Sunday, March 29, 2009

I've done impossible ale co je vela to je vela...

Buenos dias. Nasleduje jeden z dalsich na pracu sa stazujucich emailov, takze koho to nebavi, tak moze preskocit... ;-)

Myslim si ze je velmi velmi dobra skusenost zazit si oba extremy co sa prace tyka. Ja uz som si v AIESEC zazila pracu s velkou davkou slobody, sebakontroly, liberalneho vedenia, sebamotivacie, vlastneho stanovovania si cielov, a robenia veci s radostou loving what you do, vynikajuca atmoska priatelov, atd. atd. Teraz zazivam pravy opak. Prvy krat v zivote sa necitim dobre, celu nedelu sa mentalne pripravujem ze to zase zacne, citim sa ako kus handry ci dobytka ktory musi ist tam kam ho nazenu, neznasam svojich dvojtvarnych sefov, atd. atd.

Ked som si myslela ze pocas tyzdnov ked maju zaverecne testy, si aspon trosku vydychnem, bola som na omyle. A velkom! Tusim ani pocas MC som takto nemusela makat a stersovat sa. V utorok poobede na meetingu nam oznamia ze do stvrtku mame mat hotove zaverecne testy pre vsetky predmety co ucime, co znamenalo ze musim vyhotovit 7 rozcnych testov. Jeden mi zabral tak 3 hodiny (s hladanim roznych obrazkov na internete a ich formatovanim a vymyslani cviceni), takze to urobilo z tejto ulohy ulohu nesplnitelnu.
Ale vravela som si s pocitom totalnej rezignacie ze co mi uz len mozu urobit ked to nebudem mat. Vyhodit ma? Well, iba by mi tym urobili sluzbu...

Nechapte ma zle, viem ze benefit ucitelov skryvajuci sa v relativne velkom pocte volnych dni a prazdnin, je osekany o vytvaranie a opravovanie testov, ale toto tu bolo a je fakt drsne. Ucitelsky post tu nema patricny respekt - zarabaju strasne malo penazi (menej nez ja - neviem ako s tym platom uzivia rodiny), a chce sa od nich strasne vela! Pride mi ze Principal (nieco ako manazerka) s nami zachadza ako so stadom dobytka a cokolvek si zmysli, len proste oznami ze toto a toto musime spravit dovtedy a dovtedy. A stale viac veci, a stale viac administrativy. Dlhorocne pracujuci ludia maju mozno sto chuti napisat mi: vitaj vo svete pracujucich dospelych, ale pozyvam nech si skusia zazit krajinu tretieho sveta a ich byrokraciu a zachadzanie so zamestnancami. Nech sa paci, europski spoluobcania...
Asi je to tym, ze tu su ludia radi ze maju robotu, a aj ked vidia nezmyselnost a nadludsku narocnost aktivit ktore sa od nich ocakavaju, pekne drzia jazyk za zubami a robia co im povedia. Pomimo to si samozrejme co-to posuskaju a uvedomuju si ake je to priserne... Tak som ako vzdy najvacsi rebel ked si otvorim hubu.

Najnovsie ma prekvapil dvojhodinovy trening na Emotional Intelligence pocas tyzdna ked mame pripravovat zaverecne testy, kde nas rozdelili do skupiniek a kazda mala zahrat jednu emociu (napr. hnev, radost, atd.) a kym sme to zahrali, uplynul cas a nenasledoval ziadny follow-up. Takze sme mali divadlo o tom, co je hnev napr. atd. (ako keby nikto nevedel). Dakujem. Nejde o to, ze som na EQ treningu bola na AIESEC konferencii tyzden predtym, ci ze som citala knihu od samotneho Daniela Goldmana (robi vyskum v oblasti EQ) ci ze som podobne treningy sama deliverovala... Ide o absolutny nezmysel robit nieco take v case ked su prioritou testy a nikto nema casu nazvys ich vytvarat! Nechapem tu idiotku co toto po nas chce.
Ako, vyborne si plni svoj dzob nieco ako manazerky ludskych zdrojov resp. celkovej riaditelky co sa tyka stakeholderov - rodicov. Ale co sa tyka stakeholderov - zamestnancov, tak tam prehrava na plnej ciare!
Tento tyzden som sa musela ucastnit hodinoveho meetingu, z ktoreho poslednych 45 minut boli informacie cisto relevantne len pre triednych ucitelov (ktorymi polovica ucastnikov nie je). Ked som sa na konci meetingu spytala kolegyne ci mi nahodou v spanielcine neuniklo nieco dolezite lebo som stale nechcela verit ze by ma tam drzali hodinu bez dovodu, tak mi len sepla ze nie, neuniklo lebo naozaj to bolo len pre triednych. Dakujem! Mohla som opravit jeden test - takto si ho musim vziat na vikend! Miesa sa vo mne pocit beznadeje, lutosti a nenavisti - strasne nieco taketo pocity zazivat v praci! Okej, asi som rozmaznana - je mi jedno ak si to o mne myslite... Ja mam svoje predstavy o praci obecne, i o tejto praxi, a su hoodne vzdialene od tohto!
Tentokrat si vymyslela ze musime o kazdom ziakovi napisat do systemu poznamky o nom obecne. Mam ich asi 100 a nemusim vam asi vraviet, ze ked pred sebou vidim niecie meno, tak mi to nic nehovori. Kolegyna mi sepla ze mam byt asi kuzelnik ak mam toto vsetko stihnut do konca semestra! Ale nikto ani muk! A ja nadalej krutim hlavou a potlacam slzy. V piatok ucim do dvanastej, ale v robote som bola do siestej a aj to som si niesla robotu domov...

