Feeling home again

'Feeling home again' = Pocit domova aneb CO K TOMU STACI...

Dnes aj vcera som mala narocny den v praci - ani nie tak objektivne ze by bolo zle alebo nejake nedobre hodiny, ale z nejakeho dovodu som kazdy den prisla riadne vyflusnuta... Az mi trestala hlava a pod. Normalne som viac unavena a vyflusnuta ked si idem lahnut pred jedenastou ako ked len svojich 5 hodin spim, nechapem...

Anyway, tak som si tak mentalne vysatie kompenzovala v posilke vcera a "potila pritom krv" ked mi zavola Sepu reku - Arthur (Josephson) prave dorazil z Medellinu do Bucaramangy - hybaj s nami do ConArte (nasa oblubena kaviaren/restauracia) vecer si sadnut. Normalne takto cez tyzden nikam nechodim lebo sa mi to zda ze uz neskoro, ale Arthur je stary kamos z Australie, co tam uz sice 7 rokov nezije (dva krat kandidoval na President of AIESEC International a pod. :-D) a pred tym nez prastil so svojim dzobom, tak robil dva roky v leadership departmente ABN Amro. Okrem toho, fasa typek, s ktorym sa da fest poficat - vela nasmiat ale aj hlboke konverzacie viest...
A tak som ozila aj po takom vyflus dni, kestok sa vystafirovala a slo sa. No tolko energie mi to dodalo - a to som sa aj vratila o desiatej vecer domov, takze pohodka. Pospominali sme kadejake konferencie - kto sa kedy a ako velmi opil na roznych Global Villages a pod. a trochu sa pobavili aj hlbsie na urovni...
Mal povodne v plane ostat tuna zo pol roka a pisat knihu, ale mu zavolali z Australie ze maju prenho nieco "len" ako dream job - tak mu platia letenku lebo chcu s nim urobit osobne interview - mal by vytvorit leadership kurz pre ex-Harvard, Yale, UCLA a pod. kapacity graduates, ktori potom maju ist vyucovat do skol co sa nachadzaju v roznych ghettach a tym skvalitnovat vzdelavanie v najtazsich podmienkach. Povodne program vznikol v USA, no a australska vlada sa rozhodla do niecoho podobneho tiez investovat... Pekne, nie?
Preco to tak do detailov opisujem? Pretoze som nadsena - pretoze stretnutie s tymto mojim kamosom mi dodalo kopu energie - niezeby som tu nemala kamosov, ale v takychto veciach mi tu nikto nie je blizky - veci ktore robi, robil a bude robit, su veci co ma nakopavaju, jeho humor je proste moj humor - nasmiala som sa za vecer asi ako za posledny mesiac nie, a proste citila som sa ako doma "medzi svojimi" - aaaaa, no neviem ako inac to popisat! :-D
Luis (ktory sa uz vratil z prazdnin) sa ma normalne pytal ze co tak ziarim energiou! :-D
No ako malo staci - staci ked sa clovek stretne s niekym kto je na podobnej vlne...
Arthur sa zdrzi v Bucaramange do soboty, pak zanedlho fici chairovat IC (ano, prosim pekne - som skoro odpadla ked to medzi recou spomenul, hovado, akoby nic :-D) - takze niektori sa s nim stretnete v Malajzii, pak uz frci do tej Australie...





A dnes mi vola, kym pracujem, haha, ze "zachran ma a prid ku CaroMo, ja sa strasne nudim!" :-D Tak idem, aj ked mi tresti lebka - dnes som ani cvicit nebola...
Sakra, a co tu taketo detaily vypisujem??? :-D Neviem...

