Ako byvam

Napadlo ma dneska take napriklad, ze vam napisem ako byvam (nejake fakty pre ludi typu Shisha, Ninuska and spol. - rozumej - baby sa uz isto iste vyzili po popisani vsetkych moznych pocitov, hehe :-D)...

Mimochodom - ako si mozte vsimnut tak dobre striedam nalady co? Raz sa chcem pod vlak hodit (keby tu dake boli - ale v takejto hornatej krajine to nenajdete), inokedy si tu ironicky utahujem z komarov... Nuz, ved tak sa aj mam. Ale akoze aj fajn - len na to fajn neni moc casu. Uz je po deviatej vecer, a ja chcem ist hrozne spat. A domov som prisla tak o pol siedmej, siedmej. Tak sa hadam nedivite ze nejak nemam cas indivindi emaily vypisovat...

Apropo, co je to ten domov teda...

Takze, byvam v mestecku zvanom Bucaramanga - ktore ma prezyvku aj "pekne mesto" alebo "mesto parkov" a fakty o nom si vzdy mozete najst na wikipedii, ze jo... ;-) Ma tak cca 800 mil. obyvatelov, tusim a je naozaj velmi pekne - teda stvrti v ktorych sa pohybujem ja. Inak tu ma tusim kazde mesto taky vlastny "Lunik" lebo u nich su velmi velmi chudobni aj 'normalni' ludia ktori nemali stastie na narodenie sa (nie ako u nas - cigani, ktori sa o to zvacsa zasluzia sami).
Anyway, to ako to tu vyzera, je asi fakt najlepsie vystihnute na nasledovnom linku: http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=459392 tak sa na to urcite mrknite.

Co ma prekvapilo, ze tu maju velmi vela dlazdene vsetko... Co mame my travnik popred dom, tak oni dlazdice a preto to mozno tiez vyzera tak upravene... A vec ktoru som si uvedomila az ovela neskor je, ze maju strasne vela mrezi vsade, ale su take ozdobne, takze si to clovek vlastne neuvedomi. Vraj je to tak vacsinou v Juznej Amerike, tak neviem...

No, a ja byvam v casti zvanej Terrazas co je sucastou velmi peknej stvrte (a aj relativne drahej, ovsem) a ak by niekoho zaujimala moja sucasna adresa, tak je to: Carrera 47, #54-16, Terrazas, Bucaramanga.

Byvame v dome styria. Ja, Luis - 20-rocny AIESECar, Beatriz (cca 50-rocna poistovacka) a Esperanza (ma 55 ale vyzera tak na 45 podla mna) ktora dom aj vlastni. Tusim je rozvedena a jej deti ziju v Kanade. Je to celkom fajn - Beatriz moc nevidam, Luis mi je ako bracha a Esperanza trochu ako mama ci ina pribuzna, iba mi vadi ze si strasne zaklada na kuchyni - vsetko si okamzite musim umyt (aj o 5. rano), vsetko co robim ci polozim inak ako ona, po mne opravuje - ide ma porazit. Ani svoje veci si nemozem ulozit ako chcem, a tak sa vlastne v kuchyni moc nezdrzujem a preto si ani nevarim. Aj ked by som si rada napr. polievocku na cely tyzden co by som mala ked sa vratim z prace, ale neda sa. No mozno ked pojde na par mesiacov do Kanady - jej dcera ma vraj rakovinu, tak za nou pojde.

No, a namiesto tisicov slov prikladam dake fotky (mojej izby) a video co som natocila:

Este taka chutovecka

Dobry den – je 3.00 rano/v noci a podaktori sa mozu cudovat preco o takomto case sedim pri pocitaci a pisem…
Nuz, viete, mam sa tu tak dobre ze mam az nadbytok spanku a tak velice rada o tomto case blogujem – ved uz som si zo 2 hodky pospala a o 2 dalsie vstavam, tak naco zabijat cas, ze?!

Ten, kto ma pozna, vie, ze mam fobiu z hmyzu. A nie taku ako normalni ludia ze fuuuj, ohanaju sa ked okolo nich lieta nieco velke hnusne okridlene – tiez sa ohanam – ale na rozdiel od normalnych ludi sa este pol hodinu po tom dostavam z psychickeho soku ktory sa prejavuje fyzicky. Tak napriklad tuna mame take “krasne” nocne motyle ktoru su bez prehanania velke ako moja dlan – ba co dlan – moja ruka! (ked som sem dosla a v noci kracala, myslela som si ze su to vtaky alebo netopiere – ani tych sa nebojim tak ako hmyzu) – obcas mi vletia do triedy cez den a detiska s vreskotom vyletia z triedy az kym nevyleti aj henta MORA! Heh
(len tak mimochodom – ja nenavidim aj normalne motyle – nase male a farebne – nevidim na tom nic krasne ako podaktori) no ale AJ NA TOTO SOM SI TU UZ ZVYKLA!!!

tu je fotka co som nasla na nete aby ste si mohli predstavit:



Co ma teda drzi hore o tomto case a kazdu noc pripravuje o vsetky nervy??? Nie je to nic ine, vazeni, ako STARY DOBRY POONDIATY KOMAR!!! Nieze mam nervy na prasknutie z tych deti a vsetkeho co sa okolo mna deje, ale nemam narok ani len na svojich zasluzenych 6 hodin spanku.



Vcera som spala 2 hodiny – v mojej izbe bolo tak horuco ze som sa nesmierne potila a prehadzovala a nie a nie zaspat, a ked uz to vyzeralo nadejne (cca o 1.00), tak mi okolo ucha zacal bzucat kamos. Vstala som a nastastie som ho rychlo zabila. S ulavou som si lahla ze konecne zaspim a aspon 4 hodky si pospim. Ale nie – ked som bola uz skoro v risi snov, ozval sa jeho pribuzny. Bohuzial sa vedel lepsie schovavat, a tak som marne 20 min. sliedila po jeho stope, vzdala som to a poslepiacky sa odplazila dole do obyvacky na mini gaucik kde je trochu chladnejsie, ale ani tam som nemohla zaspat a tak som so slzami v ociach vypisovala mamicke ktora mne sprostej blondine poradila nech si kupim Raid do el.zastrcky. Cela vytesena som na druhy den utekala do obchodu!

