Tuesday, February 17, 2009

1. den naozaj v praci - "ucenie"

Okej, nebudem okecavat den a pojdem rovno k veci!
Toto bude asi ta NAJTAZSIA VEC, na ktoru som sa kedy podujala! Som FRUSTROVANA, SKLAMANA, VYSTRASENA a ZHROZENA a neviem este ake pridavne mena mam tomu dat! Je mi do revu - zas!!! (viem ze na svoj vek prilis vela revem, ale mam v pazi - je mi to jedno - nech si mysli kto chce co chce - ked je to jediny sposob ako sa mi ulavi...)
Dnes som mala 7-rocnych druhakov, ktori mi nerozumeju a ja nerozumiem im! Oproti nasim deckam su strasne nedisciplinovani - treba strasne kricat, nie normalnym hlasom tu rozpravat (Kika sa prave zhrozila ako si viem predstavit) - neviem ako to tu moje hlasivky preziju (nepreziju - je po prvom dni, ja skoro nemam hlas a je mi do placu ked si predstavim co bude dalej).
Ak sa mi vsetci vysmievali ze nejdem na MT prax a nebudem mat profi experience, tak vam poviem, ze mi je to jedno, pretoze ziadnu experience nebudem potrebovat - kedze ma tu jebne a neprezijem to, alebo to prezijem ale skoncim v blazinci lebo sa psychicky zrutim!
Vcera som si myslela ze bolo zle ale na toto to nema!!! :( veru nie! Je mi tak strasne lebo prvy krat v zivote neviem kam z konopi co sa tyka vyucovania druhych - moje priserne 12-rocne britske deti ktore som ucila lyzovat vlani - to bola krasna ODMENA oproti tomuto tu!
Oni behaju okolo mna celu hodinu, kricia pri tom tak ze nepocujem samu seba (niezeby som mala co povedat kedze ma aj tak nerozumeju), biju sa, tych par co by som spocitala na prstoch jednej ruky co by sa aj chcelo a dalo ucit nema sancu lebo z 5 stran na mna krici niekto "teacher, teacher" ale ja do toho odtahujem spred tabule od seba tri decka, dalsie sa mi plazi von oknom, biju sa aj o tu fixu kde robia pri tabuli sibenicu ktoru sme jednu zvladli za celu hodinu lebo sa to proste NEDA!!!
Ja NAOZAJ NEVIEM CO BUDEM ROBIT, CO BUDEM UCIT - PROSTE NIC!!! :'(
Nepoznam ziadne hry, aktivity, nic co by ich zabavilo - ale najhorsie je ze NIC nefunguje (vcera sme v noci vymyslali s Kikou - tak draha moja - NIC z toho sa nedalo pouzit).

Oh, ak chcete dobru trapnu historku, tak 10-rocni chceli aby som im zaspievala slovensku hymnu, tak sa mi v celom tom smutku za domovom a po prisernom dni tak zlomil hlas v prostriedku ze mi pekne krasne zacali tiect slzy po tvari - trapas - decka to samozrejme videli, rychlo som to prehltla ale bolo to divne!!! :(((

Toto tu len pisem slaby odvar a zhrnutie toho ako mi je a co sa tam vcera dialo, kto je zvedavy nech sa spyta Jana ako som mu rumadzgala po skype - nechcem tam ani ist zajtra a ked si predstavim ze to mam dalsich 10 mesiacov robit, chce sa mi vracat! Rano vstat o 5:15, robit od siedmej do stvrtej ci piatej, o siestej sa vratit kde byvam, nieco si nakupit, hodit rychleho skypa s niekym z domova, veceru si urobit a pomaly mozem ist spat. Musim sa naucit chodit spat pred desiatou inak to fyzicky nezvladnem! To je zivot - co???!!! Na 10 mesiacov "len". Yes!!!
Mam chut to vzdat (coz samozrejme nepripada v uvahu!) len som vam chcela dat vediet ako sa mam a este raz pripominam, ze toto tu popisujem este optimisticky. Studena voda na hlave bola dneska paradicka oproti dnesnemu dnu, nehovoriac o tom ze v studenej vode si moc ani nohy neoholite, nieto este ine casti tela - takze budem chodit chlpata ako opica asi! Nadhera!

Oh, good news - nasla som konvertor na zastrcku co funguje (fen sice fuka ako keby som ja fukala niekomu do ucha ale to uz mam uplne v pazi!) ale nie a nie mi spustit net doma! Takze sa nic nezmenilo v podstate! Vsetkym ide net, len mne nie!!! Strasne nadherne sa mam - to chcem tak vela? (asi ano, viem...)

Dobre, musim ist spat kedze je uz jedenast, co znamena len 6 hodin spanku takze si moj hlas neoddychne, zajtra pravdepodobne odide a mozem uz len revat a nie ucit do konca tyzdna... (nasi by toto ani nemali citat lebo pravdepodobne musia na mna riadne nadavat aka som blba - sorry, mami, oci, naozaj to takto neplanujem a budem bojovat ako sa da)


2 comments:

  1. This comment has been removed by the author.

    ReplyDelete
  2. Cau Menus, firstly big support and huge respect. You set down on a really tough journey, perhaps you knew it wont be easy but now it even seems to be impossible.
    My grandpa was a teacher from his 18 to more than 70,you cant imagine the stories he told me about the damned pupils he had to fight with and what disregard they gave him.
    What I know as well he never gave up and was always sure its worth it and it pays off one day. Tough to find a proper approach in a sec but as far as i know You-theres not many that would be more gifted to inspire,teach and empathize with others.
    In conclusion trust yourself, enjoy the beauty of totally different culture,mindset and lifestyle and I'm sure you'll find the right way how not only to pass on desired knowledge to your mentees but far most get the hell the best from your internship. And if you'll keep "crying" like now at your blog I'll personally come over and kick your slim ass! :P

    ReplyDelete