“First time happy” alebo “Prvy krat stastna” som to musela nazvat, lebo som tu konecne prvy krat pocitila pocit euforie a pozitivneho ocakavania a vobec – pocitu ako by to podla mna na praxi malo byt… Vsetko som to nalezite zdokumentovala t.j. pofotila a ponatacala, aby ste si to mohli vychutnat spolu so mnou. :-*
Par dni pred vikendom sme sa totiz s jednym znamym - vola sa Juan David (newiek v AIESEC) a jeho bratrancom Sebastianom rozhodli, ze na vikend pojdeme do mestecka zvaneho San Gil (cita sa San Chil) a narodneho parku Chicamocha (PArque NAcional de CHIcamocha = PANACHI) ktore su tak cca 2 hodky od Bucaramangy. Bola som fakt rada, lebo tu vela krat ludia slubuju a vymysla sa a navrhuje co kde a ako, ale malokedy sa nieco zrealizuje… A Sebastian zobral karu (btw. Pre studentov spanielciny – v Kolumbii sa povie auto “carro” a nie “coche” ako sa my ucime na spanielskej spanielcine), tak to bol road-tripik ako vysity…
Vytesena som bola uz len z tej cesty – proste normalna cestovna euforia – co viac si clovek moze priat ako vylet autom pomedzi krasne hory a este ked mu do toho hra Metallica.
Par fotiek a video tu:
Fotky z cesty:
Videa z cesty:
Ako sami vidite, ten vyhlad bol neskutocny – viem si predstavit ze je to raj pre climberov – Muciak, pre teba som nafotila tie skaly, heh, ale to by bolo asi prilis jednoduche pre teba! :-P Zatacky teda riadne U-ckove, ale to mne nikdy nevadilo! :-D
Benzin aj poplatky za kadejake mytne nas vyslo na osobu 20 000 pesos = cca 8 euro, takze celkom viac nez v pohode za cestu tam aj spat. Takisto noc v hoteli, v ktorom sme sa po dorazeni ubytovali, nas na jedneho vysla 27 000 pesos = cca 11 euro, coz tiez nie je zle kedze za 300 kacek u nas clovek prespi v pomerne shitnom hosteli a tento hotelik bol velice fajn aj s bazenom – ved posudte sami z fotiek:
Fotky z hotela:
Ba aj teplu vodu sme mali, heh! :-D Hned ked sme dorazili, sme daco zjedli (o tom, co tu papam, bude niekedy osobitny prispevok) a sup ho k bazenu – reku ked uz sme tu… Co vam poviem – spalilo ma do pol hodiny s OF 45 ktory som si nastastie pozicala (mami, veeelkaaa chyba nevziat si tu 40-ku Biodermu z domu!)…
Fotky z bazena:
Video z bazena:
Co bolo najdolezitejsie je, ze som sa po jednom pivku odhodlala vyskusat miestnu specialitu, ktorymi su tzv. “hormigas” (cita sa ormigas), coz nie je nic ine, nez cca 2 cm velke mravce. Ano, jedla som mravce, ktore sa chytaju po dazdi a prazia iba v tomto regione a ani ludia odtialto ich akoze bezne nejedia – proste taka rarita.
