Este taka chutovecka

Dobry den – je 3.00 rano/v noci a podaktori sa mozu cudovat preco o takomto case sedim pri pocitaci a pisem…
Nuz, viete, mam sa tu tak dobre ze mam az nadbytok spanku a tak velice rada o tomto case blogujem – ved uz som si zo 2 hodky pospala a o 2 dalsie vstavam, tak naco zabijat cas, ze?!

Ten, kto ma pozna, vie, ze mam fobiu z hmyzu. A nie taku ako normalni ludia ze fuuuj, ohanaju sa ked okolo nich lieta nieco velke hnusne okridlene – tiez sa ohanam – ale na rozdiel od normalnych ludi sa este pol hodinu po tom dostavam z psychickeho soku ktory sa prejavuje fyzicky. Tak napriklad tuna mame take “krasne” nocne motyle ktoru su bez prehanania velke ako moja dlan – ba co dlan – moja ruka! (ked som sem dosla a v noci kracala, myslela som si ze su to vtaky alebo netopiere – ani tych sa nebojim tak ako hmyzu) – obcas mi vletia do triedy cez den a detiska s vreskotom vyletia z triedy az kym nevyleti aj henta MORA! Heh
(len tak mimochodom – ja nenavidim aj normalne motyle – nase male a farebne – nevidim na tom nic krasne ako podaktori) no ale AJ NA TOTO SOM SI TU UZ ZVYKLA!!!

tu je fotka co som nasla na nete aby ste si mohli predstavit:



Co ma teda drzi hore o tomto case a kazdu noc pripravuje o vsetky nervy??? Nie je to nic ine, vazeni, ako STARY DOBRY POONDIATY KOMAR!!! Nieze mam nervy na prasknutie z tych deti a vsetkeho co sa okolo mna deje, ale nemam narok ani len na svojich zasluzenych 6 hodin spanku.



Vcera som spala 2 hodiny – v mojej izbe bolo tak horuco ze som sa nesmierne potila a prehadzovala a nie a nie zaspat, a ked uz to vyzeralo nadejne (cca o 1.00), tak mi okolo ucha zacal bzucat kamos. Vstala som a nastastie som ho rychlo zabila. S ulavou som si lahla ze konecne zaspim a aspon 4 hodky si pospim. Ale nie – ked som bola uz skoro v risi snov, ozval sa jeho pribuzny. Bohuzial sa vedel lepsie schovavat, a tak som marne 20 min. sliedila po jeho stope, vzdala som to a poslepiacky sa odplazila dole do obyvacky na mini gaucik kde je trochu chladnejsie, ale ani tam som nemohla zaspat a tak som so slzami v ociach vypisovala mamicke ktora mne sprostej blondine poradila nech si kupim Raid do el.zastrcky. Cela vytesena som na druhy den utekala do obchodu!

Teraz je zase noc a ja mam pocit, ze tovaren na Raid vlastnia komare samotne a tajne si z toho robia business pretoze ja len tak „z nudy“ pocitam svoje stipance a mam ich na tele 22 (od kolien dole a laktov dole) – pre este konkretnejsiu predstavu – 3 su na clenku, 2 na chodidlach a pod. To su len posledne dve noci, tesim sa na zvysok tyzdna – YES!
Ten sviniar bzuci aj teraz, ale uz pol hodinu som hore a neviem ho najst – pocujem ho ale to je tak vsetko. Okrem toho, mam tajne podozrenie ze ked ho zabijem, tak sa zjavi z niekade jeho bratricek aby mi osladil zivot a sebe tiez z mojej krvi.

Pisem to s vtipom, atd. aby som nedostavala dalsie komenty o tom, ze je to vsetko o postoji a zvyknuti si, atd. pretoze ludia z mojho pisania asi nevycitaju ze som si predsa zvykla a aj po tyzdni vyblacanych hlasiviek stale do tej roboty chodim, kupujem za vlastne prachy rozne nalepky pre deti a SNAZIM SA ako nikdy lebo ucenie druhych aj napriek tomu vsetkemu milujem. Nevidia ako si v pohode kazde 2 dni v studenej vode umyvam vlasy a umyvam po sebe riad po ranajkach kazde rano o 5:15.

Takze s ironiou, vtipom aby ste sa pri citani pobavili, ale v skutocnosti som na dne svojich psychickych a teraz uz aj fyzickych sil. (smutny povzdych). Kolegovia sa ma pytaju ci som chora lebo vraj vyzeram hrozne unavene (diky, kamos komar a jeho spolocenstvo), aby vsak nie ked sa mi od nespanku toci hlava a pod. Nemam uz ani slzy aby sa mi ulavilo a iba si opakujem citat ktory znie nieco ako: Ked si uz myslis ze si na dne svojich sil, tak mas pred sebou este polovicu cesty.

Som na dne a uz len cakam. Snazim sa a cakam co sa stane...