Som dlho vahala ci ist a ci neist, kvoli prachom, a predsa len – uz 4.krat do Medellinu, nemala by som si to na nieco ine nechat? Ked ale vsetci stale vraveli ze Medellin vtedy stoji fakt za to, plus sa chystalo vela znamych trejnikov, tak som sa normalne tesila ze s nimi zaparim a tak.
Mam totiz este posledny cestovatelsky ciel co sa tyka Kolumbie – a to je jej juh – Cali (“hlavne mesto” salsy) a San Agustin resp. Popayan, kde sa nachadzaju prave velke sochy este z cias Indianov a tak. Povodne som chcela ist v polke septembra, ked mam prazdniny po 3.skolskom terme, ale neviem neviem ci mi na to vydaju peniaze ked som teraz sla do toho Medellinu. Este sa da tak urobit, ze vtedy ostanem v Bucaramange, lebo aj tu su nejake oslavy, a posledne si pocestujem az uplne na konci. Aj ked som to tak povodne nechcela, chcela som odist z praxe priamo a pod. ale o tom potom.
Spat k Medellinu – opat som sa dohodla s Vafkou, ze budem spat u nich s Castulom (Slovenka, co tu je uz 2 roky a ostala po praxi zit s frajerom v Medelline a ma sa super)
Tak som vyrazila vo stvrtok vecer, riadne vymrzla v buse, ako vzdy, a rano som bola v Medelline. Ked som k nim dorazila, isli sme este spat! :-D AJ to sa mi vzdy paci – a maju pre mna vzdy izbicku prichystanu, krasnu kupelnu s teplou (!!!) sprchou, pri ktorej sa vzdy smejem ako male decko ked je z niecoho stastne (fakt haluz! :-D) a po obede sme vyrazili pozriet sa na pochod tzv. “sillateros” – su to tradicni nosici kvetov. Zvazali z kopcov kvety do mesta na chrbte v takych nosiach, teraz sa z toho vyvinula sutaz roznych obrazcov, ktora samozrejme v dnesnych kapitalistickych casoch neopomina komercne vecicky – ako loga firiem a ich produktov.
Par fotiek tuna.
Je taka trasa po Medelline, a z webu a letakov kazdy vie kadial pojdu, tak vlastne popri tej trase su mnozstva ludi, a kazdy na to hladi, a foti – ved si asi viete predstavit…
Vecer sme sa vsetci trainees, co prisli kvoli tomuto do Medellinu, stretli pred nenormalnou univerzitou EAFIT, odkial odchadzali 2 typicke autobusiky zvane chiva – sluzia hlavne ako party busy, hra tam nahlas muzika ze sa clovek ani nepocuje, clovek zaplati “vstupne” a dostane s tym aj flasku do ruky, a busik si chodi po meste – nieco ako nase tram parties v Prahe.
Strasne super bolo sa takto stretnut, dosli decka z Cartageny, ktorych som si tam bola velmi oblubila aj za taku kratku chvilu, dalej z Bogoty – kamarat Edgar s ktorym som cestovala este na zaciatku cez Semana Santa – uz mi tam len Teresita chybala! Vazne! :-D A Jancik – velmi by sa mu to pacilo! Parili sme ako sa patri!
Na druhy den som dllllho dlho spala – az do obeda, Vafka s Castulom si dokonca vysli kupovat nabytok a ja som sa nimi dosla sama na parkovisko, kde koncila tzv. “car show” – prehliadka starych aut – najstarsie bolo z roku 1924 – velmi sa mi to vzdy paci, take nieco. Len sa to strasne oneskorilo, tak nemam dobre fotky s autami, bo uz bola tma, som radsej v rychlosti fotila ked prichadzali. Tu mozte vidiet:
Vecer som bola normalne taka leniva a unavena, ze sme ostali doma, Vafka odkvecla do postele uz o desiatej, a my sme s Castulom pozerali ten najtrapnejsi film aky som za poslednu dobu videla (Hanna Montana – take pre deticky ;-)) – no proste, clovek sa trepe parit do Medellinu a stravi den len tak – normalne. (som zabudla ze som si stihla poskajpovat este s Beou a Johnym, hehe).