Teraz je zase noc a ja mam pocit, ze tovaren na Raid vlastnia komare samotne a tajne si z toho robia business pretoze ja len tak „z nudy“ pocitam svoje stipance a mam ich na tele 22 (od kolien dole a laktov dole) – pre este konkretnejsiu predstavu – 3 su na clenku, 2 na chodidlach a pod. To su len posledne dve noci, tesim sa na zvysok tyzdna – YES!
Ten sviniar bzuci aj teraz, ale uz pol hodinu som hore a neviem ho najst – pocujem ho ale to je tak vsetko. Okrem toho, mam tajne podozrenie ze ked ho zabijem, tak sa zjavi z niekade jeho bratricek aby mi osladil zivot a sebe tiez z mojej krvi.

Pisem to s vtipom, atd. aby som nedostavala dalsie komenty o tom, ze je to vsetko o postoji a zvyknuti si, atd. pretoze ludia z mojho pisania asi nevycitaju ze som si predsa zvykla a aj po tyzdni vyblacanych hlasiviek stale do tej roboty chodim, kupujem za vlastne prachy rozne nalepky pre deti a SNAZIM SA ako nikdy lebo ucenie druhych aj napriek tomu vsetkemu milujem. Nevidia ako si v pohode kazde 2 dni v studenej vode umyvam vlasy a umyvam po sebe riad po ranajkach kazde rano o 5:15.

Takze s ironiou, vtipom aby ste sa pri citani pobavili, ale v skutocnosti som na dne svojich psychickych a teraz uz aj fyzickych sil. (smutny povzdych). Kolegovia sa ma pytaju ci som chora lebo vraj vyzeram hrozne unavene (diky, kamos komar a jeho spolocenstvo), aby vsak nie ked sa mi od nespanku toci hlava a pod. Nemam uz ani slzy aby sa mi ulavilo a iba si opakujem citat ktory znie nieco ako: Ked si uz myslis ze si na dne svojich sil, tak mas pred sebou este polovicu cesty.

Som na dne a uz len cakam. Snazim sa a cakam co sa stane...

Volny vikend

Tak toto som konecne potrebovala - vela volneho casu na zotavenie hlasiviek (nepodarilo sa uplne, ale aspon ciastocne) - ani som nic nechcela planovat, ani nikam ist - len sa obliect do teplakov, vstat o deviatej a len tak si robit co chcem...

V sobotu som doobeda pracovala na prekladoch - mini dzobik ktory som si ponechala zo Slovenska a ktory mi ma zaistit ze nebudem na totalnej nule ked sa vratim z praxe alebo ze sa nedostanem do minusu tu a ked bude najhorsie, tak ma to zachrani... ;-) Tak som za to rada.

A potom som smazila country presentation co som mala mat o stvrtej poobede na LC meetingu - davala som dokopy dve powerpointky o Slovensku a Cesku - porovnavala som to s Kolumbiou aby to nebolo nudne, ale naopak zaujimave. (tymto dakujem Terke S. za super cesku PPT a nejakej trejnicke ci trejnikovi zo Slovenska co je ci bol v Kolumbii lebo som z toho poskladala super prezentaciu o nas...) A fakt som si dala zalezat (ti co ma poznaju, vedia ze shit nerobim), takze som im ponatahovala aj Matka & Kubka z internetu, pustila nase hymny, nejake ceske a slovenske pop pesnicky (typu Desmod, Aneta Langerova, Elan, Lucia a co ja viem co...), ukazala dres, dala ochutnat nase sladkosti, Fernet ci Demanovku (velky uspech mal najma Fernet u bab ;-)) a na zaver mala dokonca aj kviz a mohli vyhrat pohladnicu. Tak som bola so sebou spokojna... ;-)

Fotky z Coutry presentation:





Anyway - som pri tom chcela poznamenat ze som v spravnej krajine minimalne co sa tyka chodenia nacas lebo samozrejme vsade meskam (ale vzdy len tak spolocensky, nie tak brutalne), tak dokonca aj Kolumbijcania su v tomto lepsi ako ja! ;-)

Juuuj, a vecer sme sli na hamburger a potom sme do polnoci len tak posedavali na muriku pri chodniku a ja zrazu vravim ze by som si slahla riadne ceske pivo po tom jedle - najprv sa na mna pozreli ze co to za crazy napad a potom im doslo ze ten napad je vlastne super a tak sme skoncili s flaskou Aguily v ruke (ci ako sa to pise - je to ich lokalne pivo ktore podla mojho nazoru nerozoznate od nasho no a viac som k pocitu domova v tej chvili nepotrebovala ;-))



V takychto chvilach sa citim fajn a tak, ako by podla mna na praxi malo byt - ano, clovek by nemal byt v komfortnej zone a mal by sa dostat do tzv. "stretching zone" (netusim ako sa to povie po slovensky ;-)) ale rozhodne to neznamena ze na to aby ste si traineeship uzili, sa musite dostat az do "panic zone" ku ktorej ja mam vela krat blizko! (tot moja uvaha k teme "challenge yourself"). A nemusim uvadzat ze kazdy ma tieto zony ine a nik z nas preto nie je horsi clovek...

No, vtip tyzdna sa udial ked mi Esperanza (nasa domaca) doniesla noviny a spytala sa ma ci poznam hentu na obalke (som myslela ze volaka spevacka) - a to ja tam a aj ostatni internationals co su tu na univerzite co sme s nimi mali obed ked som prvy krat prisla! :-D A cez tyzden vraj chcu robit so mnou este interview - paneboze - starkej by som hned noviny posielala! ;-)

Aj nedela bola super - v nedelu se nedela a tak aj bolo... Aj ked mi moj kolega ucitel kreslenia ponukol hodiny salsy ktore v nedelu uci od rana 9 do 11, tak som nesla lebo som chcela kecat s rodinkou a s Jancim a aj tak este setrim to koleno. (mami, oci, odkedy beriem tie lieky na ten zapal, tak chodim bez bolesti zatial ale ziadny sport este nebol. dobrala som teraz a este pockam zo dva tyzdne v klude bez behu ci tanca a potom skusim, ale ak bolesti zase zacnu, tak sa tu bez pohybu scvoknem!)



Na tychto fotkach sme s Pei a Teresou - dalsimi trejnickami tuna...



