BUcaramange som akoze take moderne nevidela vobec...
A pak som o 5. rano dorazila do Bucaramangy a mohla ist rovno do roboty este na opravaky, hehe! Ale stalo to vsetko za to! :-D
Tu este nejake random veci co sa mi akoze "nevosli" do pribehu:
Takto to vyzeralo v buse ked sme sa presuvali z prezentacie na prezentaciu:
Zopar pecka fotiek:
Rano vzdy mrtvi:
Mimochodom, byt tam skoro so samymi chalanmi mi to pripomenulo USA, hahaha. :-)
A tak, hoci to nebolo v plane, a hoci to sposobilo brutalne nervy a nestihacky, sla som! :-P
To som ale musela dokoncit veci do roboty coz som nestihala, pripravit sa na aplikacku na NEXT a premysliet si koncepty v hlave, pripravit sa na prezentaciu co som mala v ramci medzinarodnej business konferencie co organizovalo mesto, no proste skoro ma porazilo! :-P
Necakala som, ze zazijem jeden z najuzasnejsich vikendov co som tu zatial mala. :-)
Dorazili sme v sobotu a hned sme sli asi 50-ti robit prezentaciu v tom meste, roda o 50. ludoch, capoeristi niektori brutalne dobri, niektori aj zaciatocnici, ale proste ked som si predstavila ze by som pred nimi mala hrat, zacala som sa triast ako osika! Brutus!
Vsak aha ako hraju:
A ja si tu takto skusam co mi ukazuju:
Pokakana od strachu:
Mam tam kamarata ktory je taky cernosko - je to strasne hovado so zenskymi, volaju ho aj Negro, ale je brutalne dobry, brutalnu akrobaciu zvlada a je samy sval! Ten ma chytil za ruky, ze "musis ist hrat", ja ze "nie, nie, nie, nie, nie!" panika, strach, slzy v ociach, bilo mi srdce, skoro som sa na mieste zlozila - vacsiu tremu neviem ani ci som mavala ked som sa bala prezentovat nieco pred ludmi. Skoro som sa rozplakala, fakt ma nutil, ale ked videl ze som bola blizko ku kolapsu od strachu, nenutil ma, ale donutil ma nech si to teda aspon uzivam, reku "tlieskaj aspon, spievaj, enjoy" a kedze ja som vnutri fakt CHCELA, fakt som chcela pokorit ten obrovsky strach - ktory je vysledkom mojej vnutornej neistoty (ze nie som dost dobra, obrovske naroky na seba, nepaci sa mne samej ako hram), som sa teda snazila aspon sa dostat do akeho-takeho psychickeho stavu...
Tlieskajuc a spievajuc:
Zatial co oni hraju:
Potom akoze hlavny instruktor vysvetloval ludom o capoeire vsetko mozne, ze je to pre muzov i pre zeny, a tak ze teraz len baby idu hrat, a Besouro(ten kamos) ze "teraz alebo nikdy"!!!
Tak som sla - posrana, vyplakana, ale sla!!! Vobec sa mi to ako vzdy nepacilo, ale vsetci ze suuupeeer, a tak, bo si mysleli ze nic neviem, iba zakladny krok tam urobim, a ze preto sa hanbim. Ja akoze viem dost, ale pre mna to nie je dost.
Ja som sa tak triasla ked som skoncila, ze som nedokazala ani stat na nohach.
Strasne silny moment to bol pre mna, viem ze vacsina ludi toto asi nikdy nepochopi, len ti co ma velmi velmi dobre poznaju... Marino - moj najlepsi kamarat a moj instruktor capoeiry, bol napriklad na mna velmi pysny, lebo vie vsetko o mojom strachu, ale na druhej strane velmi sklamany ze to co on nedokazal so mnou za X mesiacov, ze Negro dokazal za 5 minut. Ale nebolo to tak, pretoze vdaka nemu som sa krocik po krocku dostala do tohto stavu, ze som to nakoniec dokazala. Ale brutus! Harty, toto som ti normalne zabudla posharovat, jak sme sa bavili o NaLDSe a o strachu... Uff!
