Tak som sa na 1. maja a predlzeny vikend vydala do Medellinu na dlhoplanovanu navstevu Vafky - Slovenky ktora tu zije uz vyse 2 rokov a ktora sem tiez povodne prisla na staz... ;-)
Cestovala som celu noc lebo z Bucaramangy je to tak 9 hodin, ale busy su tu ako postele, takze sa to da (az na tu zimu co v nich maju, no ale na to som ready). Uz som sa citila tak v pohodicke - ze to poznam na terminali, nie tak stratene ako v zaciatkoch, proste milujem ten pocit ked je clovek uz "otukany", vie kam ist, vie co a ako funguje - hentam si kupi listok, hentam neviem co... No proste - neznasam zaciatky! :-P
Rano sme len tak trkotali - bolo to super po slovensky - maju krasny bytik kde si ziju len sami dvaja a "darovali" mi na vikend jednu izbu aj kupelnu - proste velmi fajn. :-)
Poobede som sa vrhla na splnenie si dalsieho davneho zabudnuteho sna co je jazda na konikoch (Vafkin kolumbijsky priatel vie inak krasne povedat slovo "koniky" :-D) - sa to vola Cabalgata od slova "caballo" = kon. Na 5 hodin sme sa normalne vydali - uf! Najprv taky neisty pocit - predsa len - kon pod mojim zadkom, hehe, a potom ku koncu uz paradicka - ako keby som to uz davno robila. :-)
No ale este teraz ma zadok boli! :-D
Tu su nejake fotky:
Menia opet na koni!
ReplyDelete