A vsetko by to mohli zmenit napriklad dve veticky na uvod ktore by mohla predniest: "Vazeni kolegovia, viem ze toho mate vela, viem ze v case zaverecnych skusiek je vela administrativy a prace aj doma, ale nasledovna vec co po vas chcem, je dolezita z tohto a tohto dovodu..." troska empatie by ju asi zabila alebo co!

Vsetko to tu velmi naraza na jednu z mojich najdolezitejsich hodnot, ktorou je SLOBODA! V roznych slova zmysloch. Ti, co ma poznaju, vedia ze uz od detstva nenavidim robit nieco co "musim". (dovod, preco som jediny nekonfirmovany clovek v mojej rodine a nikdy som netancovala v ludovom subore ;-) sorry starka , ale uz v 7. rokoch som bola mulica)

A ked mam aj dobry den, tak premyslam ze to vydrzim atd. atd. ze mi za to stoji ten volny tyzden na konci semestra, ale potom pozriem na tie knihy z ktorych mam ucit, a idem sa poblit! Ze reku, nie - o tomto tych zvysnych 9 tyzdnov nemoze byt!
Pre tych, co su zmateni, tak skolsky rok tu vyzera takto:
V polke februara zacina 1.term ktory trva do velkej noci. Potom je tyzden volna. Potom nasleduje zo 9 tyzdnov 2.term do polky juna, a za nim 3 tyzdne volna.
Potom 3. term dalsich 9 tyzdnov a tyzden volna v septembri, no a potom posledny term. December a januar maju volno... Ale to tu ja uz nebudem...

Anyway, tak si stale hovorim ci mi to za tych par tyzdnov volna na cestovanie stoji! Musim kalkulovat - ci nezmenim dzob alebo co. Keby aj natolko klesnem vo svojich ociach, ze sa rozhodnem prijat tuto torturu, tak sa stale nemozem preniest cez ten blby predmet ktory ucim a tym su tzv. "LANGUAGE ARTS". Cize nie je to normalna anglictina, ale mame textove knizky - napr. daco o hmyze. Ze lienka zije v zahrade. Z husenice sa stane motyl, blabla. Predstavte si normalnu obrazkovu knizku o niecom. Ziadne cvicenia, ziadny teacher's guide. Iba chabo napisane ciele ze co by sa mali naucit...
Je to OTRAS! 2.B ucim normalnu anglictinu z normalnej knihy, a takisto piatakov matematiku. A to ma vcelku bavi lebo maju cvicenia, viem co ich mam naucit, su tam navrhnute aktivity v ucitelskej knihe, proste super. Ale to ostatne je fakt sila!!! Ak by som mala jednu hodinu pripravit fakt dobre, tak by som potrebovala tak hodinu casu na jej pripravu. (coz z toho spravi 20h naviac tyzdenne a to DAKUJEM PEKNE, neprosim!) Ratam s vyhladavanim obrazkov na nete, prefocovanim, vymyslanim textikov, spisovanim related vocabulary, atd.

