2. den

Predpokladam, ze neskor nebudem uz tak casto pisat, ale teraz sa posnazim vsetko mozne zachytit... :-)

No, takze lihala som si brutalne vycerpana, stiskala som macka co mam od Johnyho ale spala som strasne tvrdo nastastie! Ked som sa zobudila, Carolina bola v skole, rodicia v robote a doma bola akurat len sluzka Nancy (vsetci tu maju sluzky) tak som zo seba nejakym sposobom vyhabkala kto som, co som, atd. a zistila som ze vlastne po spanielsky moc zatat neviem kedze som si ani nevedela vypytat vodu ci ranajky. Shit! :-)
A aj tak mi to prislo divne ze mi ona sype cerealie do mlieka a robi cerstvy pomarancovy dzus! Povedala som si, ze postielat si tu budem vzdy sama aj keby neviem co (nech uplne nezleniviem! - maminka bude mat zo mna radost, ze? :-D)
Inak vdaka tym sluzkam tu maju strasne cisto - kto si myslel ze idem do divociny, tak sa myli - svabika tu nikde nenajdete! Kazdy den umyva dlazky - odtahuje gauce a stolicky - chodim si tu bosa a ani smietky nemam na nohe! :-)

Jo, ale vtipna vec (o ktorej som ako tak vedela vopred ale stale som si myslela ze je to vtip) je, ze tu toaletny papier nezahadzuju do misy, ale do kosa. Myslela som si ze to musi strasne smrdiet, ale nie, clovece... :-D Pytala som sa ze preco to tak je, tak asi slabe trubky som myslela ale prislo im divne ze mne sa to zda divne a povedali mi ze predsa aby sme neznecitsovali natolko vodu! :-) dobre, nie?

No, potom som sa stretla s tymi dalsimi dvomi trejnickami co tu su - Pei z Kanady (ale povod z Taiwanu) a Teresa z USA. Oni robia v jazykovom institute zvanom Colombo Americano, ja budem robit inde. Robia az poobede, asi tak len 4 hodiny denne, ale aj v sobotu od rana. Ale dostavaju taky isty plat ako ja budem, sakra!
Ja budem robit v Colegio Bilingual Divino Nino a este o tej skole nic neviem - v pondelok nastupujem. Len tolko, ze budem robit od 7 rana do 4 poobede. Uf! Takze vstavanie tak pred siestou, tipujem. :-P Nevadi, aspon si zvyknem - a nevstava sa tu zle, lebo tu stebotaju strasne krasne vtaciky! Uplne nadherne :-)



Na obed sme sa pripojili k international people z tamojsej univerzity - normalne s dekanom a taaak, pozvali nas. Musela som sa predstavit po spanielsky (sakra, ani to neviem! vsetko len pasivne) no ale zvladla som. Stale nas strasne vela fotili - asi budem v nejakom skolskom casopise ci co! A aspon som sa zoznamila s non-AIESEC internationals - su tu uz dlhsie, chodia na jogu a pod. tak nam aspon poukazuju nejake miesta. A dohodli sme sa ze kazdych par tyzdnov budeme chodit cez vikend na vylety mimo niekam. Tak sa tesim! :-)



Inak sa tu hodne pestuju v tomto reagione adrenalinove sporty ako rafting, caving (do jaskyn sa lezie), climbing, ci paragliding. Nebojte sa, nasi, vacsinu z toho som uz aj tak vyskusala a na adrenalin moc nie som, ale ten paragliding rozmyslam ze raz vyskusam. :-)



