Pozeram ze Janci ma tiez dobry styl pisania a uvedomila som si ze vam take zaujimave fakty vobec nepisem… Co ja viem, ked mne to pride take ze “vsak a co?” :-D Kazdy mame vlastny styl, a moj blog nema aspiraciu byt cestovatelskym blogom ktory zhrnie vsetky mozne fakty, pretoze viem ze vsetko to si mozte nacitat na wikipedii ci blogoch inych ludi, ktore vrelo kedykolvek odporucim… Takze pokracujem v opise nasej cesty po karibskom pobrezi Kolumbie – v style dennika… :-D
Po par dnovom oddychu v Bucaramange sme sa teda nejakym sposobom pobalili do jedneho velkeho ruksacisku a kufra bez rucky na tahanie lebo Jano si prezieravo vzal iba kufre, ziadny bagel. Treba povedat, ze som tak nejak automaticky predpokladala ze si vezme ruksak co nosi do Brna, tak ma nenapadlo mu to extra zmienovat. Ani by to vlastne nevadilo, len sme nemali v tej chvili vyriesene ako s tym budeme slapat po prirodnej rezervacii Parque Tayrona, ale vyriesilo sa… ;-)
Musim sa zmienit, ze riesit nejake to ubytko a co a ako vlastne, sme zacali tak den-dva pred tym, nez sme vyrazili z Bucaramangy, coz predpokladam ze nasich vobec neprekvapuje… ;-) Na svoju obranu musim povedat ze ma tu aj tak Teresa nazyvala stresmenkou ked sa jej furt vypytovala a hutala ze teda co ako ked dorazime na terminal, kam pojdeme, a ako sa tam dostaneme a vsetka ta prekerna logistika, a vsetci mi tu len: “vsak pohodkaaa, kliiideeek, to uz na mieste vyriesiteeee, jeziiis, ved Lonely Planet mas odo mna prefotenyyyy, to sa spyyyytas…” a podobne.
No, kazdopadne som vyuzila/zneuzila svoje niekdajsie vysoke postavenie v ramci AIESEC a na kontakt co som mala od Sepu na financaka z AIESEC Santa Marta som napisala prosebny email ci nie je niekto u koho by sme sa mohli ubytovat – ze len na noc prespat, resp. nechat si veci ked pojdeme do Tayrony a pod. V tom maili som sa pravdaze nalezite predstavila – rozumej, neopomenula som fakt ze som ex-MC member AIESEC CR, a takisto Global TMU member, a ze som chairovala konferenciu v Bogote a pod. Coz tu samozrejme zabera ked vezmeme v uvahu tunajsi respekt k autoritam…
Nas ciel bol samozrejme – vidiet vela za co najmenej! ;-D Ho(s)tely su tu lacne (v prepocte cca 300 korun na izbu s manzelskou postelou), ale predsa len…
A tak som dostala odpoved od aiesecarky zo Santa Marty, ktora je cirou nahodou aj miestnou kralovnou krasy… Ale o tom potom. Takze som mala telefonne cislo, adresu, a hura na stanicu smer Santa Marta.
Po par dnovom oddychu v Bucaramange sme sa teda nejakym sposobom pobalili do jedneho velkeho ruksacisku a kufra bez rucky na tahanie lebo Jano si prezieravo vzal iba kufre, ziadny bagel. Treba povedat, ze som tak nejak automaticky predpokladala ze si vezme ruksak co nosi do Brna, tak ma nenapadlo mu to extra zmienovat. Ani by to vlastne nevadilo, len sme nemali v tej chvili vyriesene ako s tym budeme slapat po prirodnej rezervacii Parque Tayrona, ale vyriesilo sa… ;-)
Musim sa zmienit, ze riesit nejake to ubytko a co a ako vlastne, sme zacali tak den-dva pred tym, nez sme vyrazili z Bucaramangy, coz predpokladam ze nasich vobec neprekvapuje… ;-) Na svoju obranu musim povedat ze ma tu aj tak Teresa nazyvala stresmenkou ked sa jej furt vypytovala a hutala ze teda co ako ked dorazime na terminal, kam pojdeme, a ako sa tam dostaneme a vsetka ta prekerna logistika, a vsetci mi tu len: “vsak pohodkaaa, kliiideeek, to uz na mieste vyriesiteeee, jeziiis, ved Lonely Planet mas odo mna prefotenyyyy, to sa spyyyytas…” a podobne.
No, kazdopadne som vyuzila/zneuzila svoje niekdajsie vysoke postavenie v ramci AIESEC a na kontakt co som mala od Sepu na financaka z AIESEC Santa Marta som napisala prosebny email ci nie je niekto u koho by sme sa mohli ubytovat – ze len na noc prespat, resp. nechat si veci ked pojdeme do Tayrony a pod. V tom maili som sa pravdaze nalezite predstavila – rozumej, neopomenula som fakt ze som ex-MC member AIESEC CR, a takisto Global TMU member, a ze som chairovala konferenciu v Bogote a pod. Coz tu samozrejme zabera ked vezmeme v uvahu tunajsi respekt k autoritam…
Nas ciel bol samozrejme – vidiet vela za co najmenej! ;-D Ho(s)tely su tu lacne (v prepocte cca 300 korun na izbu s manzelskou postelou), ale predsa len…
A tak som dostala odpoved od aiesecarky zo Santa Marty, ktora je cirou nahodou aj miestnou kralovnou krasy… Ale o tom potom. Takze som mala telefonne cislo, adresu, a hura na stanicu smer Santa Marta.
Je vsak nutne podotknut, ze nech ma clovek postoj k planovaniu akykolvek, niet nad cenne rady od ludi, ktory si to osobne presli nedavno...Malokto nam totiz vedel poradit jednoducho a konkretne...napriklad ze namiesto celodennej plavby okolo Rosario Islands sa viac oplati ostat cely den na jej najkrajsej plazi...My sme samozrejme nasledne 'osvetu' dalej sirili...
ReplyDelete