Proste tak, ako doma som sa tam citila a vzdy sa citim v Medelline –resp, nie ako doma, ale super! :-) velmi fajn mesto na zitie – vela kultury, moderne, a tak.
V nedelu rano sme si len tak hoveli – citala som si knihu co mi tu nechala Teresa, a pred mojim odchodom sme este zasli do botanickej zahrady, kde bola vystava orchidei – nadherne to bolo – vsetko naaranzovane a tak. Proste, taky fajny vikendik.
Len ma potom po prichode domov seklo v chrbte tak, ze som musela v pondelok odist z prace na kliniku, kde mi dali dve injekcie do zadku, nech sa mi to uvolni. Dostat sa k tomu ale bol tiez zazitok sam osebe. Som dosla tam kde su doktori, kde mi oznamili ze mi nemozu pomoct, lebo vraj sa objavuje ze nemam zaplatene poistenie od marca (maju ho za mna platit aiesecari). Bola som v tej chvili zufala – nemohla som sa riadne otocit, bolelo ma to dost, ziadne vyhliadky na pomoc, dalej to znamenalo ze som nemala papier do prace a predstavovala si Bernardinu tvar… No proste, aj ked je uz clovek “zabehany”, su chvile ked sa citi tak sam a strateny – sice rozumie spanielsky a vybavi si, ked je za sklenenym okienkom 3 metre od vas zenska, ktoru ledva rozumiete lebo je proste daleko a lebo nemate sajnu ako funguju tie veci o ktorych vam hovori, tak je darmo…
Som si tam sadla na chodnik, trosku si pozalostila a snazila sa potlacit slzicky – aj z toho, ze nie je ani s kym si o tom pokecat, nie je o koho sa opriet a pod. zaujimave…
Potom som sa pozbierala a nejakym sposobom to vybavila tak, ze ma nakoniec vzali, dali mi injekcie na uvolnenie a bolo. Ale zaujimavy moment po case, no…
Mam totiz este posledny cestovatelsky ciel co sa tyka Kolumbie – a to je jej juh – Cali (“hlavne mesto” salsy) a San Agustin resp. Popayan, kde sa nachadzaju prave velke sochy este z cias Indianov a tak. Povodne som chcela ist v polke septembra, ked mam prazdniny po 3.skolskom terme, ale neviem neviem ci mi na to vydaju peniaze ked som teraz sla do toho Medellinu. Este sa da tak urobit, ze vtedy ostanem v Bucaramange, lebo aj tu su nejake oslavy, a posledne si pocestujem az uplne na konci. Aj ked som to tak povodne nechcela, chcela som odist z praxe priamo a pod. ale o tom potom.
Spat k Medellinu – opat som sa dohodla s Vafkou, ze budem spat u nich s Castulom (Slovenka, co tu je uz 2 roky a ostala po praxi zit s frajerom v Medelline a ma sa super)
Tak som vyrazila vo stvrtok vecer, riadne vymrzla v buse, ako vzdy, a rano som bola v Medelline. Ked som k nim dorazila, isli sme este spat! :-D AJ to sa mi vzdy paci – a maju pre mna vzdy izbicku prichystanu, krasnu kupelnu s teplou (!!!) sprchou, pri ktorej sa vzdy smejem ako male decko ked je z niecoho stastne (fakt haluz! :-D) a po obede sme vyrazili pozriet sa na pochod tzv. “sillateros” – su to tradicni nosici kvetov. Zvazali z kopcov kvety do mesta na chrbte v takych nosiach, teraz sa z toho vyvinula sutaz roznych obrazcov, ktora samozrejme v dnesnych kapitalistickych casoch neopomina komercne vecicky – ako loga firiem a ich produktov.
Par fotiek tuna.