Kolegyna z Britanie co uci tieto deti matiku, to tu tiez nenavidi, lebo nema ani cas na svojho manzela (je tu v Kolumbii vydata), a tiez premysla ze odide. Tak som este rozmyslala ze by som si vypytala ucit cisto matiku ak naozaj skonci. Uvidime, musim nad tym vsetkym pouvazovat ze co by bolo pre mna najlepsie. Lebo byt cely tyzden nestastna a tesit sa len na vikend (z ktoreho aj tak velku cast pracujem vzdy lebo som v strese kedze neviem co s nimi idem robit na tych dalsich hodinach) asi nie je to prave orechove. Kebyze mi aspon tato pracovna skusenost prospieva do CV po profesnej stranke. Tak budiz - budem makat tymto stylom a z praxe si spravim odbornu rozvojovu skusenost. Ale sla som sem kvoli ludom, spanielcine, kulture a zivotu ktory este nie je prilis "dospelacky".

Nuz, spanielsku ucebnicu tu mam, ale nemam kedy ju otvorit, s ludmi nemam kedy byt iba cez vikend, ale aj to som kolkokrat prilis vycerpana a musim si obnovit hlasivky a na ten zvysok - cestovanie a kulturu, mi ostavaju tie tyzdne ked su prazdniny. Tak si musim porovnat na vazkach ze aku vahu ma co...

Lebo pre porovnanie, Pei a Teresa robia v jazykovke - a sice musia robit aj v sobotu od 8:30 do 12:00, ale Pei robi cez tyzden od 9:00 do 11:00 a potom od 16:00 do 18:00, a Teresa od 16:00 do 20:00. Samozrejme, ze sa musia pripravovat aj oni trochu na tie hodiny, ale maju normalne knihy, namotivovanych studentov nasho veku (plus/minus), normalne oblecenie, obcas s nimi pozeraju filmy ci idu niekam, a ROVNAKY PLAT ako ja.
Vyzeraju stastne - maju cas 'hang out' s kolegami ktori su cool, tiez z Kolumbie ako moji, ale chodia s nimi na vylety, beru ich hocikde a taaak, varia trainees dinner kazdu stredu, kam pozyvaju aj mna, ale vacsinou sa to pretiahne aj do 23:00 ci do 24:00 kedze zacinaju tak o deviatej, a to je cas kedy sa ja musim poberat spat, ak chcem prezit nasledovny den a vstat o 5:00.

Myslela som si ze moja prax bude mat blizsie k tomu co maju oni. Napriek tomu sa nemozem stazovat aiesecarom lebo ak ste pozorne citali, ziadny objektivny 'quality issue' neexistuje... :(

A tak neviem co mam robit. Ako, snazim sa uzivat si kazdu volnu chvilku, aj pisem vam sem vsetky mozne zazitky, ktore vyzeraju tak cool (a aj su), ale je to poprekladane dost drsnou 'drezurou' v praci, ktora mi odsava dost vela energie a stastia...

tak uvidime ako dopadnem - asi to takto ma byt a volaco si mam skrze to uvedomit...

J.

2 comments:

  1. Podle me neni vubec ostuda, ze bys zmenila job, Meni! Proc by sis praxi nemohla uzit? Nikdo prece netvrdi, ze se tam mas trapit od zacatku do konce. Proste jsi narazila na spatnou praxi - to neznamena, ze ji musis celou odtrpet. Reditelce oznam, ze pekne dekujes, ale stacilo, a najdi si praci treba v nektere z tech jazykovek. Budes pracovat s motivovanyma lidma, budes mit cas na delani si pratel a cestovani, a budes stastna! Treba ti tahle prace ma dat to, ze ne vzdy ti usili stoji za to, ze nekdy je potreba zmenit svuj cil, ze vzdat se, je ta jdeina spravna cesta... Nu, mozna se mylim, ale za takovy uvahy se nestyd.

    ReplyDelete
  2. Dakujem Ti, Terka...

    Presne tak rozmyslam aj ja - jako, neni problem - viem ze sa z toho stanem len silna atd. atd. ale citim ze to nie je to prave orechove. Uz som si aj zvykla a tak, ale nie je to ono. CHcem byt smutna, ked budem odchadzat ak chapes co myslim. A myslim si ze po cca 2 mesiacoch by uz clovek mal vedome citit ze vie ze bude smutny ked bude odchadzat. ALe ja to tak nemam - skorej take ze okej, ved co, no - vydrzim - ale nie je to vyslovene stastie, priatelia a tak - ako hovoris...

    Diky za podporu. Musim ale kalkulovat ako som pisala... Uvidime...

    Dnes som zistila ze ta kolegyna z UK chce odist uz teraz! A to som zistila ze ona uci len prvakov az stvrtakov, kym ja mam aj piatakov, a potom este matiku a potom este anglictinu - celkom 7 predmetov. Ona len 4 a nevie to vydrzat! vtipne! :-D

    ReplyDelete