No proste - chapete... podaktori... ze Hartos? ;-)

Moj prvy film v spanielcine

Yes, tak vcera to bol vydareny den - hned po skole som sla so Sepu do kina a videla som Harry Potter 6 v spanielcine (bo iba nadabovane davali a nechcela som cakat az dojdem domov). Dokonca to ani nebolo annoying ako som ocakavala...
No, aj vzhladom k tomu ze som citala vsetky knihy, som s tym nemala ziadny problem a bola to parada (a haluz v jednom).
Vtipne bolo, ked mi potom Johny napisal ze akurat vysiel z kina v Bystrici - v rovnaky cas sme to dokukali! :-D

Potom som si sadla so Sepu na pivo a prediskutovavali sme jej nastavajuci meeting v ktorom mala "vyhodit" teamleadra projektu a ktoreho sa stitila, tak som ju pekne pokoucovala, a ked sa vratila, dakovala mi nastokrat! :-) Yes na druhu! Zase som sa citila, ze predsa len nieco umim a ze sa to nestratilo ako som si myslela. Zacina mi tento druh "roboty" chybat! Musim s tym nieco spravit.

Odtial som sa vydala na strechu k Mayovi, s ktorym som bola pohadana od Medellinu pretoze sa s nim nasmrt pohadala Teresa a tak cisto z loyality som nevedela ako sa k nemu spravat. Tak som sa rozhodla vypocut si jeho verziu ich hadky (vdaka ktorej sa predtym do seba zalubeni ludia ani nerozlucili pri Teresinom definitivnom odchode) a tak sme sa "pomerili" a ostali sme do polnoci lezat na streche a hladiet do nebies a filozofovat o vsetkom moznom, vypili dve piva, vyfajcili dve cigarety (z ktorych sa mi ako striktnemnu nefajciarovi brutalne tocila hlava, haha! ;-D)

Proste, fajn den...

...a dalsia kolumbijska haluz z ktorej ma skoro slahlo!

Som rano isla v tom svojom skolskom autobusiku, ktory ma len za cestu do skoly stoji 50 000 pesos a kebyze chodievam normalnym busom tak je to o polovicu lacnejsie... a ujo sofer mi podal potvrdenku ze mam zaplatit...
...s datumom od 17.juna do 17.jula!!! co znamena ze za PRAZDNINY kedy som tym busom vobec nechodila!
Tak nanho najprv cumim zmatene ze to co a on ze platim rovnaky servis ako deti a tuna ze deti platia komplet cely skolsky rok - to je jedno ze mesiac tu dopravu nevyuzivaju...
Tak mu vravim ze reku to nie je fer a blabla, a on ze nech si pokecam s Donou Bernardou (no to vis, ta zenska ma neznasa!). Ide o to ze mi to tak na zaciatku zariadila ona ze budem rano s detmi chodit lebo som po spanielsky nevedela ani ceknut a ani som nevedela ako chytit nejaky bus a co tam chodi...
Tak mi to prislo pohodlne lebo aspon nikdy nemeskam a pod.
A tak neviem co mam robit!
Nezaplatim mu to a hotovo - co mi mozu, ziadny kontrakt nemam podpisany alebo co a tu sluzbu som nevyuzivala tak ju platit nebudem! :( A basta!
A zacnem chodit normalnym busom - je to pohodka... Zmena je zivot!

Dalsie zemetrasko :-)

Som aj zabudla do rana, len mi Esperanza pripomenula ked sa ma pytala ci som ho citila. A vlastne hej, na par sekund akoby vam niekto triasol postelou zlava doprava - celkom sranda! :-)

Pozerala som na nete ze 4,9 stupna Richterovej stupnice malo.
Tu su o tom spravy (po spanielsky) - akoze machrujem ze uz citam spravy po spanielsky, ze jo! ;-)

Back in Bucaramanga

A tak sme zakotvili na tyzden tu – ja do roboty, Janci prvy den so mnou, a potom uz bol doma, oddychoval, cital, aj sam si von zasiel, znovu posilka, beh, a stary znamy kolotoc.

Aj ma natocil ako ucim, haha! :-D Detiska z neho boli inak vypecene, pytali sa nas ci mame deti, hahaha, a ze ci ich pozveme na svadbu (jasneeee! ;-)) a pod. No vtipne!