No. A potom sme sli na AIESEC infomeeting, tam som daco pokecala, blabla a potom sme len tak trcali a kecali s miestnymi aiesecarmi a nasla som si takeho celkom dobreho kamarata. Viete ako, ze vam niekto od prveho momentu sadne! Asi preto ze bol rok v Europe, a aj na Work and Travel v USA, tak sme po nemecky kecali inak aj a povedal ze mab ude ucit spanielcinu a tak. A obecne - ma 25 rokov, tak si s nim viac rozumiem lebo zvysok je strasne mlady (ludkovia maju tak 19-20-21 rokov...)
Pomahal mi zohnat adapter na el.spotrebice (tu maju americke zastrcky) a neviem ci som neurobila chybu ze som si aspon jeden z domu nepriniesla lebo sme nevedeli zohnat. Doma to stoji okolo 10 dolarov, tu len par centov. Len skoda ze neviem kde ho kupit, heh! Takze pouzivam Carolinin domaci pocitac teraz, aj fen a tak... A ani mapu vlastneho mesta tu nikde nemaju - nechapem!!! :-O
Ozaj, inak okrem toho Andresa si tu najviac rozumiem este s Carolinou - LCP lebo ta tiez bola na rok v statoch, tiez je starsia (23) a velmi mi sadne ako clovek...

A este mam aj SIM kartu konecne - uvazovala som ze si ju dam do toho ceskeho telefonu, ale potom som sa rozhodla ze si tu kupim nejaku obycajnu Nokiu - najlacnejsia (ten typ co mam slovensky) tu stoji asi 67 000 pesos co je nejakych 800 korun myslim... A v ceskom si necham cesku SIM-ku aby som mohla od vas vsetkych dostavat SMS...

No, ale najvacsi highlight dna bolo stretnutie so Slovenkou Vladkou ktora bola na praxi v Cartagene a teraz cestuje po Juznej Amerike. Ale az do juna!!! Som sa jej pytala ze ako na to mohla usetrit, tak vravela ze zarabala takych 1 300 000 pesos, 200 000 dala za ubytko (ja budem platit 300 000) a 200 000 na stravu a inak moc neminala skoro na nic (este telefon, going out, a pod.) a tak dost usetrila. A cestuje nie lietadlom, ale busmi - z mesta do mesta, tam u niekoho prespi, v najhorsom vraj bude niekde nam esiac dobrovolnicit a pod. Taky dobrodruzny typ je, nie ako ja... :-D
Ale bolo uzasne si pokecat a taaak, som sa citila ako keby som bola na kave s Ninuskou - proste v tej chvili mi bolo jedno ze som na opacnom konci sveta - dolezity je pre mna ten pocit ze s niekym mozem tu skusenost zdielat! :-D
Ale fakt fajne bolo - normalne som sa citila fajn, a stastna a zabudla som ze kde som co som a tak. :-)

A potom sme sli hrat hru zvanu Tejo tusim (neviem ako sa to pise) - nieco ako petang. Hadzali sme take zvlastne kamene do blata asi tak 10 m od nas vzdialeneho a mali sme co najblizsie trafit k takym papierovym trojuholnickom ktore boli naplnene malym mnozstvom pusneho prachu, takze kto sa trafil na stred, tak to trosku buchlo a zadymilo! :-D (ja som sa nie! :-D)
Aj pivo som ochutnala a velmi mi chutilo (ale viet ze ja to neviem dako moc rozlisovat - skoro kazde pivo mi chuti! :-D)

No a tak. Vladka ostava v Bucaramange do nedele, v sobotu (dnes) ma pozvali este k tej ich partii ze ideme ochutnavat take velke mravce! hahaha Znie to priserne, ja viem. V Kolumbii sa inak take prisery nejedia, ale toto mesto je tym zname - nieze by to bezne niekto jedol, len to je taka atrakcia - ani neviem kde sa to kupuje ani nic... A vraj to chuti ako zhorene pukance. Najprv som ohrnula nos ze "V ZIVOTE!" ale teraz rozmyslam ze to MOZNO skusim. hihihi

No, a to je dlhokanske zhrnutie 2. dna - ako vravim, potom urcite nebudem mat cas vsetko takto podrobne, ani asi chut, ale teraz som "doma" sama - Carolina sla na aerobic a potom ma meeting s MC coachom, rocicia su neviem kde a sluzka vari obed, tak si tu pisem... :-)
Este nie som panom vlastneho casu - som zavisla na inych, nikam sa neviem dostat a tak - ako male decko sa citim proste.

Video: