Po ceste do Medellinu - jedneho z najkrajsich a najrozvinutejsich miest Kolumbie - sme spali ako male deti a dobre nam to padlo. Dosli sme cosi okolo obeda a zistili ze sme totalne ale TOTALNE BROKE (co znamena bez penez!).
Musela som si vytiahnut zo slovenskeho uctu (na ktorom mam peniaze len vdaka prekladom pre Juraja, cim mu dakujem lebo mi tym zafinancoval cestu spat do Bucaramangy) aby som si kupila na vecer listok na dalsiu 9 hodinovu cestu do Bucaramangy. (kurna, som zvedava ako moj chrbat bude vyzerat po tychto teriganiach sa v autobusoch - este ze su take pohodlne, no...)
Tam sme riesili nejaky lacny obed, nastastie nas autom vyzdvihli nejaki kamarati (vivat AIESEC! ;-)) a autom sme viacmenej obehli cely Medellin pretoze zacalo liat ako z krhly a z nasich planovanych vyletov nebolo nic!
Kedze sa ale do Medellinu chystam na prvy predlzeny vikend v maji, kedy mam aj narodky, tak o tomto uzasnom obrovskom a nadhernom meste napisem potom. Mozte sa tesit! :-D
Zatial len jedina fotecka z autobusoveho terminalu:
Poobede/vecer sme len tak kvasili s pivkom v ruke u jedneho aiesecara, a mne zacinalo dochadzat, ze tento uzasny tyzden plny dobrodruzstva, spoznavania novych veci a cestovania s ozajstnymi priatelmi, sa blizi ku koncu a zacal sa ma chytat smutok... Plus som strasne, ale strasne chcela kecat s niekym z domu - s Jancikom, ci hocikym blizkym, a tak aj ked ma prehovarali aby som ostala este na party, sla som domov aby som v nedelu rano mohla ist konecne na poriadne dlhy skype talk...
Tu mi aj skrsol v hlave napad neist v pondelok do roboty a povedat ze mam hnacku (vsak co mi mozu - plus, dalsia informacia z radu "to je viac nez by som chcel vediet" - ani tym nebudem daleko od pravdy ako mi prave hovori moje ubohe brusko).
Vratili sa z pobrezia aj baby trejnicky, a oni nemusia pracovat zajtra, tak sme sa rozhodli ze den stravime spolu a ja si vyskusam svoje mizerne klamacie schopnosti...
tak drzte palce.
papa
Musela som si vytiahnut zo slovenskeho uctu (na ktorom mam peniaze len vdaka prekladom pre Juraja, cim mu dakujem lebo mi tym zafinancoval cestu spat do Bucaramangy) aby som si kupila na vecer listok na dalsiu 9 hodinovu cestu do Bucaramangy. (kurna, som zvedava ako moj chrbat bude vyzerat po tychto teriganiach sa v autobusoch - este ze su take pohodlne, no...)
Tam sme riesili nejaky lacny obed, nastastie nas autom vyzdvihli nejaki kamarati (vivat AIESEC! ;-)) a autom sme viacmenej obehli cely Medellin pretoze zacalo liat ako z krhly a z nasich planovanych vyletov nebolo nic!
Kedze sa ale do Medellinu chystam na prvy predlzeny vikend v maji, kedy mam aj narodky, tak o tomto uzasnom obrovskom a nadhernom meste napisem potom. Mozte sa tesit! :-D
Zatial len jedina fotecka z autobusoveho terminalu:
Poobede/vecer sme len tak kvasili s pivkom v ruke u jedneho aiesecara, a mne zacinalo dochadzat, ze tento uzasny tyzden plny dobrodruzstva, spoznavania novych veci a cestovania s ozajstnymi priatelmi, sa blizi ku koncu a zacal sa ma chytat smutok... Plus som strasne, ale strasne chcela kecat s niekym z domu - s Jancikom, ci hocikym blizkym, a tak aj ked ma prehovarali aby som ostala este na party, sla som domov aby som v nedelu rano mohla ist konecne na poriadne dlhy skype talk...
Tu mi aj skrsol v hlave napad neist v pondelok do roboty a povedat ze mam hnacku (vsak co mi mozu - plus, dalsia informacia z radu "to je viac nez by som chcel vediet" - ani tym nebudem daleko od pravdy ako mi prave hovori moje ubohe brusko).
Vratili sa z pobrezia aj baby trejnicky, a oni nemusia pracovat zajtra, tak sme sa rozhodli ze den stravime spolu a ja si vyskusam svoje mizerne klamacie schopnosti...
tak drzte palce.
papa
No comments:
Post a Comment