Video ako dokaz – odporucam zhliadnut! ;-)
Video – ako papam mravce:
No a potom sme sa vybrali smerom po co sme sem prisli – kedze San Gil je mesto zname pre praktikovanie extremnych sportov… My sme si vybrali tentokrat rafting. Isli sme aj s dalsoou partiou – cely splav trval az hodinu – som myslela ze to bude ovela kratsie. Bol to stupen 3 (najtazsi je 5), takze to bola vcelku pohodka, ale neprisli sme o daky ten adrenalin v najtazsich usekoch. Juan David dokonca vypadol aj z raftu. Co ma prekvapilo, bolo ako ma to strasne bavilo! :-D Oci, dakujem ti ze si ma naucil super veslovat na Ruzinej ked som mala 10 rokov – zislo sa – zaberala som lepsie ako chlapi! ;-)
Jezis, tak som myslela na nasich – ze toto musite vyskusat, Jano tieeez – strasne by ho to bavilo – no proste – viem ze toto tu som nerobila prvy a posledny krat! ;-)
Bola moznost dat si urobit fotky fotografom spolocnosti ktora to zariaduje, tak sme to vyuzili, tak mame super fotos aj video:
Fotky - rafting:
Video rafting:
Inak sa tam da robit este tzv. RAPPEL (preklad netusim – je to zlanovanie skal smerom dolu), TORRENTISMO (alebo tak nejak – to je zlanovanie vodopadu dolu), dalej CAVERING (ci jak sa vola lezenie do jaskyn a ich zdolavanie – chvilu sa musite vopchat do uzuckej strbiny, inokedy preplavat a co ja viem co – pozerala som Evcine fotky z Filipin, tak to tusim vyskusali a musim sa popytat ci mam do toho ist. Najhorsie je ze mam fobiu z hmyzu a kadejakych hnusnotin, tak sa bojim ze by som sa mohla do psychickeho soku dostat kebyze sa predo mnou zjavi nejaky pavuk alebo sa niecoho dotknem a nemam ako ujst – inak klaustrofobiu nemam, len ta haved… :-S), dalej PARAPENTE (nic ine nez paragliding – toto tu stopercentne vyskusam v Bucaramange kde je to lacnejsie), a HORSE BACK RIDING (koniky)… Vsetko to stoji 25 000 pesos = cca 10 euro. Sa mi to vidi celkom v pohode, nie?
No cely cas som myslela na to, ako by sa Janci vyzil, hehe – ak dojde, tak ho sem musim vziat! :-D
A inak som sa rozhodla ze idem hocico skusat tuna taketo – buduci vikend pojdem prvy krat liezt – viem ze vsetko to sa da aj doma, ale ked je clovek na praxi, tak akosi asi viac citi ze chce hocico stvarat, no…
Bola som ale po tom raftingu na konci riadne uzimena, tak som stala asi pol hodinu pod tak horucou sprchou, ze chalani nechceli verit ze som taku horucu vodu mohla vobec zniest! :-D Heh, chlapci este nepoznaju milovnicku tej najhorucejsej vody na svete! :-P
tu som zalezena v posteli co mi bola zima :-D
No a potom vecer sme sa len tak isli prejst do mesta, kde sme vybehli nenormalne strmu ulicu (hej, vybehli! A pozrite na fotkach aka bola strma – proste mi obcas zahrabe a prichadzam na sialene napady) a potom sme vymyslali rozne pozy na fotky a tak sa zabavali, az sme natrafili na bombovu kaviaren v ktorej som sa citila ako doma (a vraj je ich par aj v Bucaramange) – uzasny interier mala – totalne moj styl, dokonca som sa aj na stenu podpisala a taaak, mala tam super capuchino – no nic viac mi k stastiu nebolo treba. Mysela som na Ninus, Evcu a Beusku ako by sme si to tam spolu vychutnali, alebo s Jancim – ako by sme si dali daky fajny kolacik k tomu a kecali o vsetkom moznom – aaaaaaaaaaach, az mi smutno bolo zas raz za vsetkymi…
Fotky – kaviaren + San Gil mesto:
hnusne strma ulicisko! :-D
No a na druhe rano som sa zobudila z neviem akeho dovodu strasne “homesick” – jednoducho mi hrozne chybal domov resp. Jano (pre mna symbolizuju domov vlastne najblizsi ludia) – ze: lezim si tu vo velikanskej manzelskej posteli, pod oknom mam palmu a bazen, som v Colombii a som na to sama??? :-S (boli so mnou dvaja chalani, ze jo, ale chapete ako to myslim…) Take zvlastne – nestaci mi to – a je fajn to zistit (vedela som to uz predtym) – proste cely cas som v mysli viedla rozhovory s vami vsetkymi – ze sa kukame na hory a ja som si predstavovala ako by sa to pacilo mamine a ocinovi a pod. Aj ked sme sa okolo obeda vybrali naspat do Bucaramangy a stavili sa v Panachi, kde boli aj Teresa s Pei ktore tam dorazili chvilu pred nami aj s kolegom…
