Co som si uvedomil kratko po prichode je, ze hoci pisanej Spanielcine rozumiem uz celkom dobre, s rychlou interaktivnou komunikaciu je to biedne...bude to asi tym, ze sme sa skor ucili vysvetlovat ekonomicke pojmy a popisovat ako zalozit biznis, ale ako vies jednoduchu konverzaciu a pocasi veru neviem :-) Co ma vsak prekvapilo je, ako sa za tych par mesiacov rozhovorila Menusa...len tak som cumel a ani jej poriadne nerozumel, ked sa o comsi s domacou bavili...To som si velmi vydychol, neviem si totiz predstavit, ako by sme tu vsetko vybavovali, keby sme obaja habkali ako ja ;-)
Prvych par dni sme stravili v Bucaramange a hned druhy den sme s miestnou partiou Jankinych kamaratov skocili na house party – kedze ‘skupenstvo’ bolo dobre, rozhodli sme sa zaucit ich do tajov Slovenskeho alkoholu a doniesli na ‘ochutnavku’ nas Absinth a Hruskovicu. Celkovo tu v Kolumbii maju strasne malo druhov alkolohu – vodku, rum, aguardiente a whisky...ziadne nase doma typicke palenice typu hruškovica, drienkovica či akakolvek ina ‘ica‘ a najsilnejsi alkohol tu ma len okolo 40 %. Takze absinth menovite (70%) bol pre domacich zaujimavym zazitkom...videos available on request ;-)
Neskor sme sa zucastnili aj miesnej Kolumbijsjkej party (ktoru v miestkom klube zorganizovali AIESECari a predavali listky, aby si zarobili na konferencie – len tak mimochodom celkom zaujimavy sposob fund-raisingu) kde som sa prvykrat stretol s pravymi Kolumbijskymi rytmami a tancami ako Vallenato, Salsa a podobne...Ja som si samozrejme tancoval to ‘svoje’ a to, ze tieto tance zrovna neovladam som si nijako nebral k srdcu a super sa bavil ;-)
Dalsia zaujimavost su vztahy parov v Kolumbii – ludia su tu velmi majetnicky ku svojim partnerom a nejake blizke kamaratstvo s inym pohlavym pokial ste zadany je vzdy ‘podozrive’. Skor ako som si mohol zatancovat s jednou miestnou kolumbijcankou, 3krat sa spytala, ci to Janke nebude vadit...najprv 2 krat mna a kedze mi asi neverila tak pre istotu aj Janky :-) My len na nu cumime ze ‚ jaaaasneee, v pohode nie?‘ ale proste takto to u nich funguje. Nevera je tu vraj viac nez bezna, to je asi dovod, preco su kolumbijske slecny natolko obozretne...
Navyse nas v klube okolo 1nej rano cakalo sexy prekvapenie – pre zeny sexi, pre nas prekvapenie kedze na parket nabehli dvaja go – go dancer a privadzali miestne slecny do deliria. Zaujimavy zazitok, skoda za po nich neposlali aj nejake kolumbijske tanecnice :-S
Na tejto party som prvykrat vyskusal aj miestny typicky alkohol, Aguardiente, ktore ma 30 percent s anizovou prichutou, mne pripominajucou slabsi GIN. Ceny alkoholu su tu ako u nas neporovnantelne pre a v ramci baru...flaska Aguardiente nas vonku vysla do cca 200SK, vnutri skoro 500. Inak co sa este alkoholu tyka, maju tu dost drahe vina (pod 100SK najdete len tazko), vacsinou sa pohybuju okolo 200SK+. Piva tu tradicne podavaju v 3dc flaskach/plechovkach a stoja okolo 15-20SK. Najznamejsou znackou je Aquilla (v preklade orol) – chutovo su velmi dobre a pripominaju slovenske/ceske piva.
Jednym z prvych vyletov mimo Bucaramangy ktory sme podnikli bola kombinacia Mesa de Los Santos-Panachi-San Gill. Mesa de Los Santos je mestecko cca hodku od Bucaramangy a vela bohatsich kolumbijcanov tam ma svoje letne sidla. Nas do Mesi zobrala na vikend Sepu, kedze tam maju tiez vikendovy ‘domcek’. Domcek s obovskou zahradou s citrusovymi stromami a palmami, bazenom, saunou, vlastnou studnou, potocikom, fontanou, altnakom....proste paradicka – velmi prijemne prostredie – sak omrknite fotecky!