Ozaj, toto len tak mimochodom a nie k vikendu - co ma fest prekvapilo (pozitivne!) je, ze tu pocas celej zakladnej skoly az do 16 rokov maju hodiny kreslenia a tancovanie. (maju aj telesnu ako my, ale este aj tanec).
Male deti odkresluju rozne veci z tabule - niekedy na specialny stvorcekovy papier, vacsie kreslia sroubicky a take komplikovane 3D veci - podla mna je to super rozvijat aj taketo talenty!!!
Hodiny tanca nie su ze typicke latino rytmy - skorej by som to prirovnala ako ked sa nacvicuje AIESEC roll call alebo nejaky tanec proste na skole co sme dakedy ako malicki s ucitelkou nacvicovali, ale nie nutne urobit komplikovanu choreografiu, skorej akoby na aerobicu ked sa nejake kroky opakuju. A trieda je hned vedla mna, tak sa kukam obcas a hovorim si ako zavidim tomu ucitelovi! :-D
Neskor ked budem pisat iba o skole, tak pofotim a ponatacam...

Juuuj, no a posledna vec - v nedelu vecer sme sli s Luisom na veceru k jeho starym rodicom - dedko ma 85 a babka tusim 75 ale strasne super vyzerali na ten vek - dedo aj anglicky daco lamal, pocitac maju, krasne elegantne obleceni boli - no nechcela som verit ze maju tolko rokov kolko vraveli... Som si vtedy spomenula na nasich starkych a veru mi luto prislo velmi a v izbe som si vytiahla starkinu fotku co nosim v penazenke a som si riadne od srdca poplakala!!! :'(
Ale nic to - ako vzdy vravim - vela slz znamena ze za nimi je vela lasky...

takze tak - cez vikendy sa mi zatial na praxi paci aj ked nevieme zistit preco mi ten poondiaty internet nechce ist - ale Luis mi je uz ako brat - tak som stale unho v izbe a tuna visim na kabli...

Odpoved na komenty

Baby, neviete si to predstavit - ono to tak nebude ze onedlho budu posluchat. Nebudu! To neni ako u nas - 23 ludi neprekricis ani v spanielcine.

A nervy v kybli - ak toto prezijem, tak aj regiment vlastnych vychovam - clovek pride domov a bzuci mu v hlave - raz vam musim nahrat aky tu je vreskot cely den! (coz asi nebudem moct, blbne mi fotak a tentokrat to nie su baterky - tusim mi odisiel blesk.. A internet mi stale nejde doma, takze si len poziciavam, no proste nic nedavam...)

Ono sa to nelepsi, len ja otupievam - a vydrzim dokial mi neodide hlas. (Hram sa ze som chalan na vojne - co sa kazdy den netesi na robotu ale ide "prezit"!) Potom neviem co sa bude diat.. :-(

2. den ucenia

Dnes mi odisiel hlas. Nemam chut ani pisat. Je 22:00 takze DOBRU NOC!

Sorry, Starostik - nebudem pisat odteraz az kym sa neudeje nieco dobre... papa

1. den naozaj v praci - "ucenie"

Okej, nebudem okecavat den a pojdem rovno k veci!
Toto bude asi ta NAJTAZSIA VEC, na ktoru som sa kedy podujala! Som FRUSTROVANA, SKLAMANA, VYSTRASENA a ZHROZENA a neviem este ake pridavne mena mam tomu dat! Je mi do revu - zas!!! (viem ze na svoj vek prilis vela revem, ale mam v pazi - je mi to jedno - nech si mysli kto chce co chce - ked je to jediny sposob ako sa mi ulavi...)
Dnes som mala 7-rocnych druhakov, ktori mi nerozumeju a ja nerozumiem im! Oproti nasim deckam su strasne nedisciplinovani - treba strasne kricat, nie normalnym hlasom tu rozpravat (Kika sa prave zhrozila ako si viem predstavit) - neviem ako to tu moje hlasivky preziju (nepreziju - je po prvom dni, ja skoro nemam hlas a je mi do placu ked si predstavim co bude dalej).
Ak sa mi vsetci vysmievali ze nejdem na MT prax a nebudem mat profi experience, tak vam poviem, ze mi je to jedno, pretoze ziadnu experience nebudem potrebovat - kedze ma tu jebne a neprezijem to, alebo to prezijem ale skoncim v blazinci lebo sa psychicky zrutim!
Vcera som si myslela ze bolo zle ale na toto to nema!!! :( veru nie! Je mi tak strasne lebo prvy krat v zivote neviem kam z konopi co sa tyka vyucovania druhych - moje priserne 12-rocne britske deti ktore som ucila lyzovat vlani - to bola krasna ODMENA oproti tomuto tu!
Oni behaju okolo mna celu hodinu, kricia pri tom tak ze nepocujem samu seba (niezeby som mala co povedat kedze ma aj tak nerozumeju), biju sa, tych par co by som spocitala na prstoch jednej ruky co by sa aj chcelo a dalo ucit nema sancu lebo z 5 stran na mna krici niekto "teacher, teacher" ale ja do toho odtahujem spred tabule od seba tri decka, dalsie sa mi plazi von oknom, biju sa aj o tu fixu kde robia pri tabuli sibenicu ktoru sme jednu zvladli za celu hodinu lebo sa to proste NEDA!!!
Ja NAOZAJ NEVIEM CO BUDEM ROBIT, CO BUDEM UCIT - PROSTE NIC!!! :'(
Nepoznam ziadne hry, aktivity, nic co by ich zabavilo - ale najhorsie je ze NIC nefunguje (vcera sme v noci vymyslali s Kikou - tak draha moja - NIC z toho sa nedalo pouzit).

Oh, ak chcete dobru trapnu historku, tak 10-rocni chceli aby som im zaspievala slovensku hymnu, tak sa mi v celom tom smutku za domovom a po prisernom dni tak zlomil hlas v prostriedku ze mi pekne krasne zacali tiect slzy po tvari - trapas - decka to samozrejme videli, rychlo som to prehltla ale bolo to divne!!! :(((

Toto tu len pisem slaby odvar a zhrnutie toho ako mi je a co sa tam vcera dialo, kto je zvedavy nech sa spyta Jana ako som mu rumadzgala po skype - nechcem tam ani ist zajtra a ked si predstavim ze to mam dalsich 10 mesiacov robit, chce sa mi vracat! Rano vstat o 5:15, robit od siedmej do stvrtej ci piatej, o siestej sa vratit kde byvam, nieco si nakupit, hodit rychleho skypa s niekym z domova, veceru si urobit a pomaly mozem ist spat. Musim sa naucit chodit spat pred desiatou inak to fyzicky nezvladnem! To je zivot - co???!!! Na 10 mesiacov "len". Yes!!!
Mam chut to vzdat (coz samozrejme nepripada v uvahu!) len som vam chcela dat vediet ako sa mam a este raz pripominam, ze toto tu popisujem este optimisticky. Studena voda na hlave bola dneska paradicka oproti dnesnemu dnu, nehovoriac o tom ze v studenej vode si moc ani nohy neoholite, nieto este ine casti tela - takze budem chodit chlpata ako opica asi! Nadhera!

