Tuesday, July 14, 2009

Spolocne 'adrenalinovanie' v San Gill a blizke vylety

Z Narodneho Parku Chicamocha sme sa vydali do mestecka San Gil, ktore je zname ako ‚hlavne mesto adrenalinovych sportov‘ Kolumbie. Tu sme sa planovali zdrzat niekolko dni a kombinovat adrenalinove vylety s vylihovanim pri hotelovom bazene. Neprialo nam vsak velmi pocasie a za 3 dni, co sme sa tam zdrzali sme mali slnko len par hodin. Oproti prvotnemu planu sme teda nesli k hotelu z bazenom, ale ostali sme iba v nasom hotely ‚HILTON PLAZA‘....znie to celkom luxusne a tiez sme najprv neverili cene, ktoru od nas za noc pytali....neskutocnych....250SK za izbu na noc! To by u nas clovek neprespal ani v ubytovni. Celkovo tu maju hotely velmi lacne, ten z bazenom by stal tiez len nejakych 600SK na noc na izbu, cize v prepocte na nase ceny naozajl lacina.

Neslnecne pocasie nam vsak nepokazilo nase ‚adrenalinove‘ plany a postupne sme vyskusali Rapel (zliezanie skal – 80m vysokych pre lepsiu predstavu), Rafting a jazdu na 4-kolkach.









Zaujimavost pre vsetkych, ktory pri hodinach ekonomiky na skole vzdy tvrdili, ze tzv. dokonala konkurencia neexistuje. V San Gill mozete najst v perimetry 50metrov aj 5 stredisk adrenalinovych sportov, niektore hned! Vedla seba, oddelene iba stenou...a pritom ani nevyzera, ze by sa snazili nejako navzajom predbiehat...;-) Pravda je, ze maju velmi podobne ceny ale aj tak , clovek by cakal vacsi boj. Navyse tu neexistuju vacsinou ziadne klasicke ‚turnusy‘ vyletov ako pozname v Europe – ked chcete na nejaku tu atrakciu ist, iba zavolate a velakrat vas tam zoberu aj osamote...proste vas zavolaju taxik a ten vas zavezie namiesto.

Ako instruktori su tu casto velmi mladi ludia – velakrat teenagery. Napr. 2ja z troch sprievodcov pri zlanovani skal boli cerstvi 18ctnici, co to vsak robia uz niekolko rokov...hehe, predstavte si ze takemu ‘sopliaciskovi’ zverite to ruk svoj zivot – vysvetluje vam ako na to, pripravi istenie a voila, mozete ist zlanovat skalu :-) Zdanie vsak moze klamat, ‘chalaniska’ mali za sebou vsetky potrebne kurzy (prva pomoc samozrejmostou) a zdaleka to neboli ziadni amateri.
A ake to bolo? Prvych par metrov najhorsie – ked mate ist chrbtom k vyse 80m vysokemu utesu pomalymi krocikmi dozadu nieje vam veru vsetko jedno, kedze este necitite istenie napnuteho lana...to vas zaisti az vasou vlastnou vahou, ked uz visite vo vzduchu, nohami opreti o utes ;-) Potom je to uz celkom fajn – vidite ze lano vas isti a sami si volite tempo zostupu...’instuktorske detska’ zvladli zostup za par sekund, nam to trvalo trochu dlhsie ;-)

Dalsi den sme sa vybrali na rafting po miestnej rieke a tiez to bol super zazitok. Po kratkej instruktazi pri ktorej sme si mimo ine dohodli pravidla veslovania (pokyny dopredu, dozadu, kedy prestat, ako naskakovat do raftu atp.) sa islo hura na vodu. V rafte nas bolo spolu 8: Mena, ja, 2ja sprievodcovia a 4 clenna rodinka z 2ma detmi. Mali sme stastie, ze sme spominane par-hodinove slnko vychytali prave na raft – aspon sme vzdy rychlo uschli zo studenej vody.
Co sa tyka adrenalinu, voda nebola az priliz divoka takze to pre mna bola skor zabava ako adrenalin – ale stalo to naozaj za to. Na vode sme boli vyse hodiny, striedali sa kludnejsie a rychlejsie miesta. V niektorych usekoch sme si mohli aj skocit do vody – ked sme vsak vyskocili 2. krat (ja, jeden sprievodca a otec rodinky) tak nas nechali vo vode pekne vymocit...nechali nas pekne plavat aj v usekoch s perejami a rychlym spadom rieky, asi nech vidime ake to je, ked clovek vypadne z raftu ;-) Otca rodiny sme dokonca v jednom useku skoro stratili, nedrzal sa po strede rieky ako nam instruktori vraveli a miestami to s nim uz vyzeralo nebezpecne, ked sa nechal unasat popri skalach…to sme uz ostatni naskocili na raft a veslovali opacnym smerom, aby sme sa mu co najviac priblizili, kedze bol skoro 100m za raftom…nakoniec sme ho uspesne vytiahli a spokojny ‘otecko’ este hodnu chvilu predychval svoju clapkanicu. Nutno poznamenat ze neskor uz nikto z raftu neskakal, vody sme mali na ten den az az ;-)

Dalsi den sme sa vybrali na dalsiu miestnu atrakciu, terenne 4-kolky (cuatrimotos). Vybrali sme sa vyletneni, ze reku pojazdime po okoli, je sucho, tak nebudeme zbytocne brat ine veci...tak som si napr. ja vysiel v bielych sortkach...Pravda je, ze vsade bolo sucho, nie vsak na pripravenom okruhu na ktorom boli svedomito pripravene mlaky a blatoviska, aby mal clovek poriadny zazitok...tak sme po par minutach boli zafulany az po usi a tak aj nasadli do taxika a dosli na hotel, kde sme sa vsak uz medzicasom vystahovali a mali len odlozene veci...ked nas upratovacka videla, urcite olutovali ze nam pred tym dovolili sam tam pred odchodom este vratit a skocit si do kupelne...tak sme tam potom pekne pucovali veci aby sme boli aspon v stave pohybovat sa po meste bez vacsej hanby ;-) Do Bucaramangy sme sa vratili vecer.



Pocas naseho vyletu v San Gill sme navstivili aj susedne mestecko Socorro – preco sme tam vsak vobec sli je prihoda sama o sebe. Pozvala nas sem jedna pani, ktoru sme stretli v autobuse do San Gill a ktorej sme sa pytali na cestu. Nielen ze nam ochotne poradila, ale vysvitlo, ze byva v susednom mestecku ktore bolo len cca 20min cesty busom od San Gill...dokonca nas pozvala na navsetvu, ze nach sa zastavime a mesto nam poukazuje. Pocas naseho pobytu nam dokonca niekolkokrat volala, ci sa teda zastavime, tak sme nakoniec pristali...vyzdvihla nas na stanici aj so svojimi dvoma detmi a povodila po mestecku, ukazala nam ako byvaju a porozpravala o historii mesta – dokonca sa s nami boli aj vyfotit v jednom ateliery :) Proste haluz, ale svedci to dobre o pohostinnosti a mentalite miestnych ludi.

Poslednou zastavkou v okoli Bucaramangy bolo dobove mestecko Giron so zachovanymi domcekmi v style ‚starej Kolumbie‘



V Bucaramage sme po navrate skočili na piknik do miestneho parku, zacvičil zadara v miestnej univerzitnej posilke (jednoducho prides, tvaris sa suverenne ako student danej univerzity a nikto sa nic nepyta ;-), boli u kamoša na bazéne na streche paneláku či pozerali po večeroch filmy alebo skočili do mesta s miestnou partiou....






No comments:

Post a Comment