4:18 rano – letisko vo Viedni
Tak. A je to… Nasi odisli a ostala som sama na letisku. A teraz by to malo prist! Nieco. Neviem presne co – asi cakam plac. Ale som uz taka unavena ze sa nic nedeje. Nevadi.
Dnesny den bol uzasny – vobec som si nemyslela ze takym slovom oznacim den pred odletom, skorej som cakala ze to bude clive, nervozne, divne, zmiesane, smutne, atd.
Okolo mna vsak bolo tolko pozitivnej energie, ze som sa namiesto toho citila STASTNA! A takymto to pre mna urobili vsetci tito ludia:
Najprv Jankove prekvapenie – ked sa z nicoho nic zjavil o piatej na stanici v Blave, zasli sme na veceru (zeby predcasne Valentinske rande? :-)) a konecne mali rozlucku v prijemnej atmosfere ako sa patri! On siel z roboty v obleku, takze v celkom fancy restauracii som v mojich otrhanych rifliach a mikine vyzerala popri nom ako laznik, ktoreho bohvie kde vyhrabal, ale co na tom! :-D
Po Janciho odchode sa mi o spolocnost postaral Mato Ondreas ktory ma nikdy nesklame a vzdy si na mna v Blave najde cas, vzal ma na kavicku, pokecali, pospominali sme ako vzdy a ja som nemohla inak nez byt nabita pozitivnou energiou.
Odtial mi urobil “taxika” rovno k Jarke na ekonomicke intraky, ktoru som nevidela mam pocit ze 100 rokov, ale bol to spravny cas na stretnutie – spravna nalada, proste vsetko! Uplne som necitila nic ine nez lasku ku vsetkym ludom okolo! Uzasne nam bolo, diky Jari!
Okrem toho mi cely den chodili esemesky od roznych ludi – Ninusky, Starostika, Kikusky, Veronicky, Beuska mi volala, atd. – kto moze byt nestastny ked citi so much love around.
A aby sa mi nemalilo, tak som si to supla na zaver rovno k mojej najsamstarsej najkamaratke Miske, u ktorej som si s laskavym dovolenim umyla vlasy pred cestou, podebatovala, a takisto sa krasne rozlucila. Tu ma nalozili nasi o druhej v noci a masirovali sme sem na letisko. Tak som tu a cakam… S jednym 18 kilovym kufrom, 14 kilovym batohom, laptopom a kabelkou. A Mr. Sheepom (= moja plysova ovca) v nej. ;-)
…Cakam ako pojde let, ako pojdu pocity a cojaviem co… Rozlucena som, s celou rodinkou, kamaratmi, tak uz len nesklamat…
Tak. A je to… Nasi odisli a ostala som sama na letisku. A teraz by to malo prist! Nieco. Neviem presne co – asi cakam plac. Ale som uz taka unavena ze sa nic nedeje. Nevadi.
Dnesny den bol uzasny – vobec som si nemyslela ze takym slovom oznacim den pred odletom, skorej som cakala ze to bude clive, nervozne, divne, zmiesane, smutne, atd.
Okolo mna vsak bolo tolko pozitivnej energie, ze som sa namiesto toho citila STASTNA! A takymto to pre mna urobili vsetci tito ludia:
Najprv Jankove prekvapenie – ked sa z nicoho nic zjavil o piatej na stanici v Blave, zasli sme na veceru (zeby predcasne Valentinske rande? :-)) a konecne mali rozlucku v prijemnej atmosfere ako sa patri! On siel z roboty v obleku, takze v celkom fancy restauracii som v mojich otrhanych rifliach a mikine vyzerala popri nom ako laznik, ktoreho bohvie kde vyhrabal, ale co na tom! :-D
Po Janciho odchode sa mi o spolocnost postaral Mato Ondreas ktory ma nikdy nesklame a vzdy si na mna v Blave najde cas, vzal ma na kavicku, pokecali, pospominali sme ako vzdy a ja som nemohla inak nez byt nabita pozitivnou energiou.
Odtial mi urobil “taxika” rovno k Jarke na ekonomicke intraky, ktoru som nevidela mam pocit ze 100 rokov, ale bol to spravny cas na stretnutie – spravna nalada, proste vsetko! Uplne som necitila nic ine nez lasku ku vsetkym ludom okolo! Uzasne nam bolo, diky Jari!
Okrem toho mi cely den chodili esemesky od roznych ludi – Ninusky, Starostika, Kikusky, Veronicky, Beuska mi volala, atd. – kto moze byt nestastny ked citi so much love around.
A aby sa mi nemalilo, tak som si to supla na zaver rovno k mojej najsamstarsej najkamaratke Miske, u ktorej som si s laskavym dovolenim umyla vlasy pred cestou, podebatovala, a takisto sa krasne rozlucila. Tu ma nalozili nasi o druhej v noci a masirovali sme sem na letisko. Tak som tu a cakam… S jednym 18 kilovym kufrom, 14 kilovym batohom, laptopom a kabelkou. A Mr. Sheepom (= moja plysova ovca) v nej. ;-)
…Cakam ako pojde let, ako pojdu pocity a cojaviem co… Rozlucena som, s celou rodinkou, kamaratmi, tak uz len nesklamat…
No comments:
Post a Comment