Navyse nas rodina Sepu pohostila miestnym jedlom a tak som vyskusal arepu (specialna kukuricna placka),...
Vecer nam Sepu so svojou rodinou v kratkosi porozpravala historiu Kolumbie, ako radikalne sa v poslednych rokoch zmenila (hlavne vdaka prezidentovi Álvaro Uribe Vélezovi) ktorý tvrdo zakročil proti drogovým kartelom a extrémistickým skupinám a dal Kolumbii dnešnú tvár. Bolo zaujímavé počúvať, ako Sepu v 22 rokoch zažila obe časy – keď bola malá a extremisti uniesli dokonca aj členov jej rodiny a teraz, keď sa cela krajina pohoršuje pri každom pripade nasilia...hoci par rokov dozadu boli na dennom poriadku. Na druhej strane je šokujuce, že v Kolumbii nemaju doživotny trest za mrežami a tak je možné, že aj najvačší kriminálnici sa dostanú na slobodu za pár rokov – trest totiž dostávajú vždy len za najzávažnejší zločin. Niekolko násobný vrah sa tak može dostat na slobodu za niekolko rokov (neoveroval som, viem len z rozprávania)
Velmi zaujimava je aj architektura miestnych domov – tym, ze je tu teplota stala pocas celeho roka a nepoznaju tu nasu zimu, cely dom je na to usposobeny...velke, otvorene priestory, nezatvorene izby (clovek akoby spal ‘na chodbe’), vstup do domu pripomina vstup do nasich garazi/braniciek – casto kovove a otvorene zhora – osobne ma clovek pocit, ze je skor na verande ako v dome ;-) Miestna domaca takto vlasne parkuje priamo v ‘obyvacke’ (pozrite fotecku), u znamych mali domace kino len pod strechou ale vlasne na zahrade vonku...proste sila ;-) Prva vec co ma napriklad napadlo pri vikendovom dome v La Mesa je, ze take nieco by proste u nas nikdy nevykurili ;-)
Z Mesa de Los Santos sme vyrazili do Národného Parku Chicamocha, ktorý ‘kandiduje’ na jeden z prírodných divov sveta. V mnohom pripomína naše Tatry, akurát ma redšiu vegetáciu (sucho) a žiadny sneh. V rámci parku sa nachádza aj pamatník v tvare tabakového listu so sochami miestnych hrdinov národného povstania (presnú históriu si vsak nepamatám) Zároveň som tu vyskúšal aj jednu miestnu adrenalínovú atrakciu, ale to sa nedá opísať, mrknite radsej na videjká a fotky.
Prvych par dni sme stravili v Bucaramange a hned druhy den sme s miestnou partiou Jankinych kamaratov skocili na house party – kedze ‘skupenstvo’ bolo dobre, rozhodli sme sa zaucit ich do tajov Slovenskeho alkoholu a doniesli na ‘ochutnavku’ nas Absinth a Hruskovicu. Celkovo tu v Kolumbii maju strasne malo druhov alkolohu – vodku, rum, aguardiente a whisky...ziadne nase doma typicke palenice typu hruškovica, drienkovica či akakolvek ina ‘ica‘ a najsilnejsi alkohol tu ma len okolo 40 %. Takze absinth menovite (70%) bol pre domacich zaujimavym zazitkom...videos available on request ;-)
Neskor sme sa zucastnili aj miesnej Kolumbijsjkej party (ktoru v miestkom klube zorganizovali AIESECari a predavali listky, aby si zarobili na konferencie – len tak mimochodom celkom zaujimavy sposob fund-raisingu) kde som sa prvykrat stretol s pravymi Kolumbijskymi rytmami a tancami ako Vallenato, Salsa a podobne...Ja som si samozrejme tancoval to ‘svoje’ a to, ze tieto tance zrovna neovladam som si nijako nebral k srdcu a super sa bavil ;-)
Dalsia zaujimavost su vztahy parov v Kolumbii – ludia su tu velmi majetnicky ku svojim partnerom a nejake blizke kamaratstvo s inym pohlavym pokial ste zadany je vzdy ‘podozrive’. Skor ako som si mohol zatancovat s jednou miestnou kolumbijcankou, 3krat sa spytala, ci to Janke nebude vadit...najprv 2 krat mna a kedze mi asi neverila tak pre istotu aj Janky :-) My len na nu cumime ze ‚ jaaaasneee, v pohode nie?‘ ale proste takto to u nich funguje. Nevera je tu vraj viac nez bezna, to je asi dovod, preco su kolumbijske slecny natolko obozretne...