Oh, good news - nasla som konvertor na zastrcku co funguje (fen sice fuka ako keby som ja fukala niekomu do ucha ale to uz mam uplne v pazi!) ale nie a nie mi spustit net doma! Takze sa nic nezmenilo v podstate! Vsetkym ide net, len mne nie!!! Strasne nadherne sa mam - to chcem tak vela? (asi ano, viem...)

Dobre, musim ist spat kedze je uz jedenast, co znamena len 6 hodin spanku takze si moj hlas neoddychne, zajtra pravdepodobne odide a mozem uz len revat a nie ucit do konca tyzdna... (nasi by toto ani nemali citat lebo pravdepodobne musia na mna riadne nadavat aka som blba - sorry, mami, oci, naozaj to takto neplanujem a budem bojovat ako sa da)

5. den - Predstavenie v praci

Juuuj, dnes to nebol dobry den. Ups and downs, presne ako som cakala... :-S

Dnes som sa mala prestahovat, rano som este popisala na blog posledne dva dni, zbaila vsetky veci co som mala vybalene u Caroliny a cakala na Luisa - mojho buddymu ku ktoremu som sa mala prestahovat. Uz predtym mi bol poslal fotky a vedela som ze je tam celkom pekne...
Co som ale nevedela je, ze im tam nejde tepla voda. U Caroliny sla, tak ma to vobec nenapadlo! Ked som uz bola v izbicke svojej novej a hutala ako si ju idem usporiadat, sla som si po handru aby som si vsetko vyutierala, tak sa pytam Luisa: "ktora je tepla voda?" A on ze: "Ziadna!" Tak som len nanho vyvalila oci a snazila sa schovat shock a vsetko co sa mi honilo hlavou (od paniky cez nasratost az po bezradnost a zufalstvo!) Neviem si to predstavit, do sprchy sa chystam po napisani tohto blog postu!
Co som sa dozvedela az ovela neskor je, ze ani Teresa a ani Pei nemaju teplu vodu - proste je to tu celkom normalne lebo je tu tak 26 ci 27 stupnov, odhadujem. jednoducho je tu teplo, a elektricke ohrievace maju starsie domy ked v Bucaramange nebolo tak teplo, alebo take co si nainstaluju. J*ne ma!

V mojom novom byvani budem platit 300 000 pesos (tusim 3600 korun? v pocitani sa stale zhorsujem - pomaly dosiahnem uroven 6-rocneho decka! :-S) bez stravy, ale vratane prania (kazdu nedelu mi operie), plus mam wi-fi internet. Som sa rozhodla ze ranajky si budem nejak sama robit (sak co - hodim cerealie do misky, nalejem dzus, a padam). Okrem toho kedze musim vstavat o 5:30 KAZDY DEN a o 6:15 padat z domu, na nejake vajicka ci sendvice to nevidim! :-S

Ach jaj! A to je dalsia cast pribehu - dnes ma Luis vzal prvy krat obzriet skolu v ktorej budem robit. Iba predstavit, ukazat a tak. Ucim az zajtra. Sli sme 10 ci 15 minut peso na ulicu odkial chodi autobus, a potom 30 minut busom este (!!!) porazi ma!
O celej skole asi napisem osobitne - len tolko ze je to obrovsky areal nie s jednou budovou aku mame my, ale budovami ktore su rozosiate pomedzi stromy a triedy su akoby v altankoch - napoly von, ale zastresene. A su tam pocitace v kazdej a tak, krasne to tam je.
Riaditel a jeho zena to tam cele manazuju - vyzerali ako taki bohaci z telenovely - elegantni, upraveni. Ani pocut nechceli o tom, ze by som chodila autobusom!!! Okamzite vybavovali aby ma vyzdvihoval sofer ktory berie rano deti z roznych stvrti - tak budem tak chodit do roboty (za 50 000 pesos na mesiac namiesto 37 500 co by stal bus. No hadam az taky velky rozdiel to nie je - aspon budem nacas, a bezpecne). Naspat ma zatial bude niekto vozit, ale vyjadrovali sa ze mi pomozu zohnat ubytovanie ktore je blizsie k skole (co znamena dalej od kamaratov a uplne odrezana) a s teplou vodou, nuz neviem. Kazdopadne, mesiac ostanem tu, kde som...
Uplne chceli aby som mala skvely imidz o Kolumbii, strasne sa o mna zaujimali - zvlastne to bolo. :-)
Decka nosia uniformu, a aj ja budem musiet (aj si za nu zaplatit) - dlhe cierne gate a nejaku bielu bluzu mi vraj usiju na mieru. Obedy budem mat v skole za 4000 pesos, vecere este neviem ako vymyslim. Asi skusim dohodnut s touto domacou tu. Uff! Ako zavidim Pei a Terese ze chodia v sortkach, tielku a slapkach do svojej jazykovky na 4 hodiny denne za ten isty plat! aaaa! A ja deti bohatych ludi budem musiet ucit od nekrestanskej hodiny!!!
A od zajtra ucim - decka od 6 do 10 vraj budem mat. A netusim co s nimi robit - len Kike dakujem za napady cez net!!! :-*

No a potom to nejako slo dolu vodou - stale nie a nie zohnat ten blby konvertor na zastrcku a kedze sa mi uz vsetko vybilo, tak mi prislo hrozne luto ze ani SMSky nemozem dostavat na cesky mobil! :'( a zase mi prislo hrozne a tazko, z toho vsetkeho - z tej skoly, vody, spotrebicov, ze neviem ani co tu mam jest a tak! A tak som hrozne chcela pocut Jancika - ale Luis ma Mac na ktorom mi sice prehodil operacny system na Windows, ale tam nemal instalovany SKYPE, blabla, proste sme mohli len chatovat. Ale aspon to - no co vam budem hovorit - ksicht zaliaty slzami, potrebovala som si ulavit - postazovat sa (blablabla - SAMOZREJME ze vsetci logicky vieme ze to tak bude ale to este neznamena ze sa citite furt skvele ze jo!) a tak mi to pomohlo...