Ked som sa fotila pri takom susosi, ako prve ma napadalo ze: jezis, Evca ci Jano by urcite este srandovnejsie pozy navymyslali pri tych sochach, alebo: toto tu musim ocinovi natocit – aky maju “umely lad”, alebo na vrchole kopca bola kaviaren, tak uz som sa videla ako si tam davam kafco s Beou ci Ninou ci Tyndou… A Shisha so Starostikom nas fotia. :-D A potom idu na taku lanovku vtipnu…
Vsetko toto som vlastne prezivala s vami (a nielen s tymi co som ich tu stihla prave popisat), tak sa vam muselo riadne ckat! :-D
A vsetko to tu mate na fotkach a na videach:
Fotky a videa - Panachi:
Tak a teraz je uz neskoro vecer, ja viem ze sa vyspim len 5 hodin a to nemam pripravene hodiny ABSOLUTNE VOBEC a neviem co idem robit lebo som hrozne unavena a vobec sa mi nechce vratit do reality lebo 44 hodin v praci sa mi vidi vazne dost, a vlastne by som mala zapocitat aj tie cesty kedze vstavam uz o piatej, takze skoro 50 hodin (ked nejake extra meetingy zaratame…) Skoda ze mi na podobne veci ake sa mi podarilo zazit tento vikend, ostava tak malicko casu. Som to pocitala a mam kazdy den tak 2 hodiny pre seba – na to aby som budto poskypovala s niekym z domu, alebo isla do posilky, alebo sa ucila spanielcinu a pod. Proste nestiham a to ma stve. MC term bol oproti tomu lahoda!
Majte sa krasne, este sa ozvem…
PS: viac fotiek najdete na Facebooku :-*
Par dni pred vikendom sme sa totiz s jednym znamym - vola sa Juan David (newiek v AIESEC) a jeho bratrancom Sebastianom rozhodli, ze na vikend pojdeme do mestecka zvaneho San Gil (cita sa San Chil) a narodneho parku Chicamocha (PArque NAcional de CHIcamocha = PANACHI) ktore su tak cca 2 hodky od Bucaramangy. Bola som fakt rada, lebo tu vela krat ludia slubuju a vymysla sa a navrhuje co kde a ako, ale malokedy sa nieco zrealizuje… A Sebastian zobral karu (btw. Pre studentov spanielciny – v Kolumbii sa povie auto “carro” a nie “coche” ako sa my ucime na spanielskej spanielcine), tak to bol road-tripik ako vysity…
Vytesena som bola uz len z tej cesty – proste normalna cestovna euforia – co viac si clovek moze priat ako vylet autom pomedzi krasne hory a este ked mu do toho hra Metallica.
Par fotiek a video tu:
Fotky z cesty:
Videa z cesty:
Ako sami vidite, ten vyhlad bol neskutocny – viem si predstavit ze je to raj pre climberov – Muciak, pre teba som nafotila tie skaly, heh, ale to by bolo asi prilis jednoduche pre teba! :-P Zatacky teda riadne U-ckove, ale to mne nikdy nevadilo! :-D
Benzin aj poplatky za kadejake mytne nas vyslo na osobu 20 000 pesos = cca 8 euro, takze celkom viac nez v pohode za cestu tam aj spat. Takisto noc v hoteli, v ktorom sme sa po dorazeni ubytovali, nas na jedneho vysla 27 000 pesos = cca 11 euro, coz tiez nie je zle kedze za 300 kacek u nas clovek prespi v pomerne shitnom hosteli a tento hotelik bol velice fajn aj s bazenom – ved posudte sami z fotiek:
Fotky z hotela:
Ba aj teplu vodu sme mali, heh! :-D Hned ked sme dorazili, sme daco zjedli (o tom, co tu papam, bude niekedy osobitny prispevok) a sup ho k bazenu – reku ked uz sme tu… Co vam poviem – spalilo ma do pol hodiny s OF 45 ktory som si nastastie pozicala (mami, veeelkaaa chyba nevziat si tu 40-ku Biodermu z domu!)…
Fotky z bazena:
Video z bazena:
Co bolo najdolezitejsie je, ze som sa po jednom pivku odhodlala vyskusat miestnu specialitu, ktorymi su tzv. “hormigas” (cita sa ormigas), coz nie je nic ine, nez cca 2 cm velke mravce. Ano, jedla som mravce, ktore sa chytaju po dazdi a prazia iba v tomto regione a ani ludia odtialto ich akoze bezne nejedia – proste taka rarita.