A dnes som ho uz bola vyprevadit na letisku – bolo to fajn – ze sa na chvilu stal sucastou mojho zivota tu – teraz budu o inom tie skajpy lebo si bude moct vediet predstavit vsetko. Stalo to za to! :-) Smutno mi je – taka prazdnota zase. Ale nevadi – vsetko je tak ako to ma byt…

Medellin

Toto bola v poradi moja tretia navsteva tohto uzasneho trojmilionoveho mesta a vzdy sa tam citim super! Povodne sme to nemali v plane, ale chcela som aby to Janci videl. Okrem toho, tam mal AIESEC Colombia NatCo, ktore chairoval moj stary australsko-europsky kamos z AI – Arthur Josephson, tak toho som chcela vidiet, plus s Teresou sme sa v Bucaramange rozlucili len tak predpotopne – dostala som od nej tricko z univerzitneho teamu z Wisconsinu a ja som jej vyrobila uzasnu “nastenku” s kolazou z nasich spolocnych fotiek!



Na opening plenary som sa zvitala so vsetkymi znamymi (hlavne z LDC co som chairovala v Bogote) a isli sme na Global Village na Plaza de las Luces, kde sme sice neboli oficialni ucastnici ale vypomohli sme Slovenske Katke ktora je na praxi v Manizalese a ktora tam mala stanok.
Okrem toho sme sa fotili s Cechmi – fakt sme dobre rozdeleni:
Ja som v Bucaramange, Katka v Manizalese, Janca v Cali, Tomas s Anezkou v Cartagene, Vendula v Bogote, Ondra v Medelline – kazdy niekde inde, tak ma clovek pocit ze ma “svojich” kdekolvek. :-)





Potom sme presli aj s Teresitou Museo de Antioquia ktore ma zbierku Boterovych obrazov. Viac o Boterovi tu, v skratke pre tych co nevedia, tak je to slavny kolumbijsky umelec, ktory sa preslavil tym ze maloval a robil sochy tucnuckych ludi – mne sa pacia najma sochy! V jednom parku je ich strasne vela – rovno pred tym muzeom – uz som raz na blog davala fotky odtial, tak tu su este nejake…













Potom nas miestny AIESECar vzal svojim autom len tak po meste aby sme co najviac stihli vidiet, a sli sme aj na MetroCable – lanovku co som uz tiez spominala, len su tam dve, tak som teraz vyskusala tu druhu… Janci mal tiez zazitok! ;-)







A vecer v sobotu sme sa uz museli navzdy rozlucit s Teresitou lebo my s Jancim sme museli ist na bus do Bucaramangy, kedze som chcela nedelu stravit v “doma” aby som sa psychicky pripravila na nadchadzajuci pracovny tyzden zase. Tak sme tam pred hotelom rucali ako take kravy na jatkoch, no show – nenormalne, ale nemohli sme si to riadne “vychutnat” lebo sme sa brutalne ponahlali na terminal autobusovy.

Cartagena

Cartagena je od Santa Marty vzdialena cca 5 hodin busom, takze sme vacsinu dna stravili v nom. Zo stanice som volala trejnikovi Tomasovi (povodne z Prahy) ktory tam je na praxi, ktory ma mimochodom hlas totalne ako Sverak (normalne sme sa z toho sli zhaluzit s Janom) na ktory nam dal instrukcie ktorym busom kam dojst. Dokonca nam stihol aj pobehat miestne backpackerovske hostely ze kde je volno a za kolko – na super!





Tak sme sa po ubytovani (za cca 350 korun na noc) okolo tretej poobede vydali aj s nim poobjavovat historicke centrum Cartageny.











Hrozne sa nam tam pacilo! Cartagena je kolonialne mestecko – kedze je to pristav, tak vplyvom spanielov bola (a vlastne este stale je) obohnana hradbami, su tam postavene rozne pevnosti na roznych strategickych miestach, a zo vsetkych kolumbijskych miest najviac pripomina Europu – najma asi prave Spanielsko – s budovami s balustradovymi balkonmi a pod.