Strasne som chalanom za vsetko vdacna a musela som Besourovi prisahat ze sa budem odteraz snazit ist do toho po hlave! Strach jedine tym prekonat ze aj napriek nemu vyjdem a budem hrat! ufff, este teraz mam zimomriavky...
Tuna sme blbli s Besourom:
a s chalanmi - jeeej, tito su moji naj naj kamarati:
Pak sme vecer mali tu naj naj naj zabavu, ktoru nikto z nas necakal. Skupinka asi 15-tich dobrych kamaratov sme sli parit na jednu disku, ale neviem co bolo vo vzduchu, proste fiesta sa vydarila na jednotku. Vsetci sme sa skvele bavili, jak sme vstupili, cely bar na nas pozeral a asi si mysleli ze sme nejaka tanecna skupina alebo co, lebo chalani fakt super tancuju a Besouro akoze fakt super. V jeden moment ma tam (v sukni!!!) schytil a zacal ma tam vyhadzovat do vzduchu ako pri akrobatickom rokenrole, hovado :-D
No, narobili sme show, skvele sme sa bavili, vsetci ze "nechapem preco ale toto bola jedna z naj nights of my life". Spoznala som sa aj s jednou Ukrajinkou a Americankou co robia capoeiru v Bogote, no uuuzasne sme sa mali!
The party crew:
Podaktori vytuhli a doplatili na to fotkami:
Parbaaa - vlasy mi stoja z toho nadhadzovania asi:
Tuna videjka, na ktorych nic nevidiet, ale akoze aby sme si vedeli predstavit atmosku z baru! ;-)
s Lindsay a Renatou
Na dalsi den zase prezentacia v nakupnom centre a vecer sme sli parit na dom instruktora co sa vola Brazil - akoze domcurik chudobny, ale repraky velke ako ja - brutal vybavenie, tak sme parili na ulici.
Neviem ci to bol potom napad, ale ze nech sa rozdelime na 3 skupiny, mame 20 minut na nacvicenie choreografie a ze potom najlepsie skupina vyhra alkohol, hehe. Tak si hned dve skupinky rozobrali zenske, a Negra ktory skvele tancuje a jedna ostala sami chlapi.
No, tak ti aj vyhrali bo urobili nieco na styl cheerleaderiek (= americke roztlieskavacky/povzbudzovacky) a bolo to strasne vtipneee, vsak uvidite z videi.
Super sme sa bavili, sli nas pozorovat aj susedia - no jak z americkeho filmu.
Potom sme s Negrom tancovali na ulici regueton, ale to tak, ze sa az hanbim video z toho sem uploadnut bo on je fakt blazon, no ale regueton sa proste tak tancuje, hehe! :-D Len si asi budete mysliet ze som kestok "lahsia" zenska ked to uvidite! :-P
Tak to sem predsa len nahram, vsak vsetci vieme aj tak ako na konferach tancujeme a co vyvadzame, tak co! :-D
Pak sme ale chytili dopravnu zapchu na ceste z Villavicencia do Bogoty, co znamenalo ze nestiham dorazit nacas do roboty, a tak som volala kolegovi, nech ma "ospravedlni", v Bogote som od kamosa pytala pocitac a o druhej v noci posielala pracu pre deti co maju robit, no haluz. Pak sme sa len tak brouzdali po Bogote, parada - velmi europsko-americke, citila som sa tam strasne fajn, Tater ma aj krasny byt - v BUcaramange som akoze take moderne nevidela vobec...
A pak som o 5. rano dorazila do Bucaramangy a mohla ist rovno do roboty este na opravaky, hehe! Ale stalo to vsetko za to! :-D
Tu este nejake random veci co sa mi akoze "nevosli" do pribehu:
Takto to vyzeralo v buse ked sme sa presuvali z prezentacie na prezentaciu:
Zopar pecka fotiek:
Rano vzdy mrtvi:
Mimochodom, byt tam skoro so samymi chalanmi mi to pripomenulo USA, hahaha. :-)
Menia, mam tak pomaly net v Pze, ze ta videa nenastreamujem :))
ReplyDeleteHH
ach, skoda, vsak ich len kvoli tebe robim! :-P
ReplyDeleteHola.
ReplyDeleteDobre sa citas.
Saludos de Pereira.
Lubo