Video ako dokaz – odporucam zhliadnut! ;-)
Video – ako papam mravce:
No a potom sme sa vybrali smerom po co sme sem prisli – kedze San Gil je mesto zname pre praktikovanie extremnych sportov… My sme si vybrali tentokrat rafting. Isli sme aj s dalsoou partiou – cely splav trval az hodinu – som myslela ze to bude ovela kratsie. Bol to stupen 3 (najtazsi je 5), takze to bola vcelku pohodka, ale neprisli sme o daky ten adrenalin v najtazsich usekoch. Juan David dokonca vypadol aj z raftu. Co ma prekvapilo, bolo ako ma to strasne bavilo! :-D Oci, dakujem ti ze si ma naucil super veslovat na Ruzinej ked som mala 10 rokov – zislo sa – zaberala som lepsie ako chlapi! ;-)
Jezis, tak som myslela na nasich – ze toto musite vyskusat, Jano tieeez – strasne by ho to bavilo – no proste – viem ze toto tu som nerobila prvy a posledny krat! ;-)
Bola moznost dat si urobit fotky fotografom spolocnosti ktora to zariaduje, tak sme to vyuzili, tak mame super fotos aj video:
Fotky - rafting:
Video rafting:
Inak sa tam da robit este tzv. RAPPEL (preklad netusim – je to zlanovanie skal smerom dolu), TORRENTISMO (alebo tak nejak – to je zlanovanie vodopadu dolu), dalej CAVERING (ci jak sa vola lezenie do jaskyn a ich zdolavanie – chvilu sa musite vopchat do uzuckej strbiny, inokedy preplavat a co ja viem co – pozerala som Evcine fotky z Filipin, tak to tusim vyskusali a musim sa popytat ci mam do toho ist. Najhorsie je ze mam fobiu z hmyzu a kadejakych hnusnotin, tak sa bojim ze by som sa mohla do psychickeho soku dostat kebyze sa predo mnou zjavi nejaky pavuk alebo sa niecoho dotknem a nemam ako ujst – inak klaustrofobiu nemam, len ta haved… :-S), dalej PARAPENTE (nic ine nez paragliding – toto tu stopercentne vyskusam v Bucaramange kde je to lacnejsie), a HORSE BACK RIDING (koniky)… Vsetko to stoji 25 000 pesos = cca 10 euro. Sa mi to vidi celkom v pohode, nie?