Navyse nas v klube okolo 1nej rano cakalo sexy prekvapenie – pre zeny sexi, pre nas prekvapenie kedze na parket nabehli dvaja go – go dancer a privadzali miestne slecny do deliria. Zaujimavy zazitok, skoda za po nich neposlali aj nejake kolumbijske tanecnice :-S
Na tejto party som prvykrat vyskusal aj miestny typicky alkohol, Aguardiente, ktore ma 30 percent s anizovou prichutou, mne pripominajucou slabsi GIN. Ceny alkoholu su tu ako u nas neporovnantelne pre a v ramci baru...flaska Aguardiente nas vonku vysla do cca 200SK, vnutri skoro 500. Inak co sa este alkoholu tyka, maju tu dost drahe vina (pod 100SK najdete len tazko), vacsinou sa pohybuju okolo 200SK+. Piva tu tradicne podavaju v 3dc flaskach/plechovkach a stoja okolo 15-20SK. Najznamejsou znackou je Aquilla (v preklade orol) – chutovo su velmi dobre a pripominaju slovenske/ceske piva.
Jednym z prvych vyletov mimo Bucaramangy ktory sme podnikli bola kombinacia Mesa de Los Santos-Panachi-San Gill. Mesa de Los Santos je mestecko cca hodku od Bucaramangy a vela bohatsich kolumbijcanov tam ma svoje letne sidla. Nas do Mesi zobrala na vikend Sepu, kedze tam maju tiez vikendovy ‘domcek’. Domcek s obovskou zahradou s citrusovymi stromami a palmami, bazenom, saunou, vlastnou studnou, potocikom, fontanou, altnakom....proste paradicka – velmi prijemne prostredie – sak omrknite fotecky!
Navyse nas rodina Sepu pohostila miestnym jedlom a tak som vyskusal arepu (specialna kukuricna placka),...
Vecer nam Sepu so svojou rodinou v kratkosi porozpravala historiu Kolumbie, ako radikalne sa v poslednych rokoch zmenila (hlavne vdaka prezidentovi Álvaro Uribe Vélezovi) ktorý tvrdo zakročil proti drogovým kartelom a extrémistickým skupinám a dal Kolumbii dnešnú tvár. Bolo zaujímavé počúvať, ako Sepu v 22 rokoch zažila obe časy – keď bola malá a extremisti uniesli dokonca aj členov jej rodiny a teraz, keď sa cela krajina pohoršuje pri každom pripade nasilia...hoci par rokov dozadu boli na dennom poriadku. Na druhej strane je šokujuce, že v Kolumbii nemaju doživotny trest za mrežami a tak je možné, že aj najvačší kriminálnici sa dostanú na slobodu za pár rokov – trest totiž dostávajú vždy len za najzávažnejší zločin. Niekolko násobný vrah sa tak može dostat na slobodu za niekolko rokov (neoveroval som, viem len z rozprávania)
Velmi zaujimava je aj architektura miestnych domov – tym, ze je tu teplota stala pocas celeho roka a nepoznaju tu nasu zimu, cely dom je na to usposobeny...velke, otvorene priestory, nezatvorene izby (clovek akoby spal ‘na chodbe’), vstup do domu pripomina vstup do nasich garazi/braniciek – casto kovove a otvorene zhora – osobne ma clovek pocit, ze je skor na verande ako v dome ;-) Miestna domaca takto vlasne parkuje priamo v ‘obyvacke’ (pozrite fotecku), u znamych mali domace kino len pod strechou ale vlasne na zahrade vonku...proste sila ;-) Prva vec co ma napriklad napadlo pri vikendovom dome v La Mesa je, ze take nieco by proste u nas nikdy nevykurili ;-)
Z Mesa de Los Santos sme vyrazili do Národného Parku Chicamocha, ktorý ‘kandiduje’ na jeden z prírodných divov sveta. V mnohom pripomína naše Tatry, akurát ma redšiu vegetáciu (sucho) a žiadny sneh. V rámci parku sa nachádza aj pamatník v tvare tabakového listu so sochami miestnych hrdinov národného povstania (presnú históriu si vsak nepamatám) Zároveň som tu vyskúšal aj jednu miestnu adrenalínovú atrakciu, ale to sa nedá opísať, mrknite radsej na videjká a fotky.
No comments:
Post a Comment