Aj tu sme sa poctivo riadili sprievodcom, a unaveni z lacneho a stale toho isteho jedla sme sa rozhodli konecne sa draho a na urovni najest v centre, a skocili sme do kubanskej restauracie. Ono sa sice povie draho, ale jeden chod nas vysiel tak na 250 korun vlastne, coz je v podstate nic, ked to porovname doma resp. v Nike v Brne pri skole ked si clovek da dake maso s ryzou a hranolkami, a k tomu daco, skonci na velmi podobnej cene. Anyway, bolo to vynikajuce a nieco ine, tak sme boli radi lebo prave aj vdaka tomu sme sa citili ako na ozajstnej “dovolenke”. :-)





Vecer sme zasli na pivo s trainees (v Cartagene ich je dost – dvaja Cesi, dve Rusky, jedna Ukrajinka, nejaki Amici) – super to bolo, taka atmoska – ze kamosi, na pive vonku sme sedeli pod hradbami, ach! :-) Tak nam dali tiez nejake tipy a pod. a tak sme sa na druhy den na zaklade toho vydali na okruznu plavbu po Islas del Rosario bo nam stale ludia vykladali ze to ak nepodnikneme, tak sme ani neboli v Cartagene! Hehe.





Akoze, vyjde to dost draho (cca 400 korun), ale kaslali sme na to, len sme to zhodnotili nakoniec tak, ze sme sa pridlho plavili a na najkrajsej plazi aku som v zivote videla, sme stravili iba hodinku. Obaja sme si cestou citali nieco, takze sa dalo. Vyrazili sme tusim o 8:30 rano, mali sme aj nieco ako kratsi animacny program, tak sa dalo… Po stranach rozne ostrovceky, more neskutocnej modrozelenej farby ake pozname z gycovych obrazkov a pod. Na hodinu sme zastavili na jednom ostrove, kde bolo vybudovane oceanarium, ale nesli sme don (zgrlosi) – ale hlavne preto ze nam niekto povedal ze to za to nestoji (a potom zase niekto iny ze hej, no tak neviem), az sme pristali na Playa Blanca. Blanco = biely a preco to ma nazov Biela Plaz je prave ten preslaveny biely piesok, ktory si bezny smrtelnik co nema prachy prave na Karibik, Seychely a pod. moc neuzije! Bola to nadhera, neviem to opisat – bolo to ako vo sne – to more bolo tak ciste a tak zelene ci modre, ze sme nechapali! Mali sme tam obed, a neboli by sme to my, aby sme aj na Playa Blanca nemali po obede poondiate mraky, a tak ani z fotiek neuvidite aka to bola nadhera. Proste to nie je ono bez slnka tie fotky…







A tam sme boli len hodinku, strasne to ubehlo, az sme lutovali ze co sme sa radsej nejakou rychlou lodou nedali zaviezt len tam rano a neostali tam cely den. Premyslam ze tam este zajdem v decemri a pojdem tam trebars na 5 dni – da sa tam tiez spat v kempe v hamakoch vraj!
V hoteli sme si v kuchynke uvarili veceru, stretli sme sa s Anezkou z Brna :-) a sli sme spat a potom nas cakal uz len posledny den v Cartagene, v ktory sme sa vybrali na sopku v ktorej je liecive bahno – Volcano lodo del Totumo. Sli sme tam rano asi hodku busom a potom sme dosli k sopke, ktora bola sice vysoko, ale miniaturna a ta kopa zabaltenych ludi na par metroch stvorcovych/kubickych mi velice pripominala nejaky masovy hrob, no moc mi to nevonalo ako mozte vidiet z fotiek podla ksichtov. Tak sme sa tam chvilu lochnili (fuj) :-D a typci vas tam masiruju (creepy! Ale je to lepsie nez to vyzera), potom vyjdete do jazera kde vam zenske pomozu umyt sa (pod vodou vas aj vyzlecu z plaviek, vole!) a chlapcom malym date fotak do ruky a oni vas pofotia v tom blate a ked sa umyjete, tak pri odchode date kazdemu z nich sprepitne 20 korun. Potom sme mali obed a sli sme naspat do hotela busom.