Vecer sa mi trochu nalada vylepsila ked prislo EB po meetingu sem (vravela som uz ze byvam hned pri skole?) aby ma oficialne pozvali chairovat ich nieco ako LTC o dva tyzdne cez vikend a este urobit country presentation buducu sobotu. Tak som na vsetko povedala ano - a co mam ine robit - cim blizsie vztahy a viac kamaratov, tym lepsie! A aspon nejake zname prostredie ked uz nic ine! Tak som im tuna rozpravala o Topalkach, dala im ochutnat nase alkoholy co mi maminka pribalila (chutil aj Fernet, aj Demanovka, aj Slivka dokonca! asi to bolo tym mnozstvom ladu co som do toho dala! :-D)
A tie sladkosti podla mna nevydrzia ani tyzden! hehe!

Tak ja idem vliezt do tej studenej sprchy, vybalit sa (stale som sa nie, lebo visim na nete!!!) rychlo pripravit nieco co s tymi deckami budem zajtra robit a dat si svojich 5 hodin spanku! (neviem ako sa tu naucim ist do desiatej spat - to som nerobila odkedy mi bolo 10!)
Ozaj - a kupila som si baliaci papier - najgirlish ako si viete predstavit a obalujem si s nim policky, a vesiam fotky na stenu a tak.
A prave sa spustil OBROVSKY lejak - strasny!!!!! Som zvedava ako dlho bude trvat!

Dobru noc si prajem. Lubim Vas vsetkych! :-*

4. den (Nedela)

Dneska tiez celkom fajny den - rano som si trosicku pocvicila v izbe a potom super - pokecala s Jancikom na SKYPE - parada pocut sa, honey! :-)

A na obed sme sli k babke. :-) Ma velikansky dom v nadhernej stvrti - som si musela pripominat nech zatvaram hubu! :-D









Boli tam aj bratranec a sesternica - mala 10-rocna Valentina, takze mne viac nebolo treba ako viete ti co ma poznaju! :-P Sme sa hrali hru ze sme behali po dome, ukazovali na rozne veci a prdmety a ona musela hadat ako sa to povie po anglicky (daco uz vie zo skoly) a mne vravela ako sa to po spanielsky a ja som opakovala a pisali sme to pod seba a potom sme sa sli skusat! :-) A kto bude viac vediet. Museli sme uz ist, tak sme to nedokoncili, ale urcite by som prehrala, haha! :-D
Ale zase som sa utvrdila ze v detskej spolocnosti sa ako vzdy citim lepsie nez v dospelackej, mohli ma s nou nechat kluudne aj cely den! Asi nikdy nevyrastiem, ach jaj! :-D

No a potom som sla s Carolinou do nakupneho centra - chodili sme v Carrefoure pomedzi regaly a ukazovala mi co je co a tak. Co sa tyka potravin, tak tu budem v pohode. A v drogerii - juchu! Pantene, Elseve, Colgate, Dove, ... proste - I love big companies and globalization! :-D
Aj mobil som si kupila - najlacnejsiu nokiu za 50 000 pesos iba (cca 20 EURO). Tak som v suchu, lebo stale nemam adapter, tak si nenabijem NIC co mam z domu! :-S A znacky veci som nepoznala moc, baby - vsetko Kolumbijske, ale velmi pekne. Baby sa tu velmi pekne obliekaju (samozrejme, zalezi z ktorej vrstvy spolocnosti, ale ja sa s chudobnymi nestretavam, takze tak...)
Jano, Mojco a ostatni - velmi chutne kusky by ste tu nasli na obdiv (just look, don't touch! ;-P) hihihi

Ozaj, a Carolinina mama nechapala ze ako je mozne ze viem bezchybne pisat spanielsky ked mi daco diktuje. Ze tomu ani nemusim rozumiet (dake nazvy miest kam sa potrebujem dostat) a napisem to spravne! hahaha, som jej povedala ze to proste pocujem, a pisem. (sak nieco z tych mini zakladov co mam, musim vediet!!!) Aj vraj vela rozumiem ked hovoria. Len vypotit nic nevypotim! :-D

A vecer som sla na navstevu casti Bucaramangy zvanej Girón. S Vladkou a jej kolumbijskymi kamaratmi co nehovoria anglicky. Toto bola moja prva cesta busom. Sranda - cez cele mesto chodi, iba zamavate a zastane vam, to iste s vystupenim. Ziadne zastavky. Jediny poriadok je v tom, ktorou trasou vzdy chodia. Ale ako casto, to (zatial) netusim. Je to taky minibus skorej nez autobus- dakedy odfotim, dobre? Ale ich soferske zrucnosti by zavidel aj nas oco - kluckuju, ale nikdy sa nezrazia (aspon ja som nic nevidela), straaasne vela taxikov - stale sa tu chodi taxikmi. Za pol hodinovu jazdu taxikom (mozno trochu kratsie) som zaplatila 8 000 pesos ked som sla nazad, co je asi 3,5 eura na nase.
Po ceste som videla konecne aj domy chudobnejsich ludi - tak to uz nie je take krasne ako casti v ktorych sa ja pohybujem, heh!

S Vladkou v Girone:









A co sa dopravy tyka - tak to asi poznate aj z inych kutov sveta - v rozne dni a rozne hodiny maju zakaz chodit auta s urcitymi poznavacimi znackami konciacimi sa na urcite pismena ci cislice. Kvoli zapcham a znecisteniu a tak.
Takze napriklad Carolinin otec nemoze v pondelok ist autom od 6:30 rano do 9:00 rano a potom od 16:00 do 18:30. Takze do roboty ide bud po deviatej, alebo taxikom.

Zajtra rano ma ma prist vyzdvihnut moj buddy Luis, ku ktoremu sa aj stahujem rano a potom okolo obeda ma vezme do roboty. Tak napisem ze co. Papa

I love you all! Stale inak myslim na to, aby ste tu vsetcimohli byyyt, a vidiet to co jaaa, a prezivat to so mnou - jeziiis, to je nuda len o tom pisat ako idem busom a cumim z okna - chcem aby ste v tom buse sedeli vedla mna!!! :-)

3. den

Tak som si rano vstala a pokecala na skype s Matkou a potom sme mali obed s Carolininou rodinou (polievocku - fajna ako u nas, hovadzie masko a zemiaky, yuku a co ja viem co - maju tu este 3 veci ktorymi nahradzuju zemiaky a ktore podobne chutia, zeleninku a tak) a potom sme sli na Assessment Centre na univerzitu.