Je taka trasa po Medelline, a z webu a letakov kazdy vie kadial pojdu, tak vlastne popri tej trase su mnozstva ludi, a kazdy na to hladi, a foti – ved si asi viete predstavit…
Vecer sme sa vsetci trainees, co prisli kvoli tomuto do Medellinu, stretli pred nenormalnou univerzitou EAFIT, odkial odchadzali 2 typicke autobusiky zvane chiva – sluzia hlavne ako party busy, hra tam nahlas muzika ze sa clovek ani nepocuje, clovek zaplati “vstupne” a dostane s tym aj flasku do ruky, a busik si chodi po meste – nieco ako nase tram parties v Prahe.
Strasne super bolo sa takto stretnut, dosli decka z Cartageny, ktorych som si tam bola velmi oblubila aj za taku kratku chvilu, dalej z Bogoty – kamarat Edgar s ktorym som cestovala este na zaciatku cez Semana Santa – uz mi tam len Teresita chybala! Vazne! :-D A Jancik – velmi by sa mu to pacilo! Parili sme ako sa patri!
Na druhy den som dllllho dlho spala – az do obeda, Vafka s Castulom si dokonca vysli kupovat nabytok a ja som sa nimi dosla sama na parkovisko, kde koncila tzv. “car show” – prehliadka starych aut – najstarsie bolo z roku 1924 – velmi sa mi to vzdy paci, take nieco. Len sa to strasne oneskorilo, tak nemam dobre fotky s autami, bo uz bola tma, som radsej v rychlosti fotila ked prichadzali. Tu mozte vidiet:
Vecer som bola normalne taka leniva a unavena, ze sme ostali doma, Vafka odkvecla do postele uz o desiatej, a my sme s Castulom pozerali ten najtrapnejsi film aky som za poslednu dobu videla (Hanna Montana – take pre deticky ;-)) – no proste, clovek sa trepe parit do Medellinu a stravi den len tak – normalne. (som zabudla ze som si stihla poskajpovat este s Beou a Johnym, hehe).
Proste tak, ako doma som sa tam citila a vzdy sa citim v Medelline –resp, nie ako doma, ale super! :-) velmi fajn mesto na zitie – vela kultury, moderne, a tak.
V nedelu rano sme si len tak hoveli – citala som si knihu co mi tu nechala Teresa, a pred mojim odchodom sme este zasli do botanickej zahrady, kde bola vystava orchidei – nadherne to bolo – vsetko naaranzovane a tak. Proste, taky fajny vikendik.
Len ma potom po prichode domov seklo v chrbte tak, ze som musela v pondelok odist z prace na kliniku, kde mi dali dve injekcie do zadku, nech sa mi to uvolni. Dostat sa k tomu ale bol tiez zazitok sam osebe. Som dosla tam kde su doktori, kde mi oznamili ze mi nemozu pomoct, lebo vraj sa objavuje ze nemam zaplatene poistenie od marca (maju ho za mna platit aiesecari). Bola som v tej chvili zufala – nemohla som sa riadne otocit, bolelo ma to dost, ziadne vyhliadky na pomoc, dalej to znamenalo ze som nemala papier do prace a predstavovala si Bernardinu tvar… No proste, aj ked je uz clovek “zabehany”, su chvile ked sa citi tak sam a strateny – sice rozumie spanielsky a vybavi si, ked je za sklenenym okienkom 3 metre od vas zenska, ktoru ledva rozumiete lebo je proste daleko a lebo nemate sajnu ako funguju tie veci o ktorych vam hovori, tak je darmo…
Som si tam sadla na chodnik, trosku si pozalostila a snazila sa potlacit slzicky – aj z toho, ze nie je ani s kym si o tom pokecat, nie je o koho sa opriet a pod. zaujimave…
Potom som sa pozbierala a nejakym sposobom to vybavila tak, ze ma nakoniec vzali, dali mi injekcie na uvolnenie a bolo. Ale zaujimavy moment po case, no…
No comments:
Post a Comment