No cely cas som myslela na to, ako by sa Janci vyzil, hehe – ak dojde, tak ho sem musim vziat! :-D
A inak som sa rozhodla ze idem hocico skusat tuna taketo – buduci vikend pojdem prvy krat liezt – viem ze vsetko to sa da aj doma, ale ked je clovek na praxi, tak akosi asi viac citi ze chce hocico stvarat, no…
Bola som ale po tom raftingu na konci riadne uzimena, tak som stala asi pol hodinu pod tak horucou sprchou, ze chalani nechceli verit ze som taku horucu vodu mohla vobec zniest! :-D Heh, chlapci este nepoznaju milovnicku tej najhorucejsej vody na svete! :-P
tu som zalezena v posteli co mi bola zima :-D
No a potom vecer sme sa len tak isli prejst do mesta, kde sme vybehli nenormalne strmu ulicu (hej, vybehli! A pozrite na fotkach aka bola strma – proste mi obcas zahrabe a prichadzam na sialene napady) a potom sme vymyslali rozne pozy na fotky a tak sa zabavali, az sme natrafili na bombovu kaviaren v ktorej som sa citila ako doma (a vraj je ich par aj v Bucaramange) – uzasny interier mala – totalne moj styl, dokonca som sa aj na stenu podpisala a taaak, mala tam super capuchino – no nic viac mi k stastiu nebolo treba. Mysela som na Ninus, Evcu a Beusku ako by sme si to tam spolu vychutnali, alebo s Jancim – ako by sme si dali daky fajny kolacik k tomu a kecali o vsetkom moznom – aaaaaaaaaaach, az mi smutno bolo zas raz za vsetkymi…
Fotky – kaviaren + San Gil mesto:
hnusne strma ulicisko! :-D
No a na druhe rano som sa zobudila z neviem akeho dovodu strasne “homesick” – jednoducho mi hrozne chybal domov resp. Jano (pre mna symbolizuju domov vlastne najblizsi ludia) – ze: lezim si tu vo velikanskej manzelskej posteli, pod oknom mam palmu a bazen, som v Colombii a som na to sama??? :-S (boli so mnou dvaja chalani, ze jo, ale chapete ako to myslim…) Take zvlastne – nestaci mi to – a je fajn to zistit (vedela som to uz predtym) – proste cely cas som v mysli viedla rozhovory s vami vsetkymi – ze sa kukame na hory a ja som si predstavovala ako by sa to pacilo mamine a ocinovi a pod. Aj ked sme sa okolo obeda vybrali naspat do Bucaramangy a stavili sa v Panachi, kde boli aj Teresa s Pei ktore tam dorazili chvilu pred nami aj s kolegom…
Ked som sa fotila pri takom susosi, ako prve ma napadalo ze: jezis, Evca ci Jano by urcite este srandovnejsie pozy navymyslali pri tych sochach, alebo: toto tu musim ocinovi natocit – aky maju “umely lad”, alebo na vrchole kopca bola kaviaren, tak uz som sa videla ako si tam davam kafco s Beou ci Ninou ci Tyndou… A Shisha so Starostikom nas fotia. :-D A potom idu na taku lanovku vtipnu…
Vsetko toto som vlastne prezivala s vami (a nielen s tymi co som ich tu stihla prave popisat), tak sa vam muselo riadne ckat! :-D
A vsetko to tu mate na fotkach a na videach:
Fotky a videa - Panachi:
Tak a teraz je uz neskoro vecer, ja viem ze sa vyspim len 5 hodin a to nemam pripravene hodiny ABSOLUTNE VOBEC a neviem co idem robit lebo som hrozne unavena a vobec sa mi nechce vratit do reality lebo 44 hodin v praci sa mi vidi vazne dost, a vlastne by som mala zapocitat aj tie cesty kedze vstavam uz o piatej, takze skoro 50 hodin (ked nejake extra meetingy zaratame…) Skoda ze mi na podobne veci ake sa mi podarilo zazit tento vikend, ostava tak malicko casu. Som to pocitala a mam kazdy den tak 2 hodiny pre seba – na to aby som budto poskypovala s niekym z domu, alebo isla do posilky, alebo sa ucila spanielcinu a pod. Proste nestiham a to ma stve. MC term bol oproti tomu lahoda!
Majte sa krasne, este sa ozvem…
PS: viac fotiek najdete na Facebooku :-*
This comment has been removed by the author.
ReplyDeletestejne jsou nejvtipnejsi ta tva 20-sekundova videa :-D
ReplyDeletepa puso :-*
Menaaaaaaaaaaa!!!!! Mam napad, podme vsetci spolu na 1 prax niekam a ako nam bude kurna!!! LY*
ReplyDeleteA jasne, ze chod do jaskyn! to je bomba - normalne si ma inspirovala a idem napisat vsetky prispevky - akoze jak som tu jedla hnusny balut a liezla v jaskyni, aby si vedela ;) aj ostatni a tak ;)
ReplyDelete