Tam vyberali novych AIESECarov - prislo im tam 75 ludi, dokopy chcu vziat tusim 30 ci 40 vraj? Pre Talent Management people (Brnaci, Verca :-)) - boli do skupiniek okolo stolov rozdeleni, a najprv mali skladat puzzle cela skupina, ale potom zistili ze su pomiesane aj z inych skupin, tak museli ist hladat - az kym niekto nevyhral (kedze sutaz - tak to bola celkom dobra atmoska! :-D). Dalej mali challenge your world view discussions - mali diskutovat v skupinkach "gay marriage" a "adoption" a potom prezentovat zavery. A potom mali z rozneho materialu a slamiek postavit veterne mlyny (akoze elektrarne) a my traines sme hrali zastupcov investorov na vystave a museli nam to prezentovat/predat do 5 minut. Pri tom vsetkom ich pozorovali pozorovatelia...

Pocasie bolo inak nadherne, vacsinu casu som nemala ziadnu rolu len som si chodila okolo, kecala s aiesecarmi, uzivala si slniecko co svietilo... Ozaj! Haluz "H" - pamatate si niekto Rumunku co nam chairovala LTC este ked bol Kaja prezos tusim? Tak ona je ICX na MC tuna a bola na LC visite v Bucaramange, tak sme sa stretli, zvitali, a tak - no parada! :-D Uplne skvely pocit ze som s niekym "starym znamym" haha. Samozrejme ze im vsetko mozne pokecala ze som "dobra" a nech ma vyuziju, a ze rychlo pijem pivo, tak ju asi zabijem! :-D

A aj s dalsimi novymi ludmi som sa zoznamila - taky Amik Ried sa vola, chce ist do AIESEC aj ked ma uz 25, vystudoval business a dva roky robil vo Washingtone, D.C. business consulting, no ale preco nie! :-)

Tak mi neostal cas ist jest s Vladkou mravce dneska! :-) (ako fajn! :-P)

Potom sme sa isli prezliect domov a dala som Carolininej mame mapu Slovenska a pohladnice (mimochodom, miluje mapy a takeee veci ako ty mami ;-)) a ona mi ukazovala ich - mala nejaku staru mapu Bucaramangy - a takto sme hodinu "kecali" (po spanielsky - ale rozumela som ju :-)).
Az kym nas nevyrusil telefonat, ze by nebolo odveci keby som celu hodinu nemeskala na vlastnu welcome party! hehehe






Tak sme sli do klubu co sa vola "Lala" ale nehraju tam len typicku ich hudbu, skorej elektro, tak som sa moc nebavila. Ale v pohode, kecala som si s ludmi a tak... Ked ale prestrihli tou ich salsou, tak by ste odpadli ludia!!!!
Akoze, predstavte si nase Sombrero a co tam vyvadzaju ti profici, tak toto kazdy a dva krat tak dobre! :-D Kokos, ak som doma povazovana za dobru tanecnicku, tak tu sa budem tak mesiac hanbit ist na parket!!!
No toto musim len natocit a nejak poslat... ;-)

A tak...

2. den

Predpokladam, ze neskor nebudem uz tak casto pisat, ale teraz sa posnazim vsetko mozne zachytit... :-)

No, takze lihala som si brutalne vycerpana, stiskala som macka co mam od Johnyho ale spala som strasne tvrdo nastastie! Ked som sa zobudila, Carolina bola v skole, rodicia v robote a doma bola akurat len sluzka Nancy (vsetci tu maju sluzky) tak som zo seba nejakym sposobom vyhabkala kto som, co som, atd. a zistila som ze vlastne po spanielsky moc zatat neviem kedze som si ani nevedela vypytat vodu ci ranajky. Shit! :-)
A aj tak mi to prislo divne ze mi ona sype cerealie do mlieka a robi cerstvy pomarancovy dzus! Povedala som si, ze postielat si tu budem vzdy sama aj keby neviem co (nech uplne nezleniviem! - maminka bude mat zo mna radost, ze? :-D)
Inak vdaka tym sluzkam tu maju strasne cisto - kto si myslel ze idem do divociny, tak sa myli - svabika tu nikde nenajdete! Kazdy den umyva dlazky - odtahuje gauce a stolicky - chodim si tu bosa a ani smietky nemam na nohe! :-)

Jo, ale vtipna vec (o ktorej som ako tak vedela vopred ale stale som si myslela ze je to vtip) je, ze tu toaletny papier nezahadzuju do misy, ale do kosa. Myslela som si ze to musi strasne smrdiet, ale nie, clovece... :-D Pytala som sa ze preco to tak je, tak asi slabe trubky som myslela ale prislo im divne ze mne sa to zda divne a povedali mi ze predsa aby sme neznecitsovali natolko vodu! :-) dobre, nie?

No, potom som sa stretla s tymi dalsimi dvomi trejnickami co tu su - Pei z Kanady (ale povod z Taiwanu) a Teresa z USA. Oni robia v jazykovom institute zvanom Colombo Americano, ja budem robit inde. Robia az poobede, asi tak len 4 hodiny denne, ale aj v sobotu od rana. Ale dostavaju taky isty plat ako ja budem, sakra!
Ja budem robit v Colegio Bilingual Divino Nino a este o tej skole nic neviem - v pondelok nastupujem. Len tolko, ze budem robit od 7 rana do 4 poobede. Uf! Takze vstavanie tak pred siestou, tipujem. :-P Nevadi, aspon si zvyknem - a nevstava sa tu zle, lebo tu stebotaju strasne krasne vtaciky! Uplne nadherne :-)



Na obed sme sa pripojili k international people z tamojsej univerzity - normalne s dekanom a taaak, pozvali nas. Musela som sa predstavit po spanielsky (sakra, ani to neviem! vsetko len pasivne) no ale zvladla som. Stale nas strasne vela fotili - asi budem v nejakom skolskom casopise ci co! A aspon som sa zoznamila s non-AIESEC internationals - su tu uz dlhsie, chodia na jogu a pod. tak nam aspon poukazuju nejake miesta. A dohodli sme sa ze kazdych par tyzdnov budeme chodit cez vikend na vylety mimo niekam. Tak sa tesim! :-)