Tam sme sa osprchovali, pobalili, aby sme vzapati o par hodin vyrazili na bus smer Medellin. :-)

Parque Tayrona

V prvom rade asi o co sa jedna a co je to zac: Predstavte si kus krajiny s tropickym lesom (palmy, liany, co ja viem co) ktory hranici s pobrezim = more, skaly, divoke vlny, ktory je vyhlasenym narodnym parkom a neplanuju ho zmenit na vysoko turisticku destinaciu, lez ponechat to tak ako je – miesto pre camperov a backpackerov, ktori sa vyspia v hamakoch ci stanoch a den stravia na neupravenych, divokych ale krasnych plazach…





Opat sme sa riadili sprievodcom, tak sme sa zbaleni v jednom ruksaku a vyzbrojeni repelentom proti komarom, vydali na cestu. Viezli sme sa roznymi busikmi a presne sme vedeli kde prestupovat, az sa potom od isteho useku dalo pokracovat uz len pesky cez les asi hodku az na miesto kde sa nachadzal prvy kemp. (Ono, dalo sa ist aj na konoch, ale bolo to drahe, coz samozrejme vyustilo v to, ze sme polovicu cesty museli davat pozor aby sme nesliapali viac po konskych srackach nez po zemi.)



Kedze nesvietilo priame slnko a bol tak trochu opar, vsetko okolo nas vyzeralo ako v Jurskom parku! Neskutocne! :-)











Vedeli sme ze cca dalsiu hodinku slapania odtial sa nachadza dalsi kemp, ale uz sme boli unaveni a tak sme zakotvili v tom prvom. Noc v hamaku nas vysla cca 120 korun kazdeho. Jano sa samozrejme moc nevyspal, ale ti co ma poznate, aj na kuse dreva by som sa v pohode vyspala! :-D takze ja pohodka.



Tak sme sli na miestnu plaz, obdivovali sme tu divoku krasu, trochu zasli do vln a tak, a sli sme sa prejst az do toho druheho kempu, a tam sme videli ze odkial maju ludia tie najkrajsie fotky. Boli sme odhodlani tam zajst na ten dalsi den uz od rana, lenze sme nepocitali s dazdom ktory nas prekvapil a trval az do druheho dna do obeda – sme sa smiali, ze to uz len my mozme mat take stastie ze ani v Tayrone nemame slnko! :-P Tak sme len polihovali v hamakoch a potom okolo obeda vyrazili. Ked sme tam dosli, porobili sme par naozaj excelentych fotiek, pobudli len kratucko a padali sme nazad, lebo nam bolo nacim odist este pred zotmenim, aby sme neslapali potme v lese nazad do civilizacie…





















Ale stalo to za to, na tie vlny sme sa nevedeli vynadivat, proste ‘divoka krasa’ najlepsie vystihuje o com je Tayrona…





Nazad do Santa Marty sme sli potom v chive – farebnom kolumbijskom autobusiku, ktory je otvoreny = bez okien a vyhrava z neho hudba a bolo to celkom fajn lebo nam aspon nebolo teplo.





Na pobrezi je cez den sice dost pekelne, ale od mora tam potom navecer pofukuje super vetrik a najradsej sme vzdy chceli spat vonku keby sa bolo dalo – ozaj to bolo super.

Zase sme prespali u Greicy a v nedelu rano sme sli s nou a jej bratom na plaz priamo v casti Santa Marty kam chodia vacsinou vsetci domaci turisti, lebo su tam vystavane hotely a je to prave turisticke centrum – vola sa El Rodadero. Bol to fajn straveny den, voda bola teplucka (ako zatial vsade), porobili sme par black and white pictures a sli sme tam este aj vecer, kde sme zazili super atmosku. Ludia na plazi v kruhoch na stolickach popijali pivo a aguardiente, objednavali si muzikantov ktori bud hrali klasicke vallenato na harmonikach alebo potom cumbia na tamboroch (bubny) – bola som tym uchvatena!













Na dalsi den rano sme sa vydali busom do Cartageny…