Thursday, February 12, 2009

AIRPORT PICK-UP A PRVE DOJMY

Strasne zlati – konecne mi vyhrkli slzy ked tam na mna s kamerami mavali ako nejaki stastni rodicia ked sa im nejake dieta vrati z niekade – dojalo ma to, vazne! Ze ja sa citim tak ze sem vlastne nechcem ist a oni sa na mna tesia a co najviac mi to tu chcu sprijemnit a tak…
Autom ma odviezli z letiska do mesta – Sepu, CaroMo, Ramon, Mari Juli – nadhera ten pohlad – letisko je na kopci akoby a pod sebou je viediet cele mesto.
Co sa pocasia tyka, tak tych 23 az 25 stupnov co pisu na nete ze je cely rok, mi skorej pride tak na 27!!! Fakt je tu teplo! A palmy a uplne to tu vonia “dovolenkovo”… :-D
Musim uznat ze objektivne je tu na uliciach proste KRASNE! Potom supnema dake fotky…
Vzali ma na taky ovocny drink do takej restauracie ci baru ci co to bolo – bola tam ziva hudba – holka a chalan spievali a hrali na gitare – a fakt krasne – uzasna atmoska – no kebyze som tam s Jancikom a akoze na dovolenke spolu dvaja, tak uplne supeeer! :-) A ovocne napojiky budu frcat, uz to vidim – ako mi vraveli kamarati, ovocie tu ma uplne plnsiu chut! Lenze oni mali taky vecer len, a ja noc uz – unavena a okrem toho sa citim ze chcem len niekam zaliezt sama a nech mi daju vsetci pokoj a oni ze zajtra bude party, a neviem co, ale ja mam tieto pocity. Nastastie ta prezoska – ma 23 rokov, bola na rok v zahranici, tak presne vie co prezivam, rovnako sa spravala aj ona – kecali sme teraz. Vola sa Carolina a tieto dva dni ostanem u nej doma – u rodicov (jej segra je v Londyne teraz, tak mam jej izbu). Vkus tu maju mimochodom na mna uplne divny co sa interierov tyka. Brr! Zajtra ma caka obed s dalsimi trejnickami, vraj sa na mna tesia, potom maju AIESEC infomeeting v skole, tak pojdem daco porecnit aj tam, a vecer vraj party – uz sa “tesim” (ale budem sa snazit byt zdvorila – proste snazit sa! Podla Ninuskinych rad a presne tak to aj prezivam ako mi ona popisovala!)
A bytiky si pojdem pozriet a vyberiem si ze kam pojdem byvat potom. Do roboty pojdem az v pondelok, ani to este nebudem ucit. Ako fajn. Fakt su mili tito ludia. Ale aj tak mi je priserne smutno – tak, ze “co som to urobila?!” a “naco som sem preboha isla!” Viem ze nasim sa to asi necita dobre, ale viem aj ze su to prirodzene pocity ktore sa do mesiaca spravia. Skorej to necakam…








No comments:

Post a Comment