Inak sa tu hodne pestuju v tomto reagione adrenalinove sporty ako rafting, caving (do jaskyn sa lezie), climbing, ci paragliding. Nebojte sa, nasi, vacsinu z toho som uz aj tak vyskusala a na adrenalin moc nie som, ale ten paragliding rozmyslam ze raz vyskusam. :-)



No. A potom sme sli na AIESEC infomeeting, tam som daco pokecala, blabla a potom sme len tak trcali a kecali s miestnymi aiesecarmi a nasla som si takeho celkom dobreho kamarata. Viete ako, ze vam niekto od prveho momentu sadne! Asi preto ze bol rok v Europe, a aj na Work and Travel v USA, tak sme po nemecky kecali inak aj a povedal ze mab ude ucit spanielcinu a tak. A obecne - ma 25 rokov, tak si s nim viac rozumiem lebo zvysok je strasne mlady (ludkovia maju tak 19-20-21 rokov...)
Pomahal mi zohnat adapter na el.spotrebice (tu maju americke zastrcky) a neviem ci som neurobila chybu ze som si aspon jeden z domu nepriniesla lebo sme nevedeli zohnat. Doma to stoji okolo 10 dolarov, tu len par centov. Len skoda ze neviem kde ho kupit, heh! Takze pouzivam Carolinin domaci pocitac teraz, aj fen a tak... A ani mapu vlastneho mesta tu nikde nemaju - nechapem!!! :-O
Ozaj, inak okrem toho Andresa si tu najviac rozumiem este s Carolinou - LCP lebo ta tiez bola na rok v statoch, tiez je starsia (23) a velmi mi sadne ako clovek...

A este mam aj SIM kartu konecne - uvazovala som ze si ju dam do toho ceskeho telefonu, ale potom som sa rozhodla ze si tu kupim nejaku obycajnu Nokiu - najlacnejsia (ten typ co mam slovensky) tu stoji asi 67 000 pesos co je nejakych 800 korun myslim... A v ceskom si necham cesku SIM-ku aby som mohla od vas vsetkych dostavat SMS...

No, ale najvacsi highlight dna bolo stretnutie so Slovenkou Vladkou ktora bola na praxi v Cartagene a teraz cestuje po Juznej Amerike. Ale az do juna!!! Som sa jej pytala ze ako na to mohla usetrit, tak vravela ze zarabala takych 1 300 000 pesos, 200 000 dala za ubytko (ja budem platit 300 000) a 200 000 na stravu a inak moc neminala skoro na nic (este telefon, going out, a pod.) a tak dost usetrila. A cestuje nie lietadlom, ale busmi - z mesta do mesta, tam u niekoho prespi, v najhorsom vraj bude niekde nam esiac dobrovolnicit a pod. Taky dobrodruzny typ je, nie ako ja... :-D
Ale bolo uzasne si pokecat a taaak, som sa citila ako keby som bola na kave s Ninuskou - proste v tej chvili mi bolo jedno ze som na opacnom konci sveta - dolezity je pre mna ten pocit ze s niekym mozem tu skusenost zdielat! :-D
Ale fakt fajne bolo - normalne som sa citila fajn, a stastna a zabudla som ze kde som co som a tak. :-)

A potom sme sli hrat hru zvanu Tejo tusim (neviem ako sa to pise) - nieco ako petang. Hadzali sme take zvlastne kamene do blata asi tak 10 m od nas vzdialeneho a mali sme co najblizsie trafit k takym papierovym trojuholnickom ktore boli naplnene malym mnozstvom pusneho prachu, takze kto sa trafil na stred, tak to trosku buchlo a zadymilo! :-D (ja som sa nie! :-D)
Aj pivo som ochutnala a velmi mi chutilo (ale viet ze ja to neviem dako moc rozlisovat - skoro kazde pivo mi chuti! :-D)

No a tak. Vladka ostava v Bucaramange do nedele, v sobotu (dnes) ma pozvali este k tej ich partii ze ideme ochutnavat take velke mravce! hahaha Znie to priserne, ja viem. V Kolumbii sa inak take prisery nejedia, ale toto mesto je tym zname - nieze by to bezne niekto jedol, len to je taka atrakcia - ani neviem kde sa to kupuje ani nic... A vraj to chuti ako zhorene pukance. Najprv som ohrnula nos ze "V ZIVOTE!" ale teraz rozmyslam ze to MOZNO skusim. hihihi

No, a to je dlhokanske zhrnutie 2. dna - ako vravim, potom urcite nebudem mat cas vsetko takto podrobne, ani asi chut, ale teraz som "doma" sama - Carolina sla na aerobic a potom ma meeting s MC coachom, rocicia su neviem kde a sluzka vari obed, tak si tu pisem... :-)
Este nie som panom vlastneho casu - som zavisla na inych, nikam sa neviem dostat a tak - ako male decko sa citim proste.

Video:

AIRPORT PICK-UP A PRVE DOJMY

Strasne zlati – konecne mi vyhrkli slzy ked tam na mna s kamerami mavali ako nejaki stastni rodicia ked sa im nejake dieta vrati z niekade – dojalo ma to, vazne! Ze ja sa citim tak ze sem vlastne nechcem ist a oni sa na mna tesia a co najviac mi to tu chcu sprijemnit a tak…
Autom ma odviezli z letiska do mesta – Sepu, CaroMo, Ramon, Mari Juli – nadhera ten pohlad – letisko je na kopci akoby a pod sebou je viediet cele mesto.
Co sa pocasia tyka, tak tych 23 az 25 stupnov co pisu na nete ze je cely rok, mi skorej pride tak na 27!!! Fakt je tu teplo! A palmy a uplne to tu vonia “dovolenkovo”… :-D
Musim uznat ze objektivne je tu na uliciach proste KRASNE! Potom supnema dake fotky…
Vzali ma na taky ovocny drink do takej restauracie ci baru ci co to bolo – bola tam ziva hudba – holka a chalan spievali a hrali na gitare – a fakt krasne – uzasna atmoska – no kebyze som tam s Jancikom a akoze na dovolenke spolu dvaja, tak uplne supeeer! :-) A ovocne napojiky budu frcat, uz to vidim – ako mi vraveli kamarati, ovocie tu ma uplne plnsiu chut! Lenze oni mali taky vecer len, a ja noc uz – unavena a okrem toho sa citim ze chcem len niekam zaliezt sama a nech mi daju vsetci pokoj a oni ze zajtra bude party, a neviem co, ale ja mam tieto pocity. Nastastie ta prezoska – ma 23 rokov, bola na rok v zahranici, tak presne vie co prezivam, rovnako sa spravala aj ona – kecali sme teraz. Vola sa Carolina a tieto dva dni ostanem u nej doma – u rodicov (jej segra je v Londyne teraz, tak mam jej izbu). Vkus tu maju mimochodom na mna uplne divny co sa interierov tyka. Brr! Zajtra ma caka obed s dalsimi trejnickami, vraj sa na mna tesia, potom maju AIESEC infomeeting v skole, tak pojdem daco porecnit aj tam, a vecer vraj party – uz sa “tesim” (ale budem sa snazit byt zdvorila – proste snazit sa! Podla Ninuskinych rad a presne tak to aj prezivam ako mi ona popisovala!)
A bytiky si pojdem pozriet a vyberiem si ze kam pojdem byvat potom. Do roboty pojdem az v pondelok, ani to este nebudem ucit. Ako fajn. Fakt su mili tito ludia. Ale aj tak mi je priserne smutno – tak, ze “co som to urobila?!” a “naco som sem preboha isla!” Viem ze nasim sa to asi necita dobre, ale viem aj ze su to prirodzene pocity ktore sa do mesiaca spravia. Skorej to necakam…

CESTA

Nemam rada ked ludia na blogoch prilis okecavaju cestu, atd. tak som len chcela poznamenat ze som mala mimoriadne prijemne a bezproblemove lety. Air France mali take dobre jedlo, ze som sa prejedla (klasika! :-D), pozerala som filmiky, trochu spala, a bolo…
Ale pre fakticky zalozenych ludi (= Shisha) a koho zaujima, letela som o 7:15 z Viedne cez Pariz do Bogoty a odtial este hodinu do Bucaramangy. Prichod o 19:00 miestneho casu. Mala som inak fest kliku, kedze este dva dni pred odletom boli zavrete obe letiska v Parizi, u nas sa nakydalo snehu, atd. ale cely den ked so mletela cesty suche, aj pocas letov mi stale svietilo slnko – no asi anjelicek straznicek od tety Editky robi svoj dzob dobre. ;-) Ozaj, mam tu minus 6 hodin, keby niekoho zaujimalo.

ROZLUCKY

4:18 rano – letisko vo Viedni

Tak. A je to… Nasi odisli a ostala som sama na letisku. A teraz by to malo prist! Nieco. Neviem presne co – asi cakam plac. Ale som uz taka unavena ze sa nic nedeje. Nevadi.

Dnesny den bol uzasny – vobec som si nemyslela ze takym slovom oznacim den pred odletom, skorej som cakala ze to bude clive, nervozne, divne, zmiesane, smutne, atd.
Okolo mna vsak bolo tolko pozitivnej energie, ze som sa namiesto toho citila STASTNA! A takymto to pre mna urobili vsetci tito ludia:

Najprv Jankove prekvapenie – ked sa z nicoho nic zjavil o piatej na stanici v Blave, zasli sme na veceru (zeby predcasne Valentinske rande? :-)) a konecne mali rozlucku v prijemnej atmosfere ako sa patri! On siel z roboty v obleku, takze v celkom fancy restauracii som v mojich otrhanych rifliach a mikine vyzerala popri nom ako laznik, ktoreho bohvie kde vyhrabal, ale co na tom! :-D

Po Janciho odchode sa mi o spolocnost postaral Mato Ondreas ktory ma nikdy nesklame a vzdy si na mna v Blave najde cas, vzal ma na kavicku, pokecali, pospominali sme ako vzdy a ja som nemohla inak nez byt nabita pozitivnou energiou.

Odtial mi urobil “taxika” rovno k Jarke na ekonomicke intraky, ktoru som nevidela mam pocit ze 100 rokov, ale bol to spravny cas na stretnutie – spravna nalada, proste vsetko! Uplne som necitila nic ine nez lasku ku vsetkym ludom okolo! Uzasne nam bolo, diky Jari!

Okrem toho mi cely den chodili esemesky od roznych ludi – Ninusky, Starostika, Kikusky, Veronicky, Beuska mi volala, atd. – kto moze byt nestastny ked citi so much love around.

A aby sa mi nemalilo, tak som si to supla na zaver rovno k mojej najsamstarsej najkamaratke Miske, u ktorej som si s laskavym dovolenim umyla vlasy pred cestou, podebatovala, a takisto sa krasne rozlucila. Tu ma nalozili nasi o druhej v noci a masirovali sme sem na letisko. Tak som tu a cakam… S jednym 18 kilovym kufrom, 14 kilovym batohom, laptopom a kabelkou. A Mr. Sheepom (= moja plysova ovca) v nej. ;-)

…Cakam ako pojde let, ako pojdu pocity a cojaviem co… Rozlucena som, s celou rodinkou, kamaratmi, tak uz len nesklamat…

ESTE RAZ PRECO IDEM NA PRAX

Miska mi hodila dobru challenge po tom, co som s nou sharovala akej povahy je moj momentalny vztah (uzasnej!) – tak ma az udivilo ze ju udivilo ze vlastne idem prec na tak dlho… Ci mi to stoji za ten risk…

Cestne, neviem… Povodne to mal byt unik – z toho co bolo, moznost utriedit si myslienky a pod. Teraz sa uz z hotovej veci posnazim vytazit co najviac – spoznat samu seba, naucit sa dalsi jazyk (nie je nikdy na zahodenie), a prekonat velku osobnu vyzvu.
Najviac ako vyzvu momentalne vnimam moj dzob – niekomu sa ucenie anglictiny nemusi takym zdat, ale mam pred tym respekt! Jednak netusim co za decka idem ucit, co uz vedia (predpokladam ze nic), ako ich to idem ucit – niiiic. Nemam ani ziadne info poriadne! A dalej viem ze akekolvek zaciatky su pre mna obrovskou – az neprijemnou vyzvou – vzdy som trpela “depkami” v takychto situaciach – uz od detstva… A tak som sa rozhodla ze budem “bojovnik” tento krat, a nenecham sa psychicky zlozit len preto ze ludia a prostredie okolo mna nie su ti “moji stari”… Drzte mi palce! :-*