Just a small reflection alebo coby som si nezanadavala

Koho nebavia moje vlastne vylevy a premyslania, nemusi citat, lebo toto je jeden z postov pre mna samu...
...zistila som, ze viem preco sa moc nekamaratim s kolegami, na obedoch si sadam radsej s detmi, a cez prestavku ich pozorujem ako tancuju nez niekde kecam s kolegami...
...pretoze hoci budem mat v maji 25 rokov, este stale mam blizsie k detom nez k "dospelym" - neviem co som taka zaostala vo svojom vyvoji, ale vzdy tomu tak bolo - fyzicky i psychicky... No mozno aj preto mam mladsieho frajera a je to v pohode, haha. :-D
Plus dnes ich vsetkych neznasam este viac - nikto mi nic nepovie tuna - po prvy krat mam chut sa rozplakat (toto som pisala na papier cez den - teraz ked pisem blog tak uz som v poho) vyslovene pre ulavu a od frustracie (lebo verte ci nie, ale napriek tomu cim som si tu uz presla, som sa este poriadne nerozplakala ak nepocitam tie pociatocne odpalene hlasivky).
Vcera som totiz v praci hodinu pripravovala nieco na kompe a nechala to na ploche lebo som nemohla tlacit kedze dosiel toner a knihovnicka mi len prikyvla ze OK a neunuvala sa povedat mi ze maju nainstalovany program, ktory pri vypnuti pocitaca automaticky vsetko zmaze aj z kosa... Skoro ma porazilo! :'(
Dalej ma moja "mila" (asi tak mila ako ked dostanete klincom do oka) kolegynka s radostou zjebala ze ako to ze nehodnotim detske zosity a ich pracu pocas semestra (nik mi nepovedal! => mas sa spytat! - skodoradostny zablesk v ociach => ako mam vediet co sa mam spytat, kua, neviem co vsetko mam vediet!).
Nemam ju rada - je to cca 34 rocna americanka ktora je tu vydata, uci tu uz druhym rokom, takze je zabehana a vie ako to tu vsetko chodi a ocividne neznasa ze ja tu neskacem ako sa piska. Pritom mi povysenecky povie, ze jej motto je "When in Rome, do as the Romans do" (nieco ako "Kto chce s vlkmi byt, musi s nimi vyt") cim si chce zjavne do mna rypnut.
Akoze, viem ze sa neprisposobujem ucebnicovo vsetkemu a samozrejme viem ze ked som sama v inej kulture (ci uz cisto pracovnej), tak sa musim prisposobit ja, nie oni. ALe dovolim si vyslovit nazor, ze to stale neznamena, ze sa clovek nemoze snazit zit podla vlastnych hodnot a principov a spravat sa ako stado krav, ktore ani nepipne a poslucha ako chudaci zidia v koncentraku (ospravedlnujem sa za take prirovnanie). Kebyze sa kazdy tak sprava, svet sa nikam neposuva, a v Amerike by bol uz davno Ku Klux Klan vypratal cernochov. (ach, tie moje metafory, hehe - ale chapete - treba sa trosku aj o zmeny snazit a otvorit si papulu).
Je to asi tym, ze kolumbijska pracovna kultura je proste taka - su radi ze maju robotu a tak si nedovolia namietat ani proti tomu ze nas zamestnavatel chce od nas dobre nekrestanske prachy za uniformy (aj ked sa nikomu nepacia a nik ich nechce - proste drzia jazyk za zubami a ja veru nie!). Ja nemusim - nie je to moj full-time job a nemam tu rodinu ktoru musim zivit - a viem si predstavit ine veci, ktore podnikam za cca 4000 korun a prave kvoli tym veciam som sem prisla - tak sa budem drzat svojich snov a cielov, na prisposobovanie sa v tomto pripade kaslem! Viem, ze zniem trochu negativne, ale toto je moj blog a je to jedina "entita" ktorej sa mozem vyzalovat a zverit so vsetkym, proste sa chcem niekedy len vyrozpravat! :( Dnes bol zvlast zly den - ani nie pre deti (lebo tym som tento tyzden navymyslala kadejake kvizy a sutaze - Verca - ako ked sme boli male :-D a tym si ako tak zachranila hlas - t.j. chripim len tak stredne), ale nik mi ani nepovedal ze do pozajtra mame mat pripravene zaverecne skusky (coz je cisto ne-feasible a impossible!) - neunuvaju sa mi to povedat skorej, a ja ked potom vidim tu kravu americanku ako si nesie tie svoje hotove testy a spytam sa "o co akoze ide", tak mi ona len povie "nevies???" (stale tam citim skodoradostny ton, neviem ci som paranoidna). "Do stvrtku maju byt hotove!" (BITCH!)
Kokso, taka som nastvana a rozcarovana - dufam ze k nasim trainees sa spravaju lepsie. Zvlast mi to vadi, lebo kto ma dobre poznate, tak viete ze toto tu mam ja velmi silno zakorenene - vzdy vsetko vysvetlit s laskou jak pre debilkov, postarat sa, vsetky informacie dat - sama od seba, bez toho aby sa ma niekto pytal. A tak...
A zlaty klinec na zaver bol dnes - som mala meeting s riaditelkou ktora mi sice dala povolenie chairovat narodnu konferenciu v Bogote a vziat si teda dva dni volna na premeeting, ale nedala mi dovolenie v piatok odist po 12:00 a musim v skole trcat v piatok do tretej, hoci neucim. Na vysvetlenie sa ma nepytajte, lebo to sama nechapem! Zevraj co kebyze je meeting (nikdy nie je meeting lebo vsetci ucia a idu potom domov o tretej!!!) a ja vazne nemam co robit!!!
Proste vazne to tu niekedy nenavidim kvoli tymto veciam - nie Kolumbiu ale svoju pracu, ale asi je to dobra skusenost zazit si nieco take - potom sa budem fest inak rozhodovat ze v akej kulture chcem pracovat (ha! sa mi povie - pri tom co sa deje v Europe kvoli krize, budem len rada ak daku pracu zozeniem a toto tu bude este raj! ;-P)
Ale skoncilo to 2:1 pre mna lebo okrem Bogoty som povedala ze nebudem platit za uniformu - ze ju teda budem nosit, ale necham za to zaplatit pekne krasne AIESEC Bucaramanga kedze som sa pytala pred prichodom aky je dress code a aiesecarka mi napisala ze dziny a pekne topy... tak som im ukazala ten email a nedam sa! :-P